frenky.sk

https://www.frenky.sk/clanok/28/filip_topol_a_psi_vojaci.html

Filip Topol a Psí vojáci

Filip Topol je klaviristom, spevákom, skladateľom, textárom a vôbec hlavnou osobnosťou pražskej kultovej kapely Psí vojáci. Túto skupinu okrem neho tvorí bubeník David Skála, basgitarista Luděk Horký a saxofonista Jiří Jelínek. Psí vojáci hrajú už neuveriteľných dvadsať rokov. Psí vojaci je názov bojovej organizácie indiánskeho kmeňa južných Čejenov. Členovia hudobného zoskupenia rovnakého názvu si občas museli tiež pripadať ako bojovníci. Veď za komunizmu patrili medzi mladé undergroundové zoskupenia, kvôli čomu si vyslúžili si veľkú pozornosť nielen zo strany publika, ale aj zo strany Štátnej bezpečnosti.

Občas hrávali pod pseudonymom P. V. O. (Psí vojáci osobně), a túto skratku dodnes občas využívajú. O lídrovi PVO Filipovi Topolovi je známe, že sa vyliečil z viacerých chorôb zapríčinených bujarým životom muzikanta. Psí vojáci majú na svojom konte albumy Nalej čistýho vína, pokrytče, Leitmotív, Live I. , II. , Brutální lyrika, Hořící holubi, výberovky Mučivé vzpomínky, Nechoď sama do tmy (výber skladieb z dvoch demokaziet, vydaných ešte pred revolúciu) a Národ Psích vojáků. Vynechať nemožno ani prvú kazetu Live '79, či monotematické pásma Baroko v Čechách a Sestra s libretami básnika a prvého textára PVO Jáchyma Topola. Filip Topol si okrem toho zahral aj hlavnú úlohu vo filme Žiletky, pomenovanom podľa jednej z najznámejších piesní Psích vojakov a nahral sólové albumy Sakramiláčku a Střepy.

Tento rozhovor vznikol na trenčianskom festivale Pohoda '99 po vystúpení kapely Psí vojáci.

Váš brat Jáchym Topol v poslednom čísle časopisu Rolling Stone o vás povedal, že máte rád kapelu The Doors. Ako sa cítite, keď vašu skupinu prezývajú "český Doors"?
- Som rád, že som nedopadol ako Jim Morrison, aj keď to bolo "o fous". Prečo sa tomu brániť, že sme českí Doors, veď oni boli taká moja prvá škola. Predtým som sa zaoberal vážnou hudbu a Doors mi ukázali svet rocku. Hlavne Manzarekove klávesy, aj ten Morrisonov štýl, tak je to asi trochu poznať. Sú mi blízki. V šestnástich, sedemnástich som ich často počúval. Práve The Doors mi ukázali svet rocku. Teraz v podstate počúvam len vážnu hudbu, súčasný rock ma veľmi nezaujíma. Nedávno som si však kúpil živý dvojalbum The Doors -Absolutely Live, ktorý som mal vtedy najradšej. Pustil som si ho znovu a veľmi ma potešilo, že tá hudba nestratila silu a náboj. Myslím, že je to výborná kapela, takže niet sa prečo hanbiť.

Hudba Psích vojakov je ale skutočne ťažko zaraditeľná. Hovorí sa o nej aj ako o rockovom šansóne, čo je celkom trefné...
- Rád by som sa takémuto škatuľkovaniu vyhol, je ťažké povedať, čo hráme. Nazývam to "psí hudba", takto z toho vykĺzam. Naša hudba je zmesou mnohých vplyvov, napríklad vážnej hudby, bigbítu a podobne.

Okrem pesničiek ste mali aj väčšie hudobné plochy, nazvime ich oratóriá, napríklad Baroko v Čechách alebo Sestra. Chystáte niečo podobné?
- Práve teraz v Brne točíme platňu, na tento koncert sme si odskočili rovno o štúdia. Platňa vyjde v septembri a bude to pesničkový album. Nepôjde teda o oratórium. Tak som to chcel, lebo posledným radovým albumom boli Hořící holuby a teraz som mal chuť spraviť piesňovú platňu. Posledná takáto bola Brutální lyrika. Bude to dosť surové - piano, basa, bicie, saxofón. Klasickí Psí vojáci.

