dnes je Piatok - 29. marec 2024 - Miroslav | zajtra Vieroslava

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Drogy a kultúra v slovenských masmédiách VI

(pokračovanie) 5. „Každé čudo tri dni trvá“


5. 1. Písali o pol roka...

„Každé čudo tri dni trvá,“ hovorí jedno slovenské príslovie. Nemýlilo sa ani v prípade omieľanej kauzy Müller.

Pol roka po vypuknutí kváziškandálu sa v novinách neobjavila drogová problematika a už vôbec nie Richard Müller dokonca ani v takom rozsahu, ako v nami monitorovanom týždni pred...

V rozhlasových staniciach sa v hitparádach uchytili skladby Srdce jako kníže Rohan a Nina Ricci z Müllerového českého albumu a patrili medzi najžiadanejšie častejšie hrané, medzi najvysielanejšie piesne patrila aj coververzia niekdajšieho Müllerovho hitu Prečo vy ľudia XX. storočia máte vždy zachmúrené obočia, ktorú natočila (s výpomocou samotného pôvodného interpreta) skupina Plus Mínus.

Z kontroverzných tém sa dominantnou témou stali registrované partnerstvá homosexuálov a masmédiá sa obrátili proti Jánovi Čarnogurskému, odporcovi týchto partnerstiev. Kritizovali aj Čarnogurského straníckeho kolegu, psychiatra Alojza Rakúsa, ktorý označil homosexualitu za chorobu. Mimochodom, toho istého doktora Rakúsa, ktorého tak často citovali v čase kauzy Müller.

5. 2. Müller o pol roka...

Po polroku nebol Richard Müller ústrednou postavou slovenských médií, ako tomu bolo v marci 2000. Jeho album Richard Müller a hosté zlomil všetky rekordy a medzičasom sa dostal medzi desať najpredávanejších albumov v Českej republike. 98 Predlalo sa ho šesťdesiattisíc kusov. 99

V slovenských médiách sa začal sporadicky objavovať a hovoril o tom, ako ho to všetko mrzí.

5. 3. Müller (a médiá) o rok...

Súvzťažnosti drog a kultúry neboli prioritnou témou v slovenských masových médiách rok po tom, čo sa intenzívne venovali kauze Müller.
Kontroverzné témy v masovokomunikačných prostriedkoch v tomto čase nechýbali, ale prístup žurnalistov k nim bol, čo nám potvrdil aj ďalší výskum, o niečo objektívnejší a menej emotívny než tomu bolo pred rokom v prípade, ktorý sme rozoberali na predchádzajúcich stranách.

Slovenské masmédiá sa v nami sledovanom čase zamerali na viacero tém, nedošlo ku takej koncentrácii informácií v rôznych masovokomunikačných prostriedkov na jednu, totožnú tému, ich prístup bol do značnej miery diferentný. Mimo tém, nastoľovaných politikmi sa zaoberali napríklad témou zákazu, resp. povolenia vydania knihy Adolfa Hitlera Mein Kampf, fenoménu škodlivosti, resp. neškodlivosti Pokémonov, bojových hračiek z japonského televízneho seriálu, či rozvodmi populárnych spevákov Pavla Haberu a Petra Nagya. Ďalšou osobou, ktorej bola dopriata zvýšená medializácia (hlavne koncom roku 2000) bola televízna hlásateľka Gabriela Haršányová. Médiá sa venovali vzťahu tejto blondíny s Alexandrom Rezešom, niekdajším ministrom a najväčším akcionárom spoločnosti VSŽ Košice. Novinárka Ľudmila Lukáčová napísala o tomto vzťahu knihu, ktorá sa však do predaja nedostala. Druhá kniha, s názvom Ďalší, prosím, ktorá opisovala sexuálny život spomínanej hlásateľky už na trhu bola. Aj keď jej možno vyčítať viacero nedostatkov (ako vážne typografické chyby, expresívny jazyk), faktom je, že táto kniha je do určitej miery v rámci slovenskej žurnalistiky prelomová. Ide totiž o prvú knihu čistého, neautorizovaného bulváru na Slovensku (za nulté knihy slovenského bulváru by sme ešte mohli označiť dve publikácie o súkromnej televízii Markíza, ktoré vyšli v roku 1998, a niektoré publikácie na politické témy). Preto je téma, ktorá sa týka knihy Ďalší, prosím možno ešte zaujímavejšia, než kauza Müller. Už aj preto, že napriek utŕženej kritike ešte dodnes nikto nevyvrátil informácie v nej uvedené (išlo o pomer G. Haršányovej s osemdesiatimi mužmi, medzi ktorými bolo aj viacero prominentov).

