dnes je Wednesday - 25. November 2020 - Katarína | zajtra Kornel

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Frenky vs. Marián Varga

Trikrát obdržal cenu za celoživotný prínos pre slovenskú populárnu hudbu. Ako konzervatorista (neskôr zo školy vyhodený) pomohol určiť smer skupiny Prúdy, s ktorou nahral platňu Zvonky zvoňte, považovanú za jednu z najlepších v histórii československej modernej hudby. Neskôr sa so spoluhráčom Pavlom Hammelom rozišiel, založil si vlastnú úspešnú kapelu Collegium musicum, aby sa potom priebežne do Prúdov, už sprievodnej Hammelovej kapely, vracal. V roku 1997 sa s Prúdmi predstavil na spoločných koncertoch s Olympicom na turné, ktoré malo zastávku aj v Mestskej hale v Prešove. V súčasnosti mu vyšlo CD Solo In Concert a kniha o ňom nazvaná O cestách, ktoré nevedú do Ríma, ktorú napísal Peter Uličný a vyšla vo formáte klasickej LP-platne. S programom Solo In Concert obchádza Slovensko. Reč je o Mariánovi Vargovi, legendárnom klavírnom mágovi. Hoci jeho produkcia balansuje na pomedzí klasickej a modernej hudby, dokázal zaplniť sálu PKO - Čierny orol v Prešove, pričom v obecenstve nechýbali ani -násťročné dievčatá. Sám, bez jediného slova na pódiu, dokázal zaujať publikum, ktoré si aj po rozsvietení svetiel vyžiadalo ďalší prídavok. K búrlivému aplauzu mu stačili jeho prsty a klasické piáno, a dva syntetizátory, z ktorých jeden mal zvuk starých dobrých Hammondov. Po vydarenom prešovskom koncerte ochotne podpisoval knihy, cédečká a fotil sa s fanúšikmi, potom si zapálil dutník a napriek únave ochotne odpovedal na otázky Korzára.

„Výborný. V Bardejove nebolo až toľko ľudí. Koncert bol v kine, kde sa vojde asi päťsto ľudí, prišlo asi dvesto. Aj to je dosť. No a v Prešove sa mi veľmi páčilo, bolo tu veľmi dobré obecenstvo,“ spokojne zhodnotil prešovský koncert.
Naposledy bol v Prešove s Prúdmi a Olympicom, ale veľké koncerty ho až tak nelákajú: „Radšej mám komorné sály. Táto bola ideálna.“

Aké to je, keď je na pódiu sám. Cíti väčšiu slobodu, alebo väčšiu zodpovednosť?

„Svojim spôsobom sa cítim na jednej strane uvoľnenejšie, na druhej strane, keď sme na pódiu viacerí, tak sa aj zodpovednosť rozloží na viacerých ľudí. Keď hrám sám, je to väčšia zodpovednosť.“

Marián Varga sa nezaoberal populárnou hudbou, napriek tomu sa v nej stal idolom. Dokonca dostal trikrát cenu za celoživotný prínos slovenskej populárnej hudbe. „Ja som si tú cenu nevybavil. Samého ma prekvapila, hlavne tá posledná. Nerobím z toho niečo také, že by mi sláva stúpla do hlavy, to sa nedá povedať. Vždy tú súťaž vlastní nejaký iný pivovar, či iná agentúra. Keď som dostal cenu, mal som 40 rokov, vtedy to mal tuším Konárik. Prvý raz som dostal cenu, keď som mal asi 33 rokov. A vlani som ju dostal, keď som mal 56 rokov.“

Podľa toho, ako sa vám darí, sa vám ešte nejaká cena za celoživotný prínos ujde, podpichujeme. „Pri pamäti tých našich akademikov je to možné.“

Zaujímalo nás, či sa cíti byť súčasťou pop-music, alebo skôr inklinuje k vážnej hudbe. „Je to niečo medzi tým. Väčšinou hrám niečo, čo sa skôr ponáša na vážnu hudbu, ale moji poslucháči sú bigbítoví.“

Máte kontakty s ľuďmi, čo tvoria súčasnú vážnu hudbu? Čo hovoria na vás?

„Mám, so zopár ľuďmi. Cígerovi sa vraj veľmi páčil môj koncert, aspoň čo mi hovorila jeho manželka. Neviem, či ma ostatní počuli. Ešte Godár a Ilja Zeljenka...“

Na koncerte hral Varga pripravené skladby, ale prezradil, že improvizácia tvorí pri jeho vystúpeniach 25 až 30 percent. „Každý koncert je iný, jeden sa podarí lepšie, iný horšie.“ V blízkej budúcnosti by rád k sebe znovu prizval ďalších spoluhráčov. „Nerád by som to zakríkol, ale chceme s Andrejom Šebanom, Oskarom Rózsom a Marcelom Buntajom spraviť projekt. Dúfam, že sa to podarí, už ho chystáme asi päť rokov.“ S podobným projektom bol na Pohode ´99. „Bol, ale to bola taká improvizácia. Teraz by sme to chceli viac prepracovať.“ Lepšie sa hrá teda s mladými hudobníkmi? - pýtame sa.

„Samozrejme, oveľa lepšie, starí sú už nanič. Tí moji dvaja spoluhráči (Frešo a Hájek z kapely Collegium musicum - pozn. red.) boli svojho času špičkoví, ale teraz neviem. Lepšie je hrať s mladými ľuďmi, lebo potom je aj tá hudba mladšia.“ Žiadny návrat zoskupenia Collegium musicum sa teda asi nechystá. „Pochybujem. Je ale možné, aby Collegium musicum v starej zostave ešte raz vystúpilo. Raz sa už to pokúšali zorganizovať, ale bolo to nanič.“

M. Vargu sme sa opýtali aj na Pavla Hammela. „Paľa som nevidel dva roky. Takže s nim nie som v žiadnom kontakte, neviem, ako sa má,“ odvetil. A čo hovorí na nového prezidenta? „Ja som ho nevolil, ani jedného. Volil som Bútoru. Ale veľa mojich známych volilo Gašparoviča, akože to menšie zlo. No to sú dve obrovské zlá, nebolo z čoho vyberať.“

Marián Varga je známy nielen ako hudobník, ale aj ako veľký milovník literatúry. Nedalo nám nespýtať sa ho, čo ho v poslednom čase v tejto oblasti zaujalo. „V poslednej dobe som čítal Hon na Salingera. Je to o naháňaní Salingera, keď jeden človek o ňom chcel napísať nejakú prácu, on sa však ohradil. A ten človek našiel jeho listy, ktoré písal nejakým pätnásťročným kočkám... Potom sa mi ešte páčil spisovateľ John Fowes – Mág. U nás vyšla od neho aj Ebenová veža, Arva aj kniha Daniel Martin.“

Foto: autor

(apríl 04)

Linka na starší rozhovor s Mariánom Vargom a Andrejom Šebanom, zo spomínanej Pohody ´99: http://www.frenky.sk/?c=12&id=23

 
5.5.2004 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 17334 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS