frenky.sk

https://www.frenky.sk/clanok/1008/lunokhod-robime-_co_chceme_-_tu_sme_sa_nasli.html

Lunokhod: Robíme, čo chceme - tu sme sa našli

Kapelu Lunokhod zasväteným predstavovať netreba, a tým, ktorí o nej počujú prvý raz, vrelo odporúčam. Tu je exkluzívny rozhovor pre frenky.sk.

Interview vzniklo ešte na jednej letnej akcii, ale muselo dozrieť ako víno. Robený bol špeciálne pre túto stránku a naozaj načrel pod kapotu Lunokhodu. Tak si to užite.

Pre ilustráciu, Kunesov klip s Michalom Nemtudom: https://www.youtube.com/watch?v=m-FeL_eIolQ

Kde sa vzal Lunokhod?
Každý z nás, keď začínal s hudbou, bolo v tvrdých kapelách. Takáto hudba sa nám páčila. To bol základ. A postupne sme naň pribaľovali ďalšie veci a zrazu sme zistili, že tá hudobná tvrdosť, tá iskra sa objavuje aj v inej hudbe. Tvrdá hudba je naša srdcovka.

A čo ďalšie prvky? Niekde akoby ste zachádzali až do džezu...
Napríklad náš basák začínal v deathmetalových kapelách, ale postupne zistil, že vie zahrať aj hocičo iné, dostal sa k iným nahrávkam, lákalo ho to, skúšal a zistil, že takisto sa mu to brutálne páči a my keď hráme, je to v podstate jam.

Skladby vznikajú spoločne, cez „džemovačku“?
Niekedy áno, niekedy nie. Skladby, ktoré sú nevzniknú džemovaním, tak vzniknú niektoré riffy, ktoré použijeme a dotvoríme. Keď nás napríklad v polovici piesne začne niečo nudiť, prejdeme do iného, a tak vzniká to spojenie.

Lunokhod si rýchlo našiel okruh fanúšikov. No pri rozkúskovaní scény môže byť pre metalistov mäkký, pre hardcoristov nepochopiteľný, pre punkáčov nezrozumiteľný a podobne. Stretávate sa s tým? Kto je typický fanúšik Lunokhodu?
Neviem. Ak je niekto extrémny fanúšik jedného žánru, trebárs death metalu, ten Lunokhod nebude brať, hoci sa mu aj bude páčiť. No my to ani tak nechceme, že spravili sme kapelu, lebo chceme hrať taký štýl. Ten štýl prišiel sám. My ho neodháňame. Pokiaľ máme nejaký iný nápad a vieme ho zapracovať, nenásilne, tak aby tam hodil, tak prečo nie? Máme veľmi radi tri záklané štýly: metal, hardcore a punk...

Preto znela otázka, kto je váš fanúšik.
Práve k tomu chcem dôjsť. Že najviac sa tam objavuje hardcore, metal, punk. Hrali sme s deathmetalovými kapelami, s ultratechnickými, s hardcorovými, punkovými a publikum nás vždy prijalo. Čiže beriem to tak, že fanúšik Lunokhodu je ten, ktorému sa páči široké rozvetvie extrémnej, alebo tvrdej hudby.

V rámci tej pestrosti, akú najzaujímavejšiu vec si sa dozvedel, alebo dočítal o Lunokhode?
Nemám ani nejakú zlú skúsenosť. Ak sa niekto podujal o nás napísať, napísal to veľmi pekne - čo si spomínam, v žiadnom článku nebolo, že by som sa zamyslel, ježišmária, o čom píše?

Ani trebárs len tak v diskusii?
Stretli sme sa s tým, že prišiel človek a povedal, ale veď to nie je original hardcore. Myslel asi New York hardcore. A áno, my vôbec nie sme tento štýl, ale hardcore je pre mňa oveľa širší pojem a nielen hudobne, ale aj filozoficky.

Prečo spievate iba v angličtine? Neuvažovali ste trebárs nad francúzštinou, ak nie nad slovenčinou?
Angličtina prišla prirodzene. Je to univerzálny svetový jazyk a ak niekto chce porozumieť, tak rozumie.

A nabiehajú ti texty v angličtine automaticky?
Je to prirodzené. Vznikne to tak, že niečo zakričím, mám nejakú linku, a prirodzene mi tam skočí nejaké anglické slovo. Ono to tam proste sedí.

Na akých miestach hráte najradšej, resp. ktorý váš koncert bol top?
Najradšej hráme v kluboch, to je jasné. A najlepší koncert, čo sa týka atmosféry a všetkého, bol s Pipes and Pints v košickom Collosseu.

Vonku sa nechystáte?
Radi by sme. Zatiaľ sme boli najďalej na západnom Slovensku s kapelami Divergence a Fisher Collection. Chceme hrať čo najviac, takže určite sa budeme rozvetvovať ďalej a ďalej.

Medzi prvým a druhým EP cítiť posun, aj zvukový, k lepšiemu. Ako vnímaš rozdiel medzi nimi?
Prvé EP bolo veľmi spontánne. Mali sme zopár vecí spravených a hneď sme ich išli nahrať. Sami sme boli zvedaví, čo z toho bude. Druhé EP už bolo akoby budované na určitom základe.

Čo bude ďalej?
Bude platňa. Každé z tých EP však berieme ako plnohodnotný kratší album. Nie sú to len demá, stojíme si za oboma. Teraz sme už nahrali materiál na celé CD, ktoré bude hotové onedlho. Je to čisto nový materiál, ktorý sme však už hrali na koncertoch.

Kam sa posunie táto tretia nahrávka?
To je zaujímavé, lebo ten tretí materiál by mal byť vyvrcholením všetkého, čo sme doposiaľ urobili. Je to zhustenie, kryštalizácia tých nápadov, je tam aj viac tvrdosti, ale súčasne aj viac melodiky, viac progresívnych nápadov a inštrumentálnej hudby.

Nad akým formátom uvažujte? Čo tak vinyl?
Radi by sme spravili vinyl a nejakú limitovanú edíciu spravíme. A určite bude CD.

Bavili sme sa o štýloch a škatuľkovaniu. Naznačil si, že podstatná je emócia, ktorú kapela zanechá...
Je hlúposť deliť hudbu na štýly. Aj tak na začiatku každého štýlu stojí nejaká kapela a potom sa to rozvetvuje. Je to ale skôr pomôcka pre novinárov, ktorí sa snažia poslucháčom niekde skupinu priradiť. My sme v živote nerozmýšľali nad tým, že spravíme kapelu, aby sme boli tento štýl. Nie. Robíme kapelu, aby sme dajme tomu spravili nejaký štýl.

Keď hovoríš „my“, ako dlho hráš so spoluhráčmi? Boli ste partia, ktorá začala hrávať, či ste sa spoznali ako muzikanti, alebo ako?
V prvom rade sme najprv partia. Poznáme sa dávno, ale je to v podstate vykryštalizovanie všetkého, Lunokhod sme začali robiť len pred dvoma rokmi. A bolo to preto, že sa v tom každý našiel. Povedali sme si, že dosť bolo všelijakých tých postranných vecí, poďme robiť to, prečo sme sa my traja stretli. A takto sa to vyvinulo.

Myslíš, že niektorú z vašich skladieb by mohli hrať rádiá?
Rockové určite. Komerčné teda asi nie. I keď som zažil, že na „funku“ o 15.00 zahrali Slayer. I keď v rámci súťaže „uhádnite, čo to je“. No v dnešnej dobe je všetko tak sterilizované ako zavárané kompóty. Chýba tu odvaha.

Počúvaš aj štýly extrémneho punku, ako grind, crust?
Jasné. Všetci počúvame také veci. Od jazzu po grindcore. Taký Napalm Death je úžasná kapela. Ale tam nejde len o to, že hrajú tvrdú hudbu, ale ich texty sú úžasné, kritické, sociálne zamerané, majú hlavu a pätu, sú určité vyjadrenie.

O čom sú vaše texty?
Je tam veľa kritických tém, napríklad antináboženských. Celkovo je to asi inak zaobalená a inak povedaná kritika toho, čo vidíš každý deň. Je to reakcia na dnešnú dobu, ktorá je plná chaosu, nejasných situácií. Možno niekedy povedaná inými slovami. V jednej piesni sa vraví, že keď je čas toho, že neexistuje dôvera medzi ľuďmi, keď je čas totálneho chaosu, pripravte sa na vojnu. Nemusí to byť vojna, v ktorej sa strieľa, ale mentálna vojna ľudí medzi sebou.

Máte aj pocitovky?
Napríklad pieseň Blessed Be The Sinners z druhého EP je o tom, že máš chuť utiecť od všetkého a to je skôr pocitová skladba. Veľakrát máš ten pocit, že chceš utiecť preč, že ťa to nenapĺňa.

Moja staršia recenzia:
http://www.frenky.sk/clanok/966/lunokhod-lunokhod-_black_flame_burning.html

Fotogaléria: http://www.epresov.com/index.php?option=com_fotogaleria&view=article&id=1&Itemid=100&gal=581

Web kapely:
http://bandzone.cz/lunokhod
(z neho pochádza aj fotografia, na ktorej je respondent tohto článku Luno)

 
21.12.2014 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 5903 krát