Zaujímavosťou je, že rok po novinových článkoch na tému drogy ovplyvnených prípadom R. Müllera, napísal denník SME, v rámci svojej tzv. agendy-setting, spravodajský materiál Trestný je každý joint 100, na ktorý nadväzuje tematická strana. „S marihuanou má skúsenosti 40 miliónov obyvateľov Európskej únie. Otázky, či prechovávanie drog pre vlastnú potrebu trestať alebo mäkké narkotiká tolerovať, sa vo všetkých štátoch únie pretriasajú znova a znova,“ 101 píše sa v uvedenom článku, pričom on (ako i celá tematická strana) je spracovaný pomerne objektívne.

Sledovali sme denníky Pravda a SME aj po roku od vypuknutia kauzy Müller. Presnejšie v čase od utorka 6. marca 2001 do soboty 17. marca 2001, to znamená aj v čase, kedy sa udeľovali tzv. Grammy, takže bol predpoklad, že sa o spevákovi Richardovi Müllerovi bude znovu písať.

(Prvý – rozsiahlešjší výskum sme spravili počas kauzy Müller a jeho výsledky a analýzu podrobne rozoberámne v nasledujúcej kapitole.)

Až na pár výnimiek, o ktorých bude reč v nasledujúcich riadkoch, sa téma drogových problémov v šoubiznise vytratila. Zaujímavosťou je, že výrazne klesol aj počet článkov o drogách, výnimku tvorila iba kauza albánskej narkomafie pôsobiacej na Slovensku, ktorá mala na území SR naviac zraz. Tejto téme sa venoval najmä denník SME. V1

V Pravde sa 9. marca objavil na strane 5 (Kultúra) článok Alexandry Tinkovej Grammy v tieni nezhôd. „Zaujímavá bude situácia v kategórii spevákov, kde sa očakáva comeback Richarda Müllera, ktorý už aj verejne pre tlač vyhlásil svoje nedávne životné obdobie za nešťastné a uzavreté,“ píše v článku A. Tinková. V1 Mimochodom, Müller cenu skutočne získal.
V tom istom čísle Pravdy, bola 12. strana prílohy Paráda celá venovaná bratislavskej skupine b3. „Ich nápady prospeli napríklad Robovi Opatovskému, či Rišovi Müllerovi,“ píše o b3 Michaela Lacková v článku Výbušná zmes (podpísaná v ňom je iba skratkou -ml-). V1 Nadväzujúci článok M. Lackovej Nové Metalindy sú zbytočné je rozhovorom s Petrom Grausom z b3 a je venovaný aj kauze Müller, respektíve kauze spoločnej skladby skladby b3 a Müllera Nahý:

...Pesnička Nahý, ktorú ste vytvorili s Rišom Müllerom v čase jeho krízy, keď sa rozhovoril o drogách, skončila ako zakázaná. Práve to vám prinieslo popularitu.

Ako sa na túto kauzu pozeráš s odstupom času?

- Som rád, že sme mali možnosť s Richardom zažiť to, čo sme zažili. Hodina strávená s ním prináša nápady, aké bežný človek vygeneruje za pol roka. Pre nás je to zaujímavý človek, s ktorým si rozumieme po ľudskej stránke a je jedno, či má krízu, alebo sa púšťa do šansónových pesničiek. Zdá sa mi neférové, že mnohí sa na neho vykašľali práve vtedy, keď na tom nebol najlepšie. Našu spoluprácu, ktorá je obojstranne zameraná, však komplikuje fakt, že Richard je hviezda, ktorá musí predávať platne. Takže musí robiť veci, u ktorých je vopred jasné, že sa budú predávať. A to pri alternatívnych projektoch nie je zaručené.