Práve na CD Brutální lyrika je skladba Prší, ktorá sa zdá byť momentálne vašou najväčšou koncertnou "peckou". Táto skladba predstavuje aj akési odbočenie od štýlu. Budú aj na novej platni takéto veci - hudobne veselšieho razenia?
- Nemal by som veľa prezrádzať. Snáď len toľko, že pieseň na cédečku Brutální lyrika je Prší 3 a natočenú pre nový album máme už skladbu Prší 4, ktorú som vymyslel pre gitaru. Čo sa ale týka atmosféry platne, tak aj keď to bude dosť surové a "na zemi", napriek tomu mi atmosféra pripadá dosť snivá. Ideálne by si to však bolo vypočuť.

Ktoré texty sa vám lepšie spievajú - bratove alebo vaše?
- Bratove texty sú už strašne staré, takže ani nevnímam, že ich napísal niekto iný. Teraz som skôr zvyknutý na tie svoje, že si ich môžem upravovať podľa hudby ako chcem. Lepšie sa mi preto asi spievajú moje texty. Avšak spoluprácu s Jáchymom máme otvorenú, kedykoľvek môžem "po niečom skočiť". On sa však teraz skôr venuje próze.

V jednom rozhovore ste povedali, že máte rád akčné filmy...
- To bola asi nejaká blbosť s tými akčnými filmami. Niekedy sa dajú zniesť, ale že by som po nich túžil, to nie. Myslel som to možno tak, že keď je napríklad dobré sci-fi, ako Blade Runner, tak sa pri podobných filmoch dá dobre "vypnúť". Nemám veľa času chodiť do kina, ale nedávno, keď som na hoteli v Brne sledoval televíziu, bol tam film Moje súkromné Idaho. Ten ma dosť zaujal. Ešte na margo akčných filmov, priateľka mi na videu doniesla Hviezdne vojny a keď som tie tri diely videl, tak ma úplne nadchli. Pozeral som na to ako na zjavenie.

Keď ste naposledy hrali v Košiciach, tak tam prišlo strašne veľa ľudí z celého východu. Lenže M-klub je veľmi malý, takže bolo problémom dostať sa dnu.
- Bola to blbosť manažéra. Dozvedeli sme sa, že niekde ideme, prišli sme tam a videli sme, čo sme videli. Bohužiaľ. Ten košický koncert bola úplná kravina. Ani to prostredie nebolo ono, bolo to nepríjemné.

Prečo už na koncertoch nehrávate Russian Mystic Pop op. IV. , čiže 'Jsem mladej', keď táto skladba je veľmi obľúbená?
- Už sa na to necítim. Cítil by som sa trápne, keby som v tridsiatichštyroch rokoch hulákal "hej, hej, jsem mladej". Mám tú pieseň síce rád, ale už by som sa cítil ako prestárly "juchající" rocker. Poznám hranicu svojej trápnosti. Na jeseň budeme oslavovať 20 rokov existencie Psích vojakov, a na koncerte v Lucerne spravíme prierez tvorbou. Bude tam aj 'Jsem mladej', aj napríklad Kilián Nedory.

Vy ste už raz koncertom v Lucerne ukončili svoju činnosť a tri mesiace na to ste sa dali dokopy. Čo bolo vtedy tým impulzom a nechystáte sa náhodou skončiť aj teraz?
- Teraz určite nie. Vtedy to nebola žiadna búda, bolo to vážne, lebo vtedajší basgitarista Honza Hazuka odchádzal. Spolu s bubeníkom Davidom Skálom a so mnou sme boli spolužiaci už od základnej školy. Honza bol teda taký pilier a keď povedal, že končí, tak sa to zrútilo. Mimochodom, rozišli sme sa v dobrom. Ja som fakt myslel, že kapela definitívne končí. Nechcel som pokračovať. Nakoniec sme to rozbehli opäť, iniciátorom bol David a impulzom bolo to, že sme zohnali basgitaristu Luďka Horkého, čo bola "trefa". Začínali sme teda odznova, práve Jáchymovou sestrou. Nebola to však žiadna bomba na publikum ani na novinárov, to naozaj nepotrebujeme.

Pred vami vystupoval na pódiu ďalší vynikajúci klavirista - Marián Varga. Aký je váš názor na neho?
- Budem úprimný. Vážim si ho, je mi blízky ako človek a tie staršie veci, ktoré vychádzali za komunizmu na platniach, sa mi veľmi páčili. Musím povedať, že to, čo som od neho počul posledne na festivaloch, aj tu v Trenčíne, sa mi veľmi nepáči. Zdá sa mi to byť trochu vedľa. Inak ho nepoznám, ale myslím, že by sme si rozumeli.

 
25.1.2001 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 20295 krát