Ja skôr narážam na to, že celá aféra sa javí ako šikovný marketingový ťah...

- Celý ten škandál vznikol mimo nás. Pripúšťam, že to bol super ťah. No bol
natoľko dobrý, že nikto z nás by ho nedokázal vymyslieť a pripraviť. Rozhodne to nie je o tom, že sme sa chceli zviesť na Richardovej kríze. Dodnes máme kvôli tomu aj dosť nepriateľov. Pre nás to však bola len hudobná spolupráca. Nič viac a nič menej. Richard prišiel do nášho štúdia naspievať pesničku, a hoci sa nám zdala kontroverzná, predsa len to bola istá výpoveď. A nahrávať výpovede je pre nás príjemné... V1

Deň na to, 10. marca 2001, sa v denníku Pravda objavil pozoruhodný článok – bezprostredne sa dotýkajúci fenoménu drog a kultúry – Víkendoví androidi autora Dana Himiča, ktorý popisuje ilegálne techno parties. Uverejnený bol na celej strane 2, v prílohe Sobota. V1 Tento materiál bol spracovaný netendenčne a objektívne, oproti spôsobu písania väčšiny slovenských novinárov spred roka nastala teda evidentná zmena.

Táto zmena sa potvrdila v tej istej prílohe Pravdy o týždeň neskôr, 17. marca 2001, kedy sa na 4. strane objavil príspevok Dana Himiča Si budem pichať..., V1 ktorý bol tiež napísaný netendenčne a hovoril o streetworkeroch, terénnych pracovníkoch pomáhajúcich narkomanom. V1

V ten deň bol v Pravde na titulnej strane článok Planý poplach z Markízy (autor Martin Jaroš), týkal sa však zneužívania a odpočúvania telefónov, čo kauzu Müller nepripomínalo ani zďaleka. Na 1. strane (s pokračovaním na strane 5) sa tiež ocitol rozhovor Alexandry Tinkovej so spevákom Petrom Lipom nazvaný S cenami sa pre mňa nič nemení, ktorý sa týkal udeľovania tzv. Grammy, no meno Müller sa v ňom neobjavilo ani jediný raz. V1

Meno Müller sa neobjavilo ani na 1. strane denníka SME 10. marca 2001, kedy tam bol uverejnený príspevok Denisy Vološčukovej Slovenská Grammy: Z poloprázdnej sály plná. V1

Aj na ďalších stranách uvedeného čísla denníka SME sa objavili články, ktoré sa dotýkajú témy tejto práce. Na 4. strane bol uverejnený riport Táni Rudensovej z prednášky o drogách J. X. Doležal: Českých policajtov treba pochváliť. V1 Autorka v ňom síce kontroverzného novinára nevelebí, avšak nechala priestor pre rôzne názory týkajúce sa napríklad otázky legalizácie konopných drog. Na komentátorskej 6. strane je poznámka Petra Tótha Desať rokov ukrytý biznis. V1 Reaguje na už spomínanú kauzu albánskej narkomafie, no ten istý autor, ktorý pred rokom písal na Müllera „dajte mu náhubok“ V píše v tomto prípade vecne, racionálne a pracuje s kvalitnými informáciami, zdrojmi a argumentmi.

Na 8. strane venovanej kultúre sa v rovnakom čísle SME nachádza aj rozhovor Denisy Vološčukovej s hercom a spevákom Jiřím Macháčkom pod názvom Macháček: Nevylučujem, že nepácham škodu. Po perexe začína nasledovným dialógom:

Máte pri sebe „joint“, prepytujem, marihuanovú cigaretu?

„Nemám, bohužiaľ. A vy?“

Nemám, nefajčím.

„A čo budeme robiť? Len tak sa rozprávať?“ (...) V1

Denník SME uverejnil v nami sledovanom období aj ďalší článok o udeľovaní cien tzv. Grammy, v ktorom sa ale tentokrát už dotkol aj kauzy Müller. Na 8. strane (Kultúra) vyšiel príspevok Slovenské (predchádzajúci článok znel Slovenská – pozn. aut. V1) Grammy – (čo) bude o rok?, ktorý opäť napísala D. Vološčuková. Písala v ňom najmä o tom, že viacerí interpreti sa rozhodli túto akciu, organizovanú Hudobnou akadémiou, ignorovať. „Ľudia z brandže sa rozdelili na skupinky: Ivan Tásler, Robo Papp a Vratko Rohoň v TV Markíza vysvetlili svoju neúčasť nízkou úrovňou akcie, kapela Hex na žiadne podobné akcie aj tak nechodí. Jana Kirschner, Andrej Šeban a zopár ďalších je nad vecou a nemienia riešiť zákulisné vzťahy, Richard Müller sa podľa manažéra riadi svojou momentálnou náladou.“ V1

Súčasťou tohto článku je rozhovor s Andrejom Šebanom, držiteľom ceny Inštrumentalista roka, s medzititulkom S Müllerom zas kamarát, v ktorom sa uvádza:

...Kto vás požiadal, aby ste prebrali cenu za Richarda Müllera?

„Poprosil ma Martin Sarvaš. Richard je môj kamarát, tak prečo nie?“

Najmä preto, že ste nám pred časom povedali, že s Müllerom ste raz a navždy skončili.

„Áno, ale človek môže názor aj zmeniť. Nebudem sa venovať negatívnym a ješitným postojom. Je lepšie byť s ľuďmi kamarát.“

Objavíte sa ako spoluhráč na pripravovanom Müllerovom albume?

„Poprosil ma, aby som mu urobil pesničku na jeden text Jara Filipa, ktorý našiel doma a ja som to s nadšením prijal.“ V1

Toľko teda Pravda a SME. Závery, ktoré nám z tohto druhého výskumu vyplynuli, hovoria o tom, že súvzťažnosti drog a kultúry sa nestali hlavnými témami správ, rovnako ako sa nimi nestal ani Richard Müller. Naviac sa ukázalo, že žurnalisti spracovávali v tomto období o niečo objektívnejšie, než tomu bolo pred rokom.

Český časopis Rock & Pop dal vo svojom marcovom čísle na titulnú stranu Richarda Müllera, pričom slovenskí interpreti sa v tomto časopise vyskytujú minimálne. Zároveň sa v uvedenom čísle časopisu Rock & Pop nachádza 33 strán o slovenskej populárnej hudbe, ktorej je venovaný aj editorial a avízo pri strane s obsahom. Pozrime sa teda bližšie, čomu sa venoval presne po roku od kauzy Müller tento odborný časopis.

Richard Müller odpovedal na otázky čitateľov. Za zmienku stojí, že žiadna z nich sa netýkala drog, aj keď asociácie na viaceré aspekty kauzy Müller sa v otázkach i odpovediach (tam častejšie), pochopiteľne, objavili. Uvádzame práve nietoré z nich. „...Jan Saudek ma k žiadnej medializácii môjho českého albumu nestrhol. 'Strhol' som sa sám a verte mi, že z toho nemám žiadnu radosť a že to vôbec nemala byť mediálna koncepcia. Na takú by som nikdy nepristúpil. Do svojich prúserov som si padol sám, bez ambície myslieť na album, alebo čoho a kohokoľvek. Vytriezvenie z tohto obdobia prišlo skôr, ako by som bol čakal, a následky znášam dodnes a budem znášať raz a navždy.“ 102

V odpovedi na otázku týkajúcu sa svojho otca, známeho herca Vlada Müllera, uviedol: „...Cítil som v sebe vzdor voči nemu. Zdalo sa mi napríklad, že ubližuje mame. nepoučil som sa, to všetko som teraz predviedol svojim deťom.“ 103

Obdobie nami definované ako kauza Müller v uvedenom článku pomenoval Richard Müller ako 'moje udalosti', prípadne moje škandály, ďalej hovorí
o svojom obnovenom kamarátstve s Andrejom Šebanom, o svojom obdive voči Ive Bittovej, ako aj o tom, že momentálne vystupuje úplne sám (čo je finančne najvýhodnejšie – pozn.aut). 104

(pokračovanie)

Obsah a základné informácie o tejto diplomovej práci Drogy a kultúra v slovenských masmédiách: http://www.frenky.sk/?c=12&id=131

 
9.7.2002 | Pridal: Michal Frank | Iné | čítané: 20068 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS