dnes je Sunday - 31. May 2020 - Petronela, Petrana | zajtra Žaneta

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Znouzectnost - megarozhovor

Mojou naobľúbenejšou kapelou je plzenská Znouzectnost (ZNC). Paradoxne, doteraz sa mi nepodarilo ju vidieť naživo. Až na koncerte 3.decembra 2004 v prešovskom Véčku, kam ju pritiahla, ako hosťa krstu svojho CD, tunajšia banda Heľenine oči. Samozrejme, som im za to povďačný. A v ten večer som nebol len novinár a „mediálny partner“, ale aj platiaci divák, „bedňák“ a hlavne fanúšik kapely Znouzectnost. A koncečne som sa dočkal jej živého vystúpenia, ktoré fakt stálo za to. Aj keď skupina vystúpila bez stálych hostí, iba v základnej zostave Déma (gitara, spev), Golda (basa, spev) a Caine (bicie, spev). Pôvodne som mal v pláne urobiť rozhovor s celou kapelou, nakoniec som to urobil inak (ako to navrhol i Golda), s každým jej členom osobitne. Plnú, nekrátenú verziu tohto rozhovoru čítajte v nasledujúcich riadkoch.

Déma:

V Prešove ste ešte nehrali a na východe ste naposledy hrali pred 10 rokmi. Po platni Folcore ste sa ako keby úplne vytratili o Slovenska. Čím to je?

„Ani neviem. Možno to bola politika nášho vtedajšieho manažéra, alebo nechuť slovenských usporiadateľov, prípadne tá politická atmosféra, ktorá vznikla po rozdelení štátu. Fakt neviem, nemám pre to racionálne vysvetlenie.“

Keď hráte na Slovensku, napríklad taký koncert, ako včera v Žiline, aké sú ohlasy?

„Včera v Žiline nebolo veľa ľudí, asi 80. Hrali sme tam aj pred rokom, kedy prišlo asi 200 ľudí, ale pravdou je, že tam hrali i ďalšie dve kapely. Ohlasy boli dobré, v pohode. Tam je to zase bližšie k Čechám.“

Platne sa vám tu predávajú?

„Včera sa toho prekvapujúco predalo dosť. Nečakali sme to.“

Je to možno celkovo slabou distribúciou vašich vecí na Slovensko.

„V distribúcii to tu je, ale neviem, kto presne to tu rozváža. Priamo od nás je to samozrejme lacnejšie než v obchode.“

Túto otázku ste už iste dostali - naozaj spotrebujete všetko, čo vytvoríte? Dáte všetky piesne na album, lebo je škoda každej jednej?

„V podstate áno.“

Kde beriete inšpiráciu? Tie melódie, hoci sú jednoduché, vždy sú veľmi nápadité a aj kritika, hoci vám veľa toho vyčíta, vždy potvrdí, že Znouzectnost vie napísať hitovku.

„Na to nedokážem odpovedať. U mňa osobne je tak, že som vyrastal na punku. V sedemdesiatych rokoch ma oslovili Sex Pistols, Clash a tieto kapely a ten boom punku bol v podstate návrat rock´n´rollu. Tie prvé kapely vychádzali z rock´n´rollu, hrali prevzaté piesne a boli to naozaj pesničky, melodické songy. To ma asi najviac ovplyvnilo. Aj ten trend, ktorý vtedy bol, nech už to boli aj Boney M či Abba, vždy to boli pesničky a tie sa hrajú dodnes. Dnes už tomu tak nie je, lebo technické možnosti išli dosť dopredu, je to už viac otázka aranžmánov a už to nie je o pesničkách. Vlastne som chcel k tomu len povedať, že ma dosť ovplyvnilo to ´pesničkárenie´ a možno všetko to, čo som z tej doby a z tých skupín načerpal, sa vo mne akoby uložilo a potom to ide von. Nemám pre to iné vysvetlenie. Nerobím to nijako plánovane, nemám žiadne hudobné vzdelanie, o harmónii nepoviem ani slovo, noty vôbec nepoznám. Akurát niečo zahrám a buď sa mi tá melódia páči, alebo nie.“

V Čechách vám vyrastá nové publikum. Napríklad jeden človek vám spravil homepage a píše na nej, že vás pozná od albumu Bomboniéra. To znamená, že je to nový človek pre vás, kým tu na Slovensku ste zrejme stratili jednu generáciu. Asi naozaj niečo bude na tom, že vaše piesne majú stále niečo do seba a nielen kopírujete sami seba.

„Ťažko povedať. Pokiaľ to tak je, sme radi, teší nás to. Človek, ktorý nám robil ten web je človek, ktorý raz za nami prišiel na koncerte a povedal, že si pol roku prevádzkuje stránky, a že by chcel, aby sme mu hovorili, kedy, kde hráme, aby to tam aktuálne dával. Postupom času sa medzi nami vyvinulo priateľstvo a teraz už sú tie stránky profesionálne robené...“

...nemal som na mysli www.znc.cz, ale neoficálnu stránku www.znc.wz.cz.

„Tak o nej vôbec neviem.“

Vašu oficiálnu stránku máte dlho, od čias kedy začínal internet (od roku 1997).

(do rozhovoru vstúpil Honza Tráva): „To robil tiež jeden fanúšik. Tá druhá stránka čerpá trebárs ifnromácie o koncertoch z oficiálneho webu. Na ten oficiálny web, ktorý teda pôvodne tiež vznikol ako fanúšikovský, máme on-line prístup, môžeme tam pridáva koncerty, články a podobne.“

Seriál Holálides, ktorý zverejňuješ na webe, nechceš vydať ako brožúru?

„Človeče, ani nie. Nebola by to brožúra, ale riadna ´bichle´. A kto by to čítal?
(Tráva: A kto by to vydal?) Teraz som pripravil ďalšie čísla Holálides, mal som sklz, no už mám hotové posledné tri.“

Keď vidím pred sebou tie boolety, tak mi napadla otázka, ktorý album považuješ ty osobne za najvydarenejší?

„Ťažko teraz niečo poviem, lebo som už dlho tie platne nepočul. Ale pokiaľ mám povedať nejaký názor, tak sa mi páči Obludný neználek, pretože to bol taký prvý náš počin, kde sme zúročili všetky piesne.“

Podľa niektorých fanúšikov je dodnes neprekonaný. No stretol som sa aj s názorom, že je hrozný.

„Čo človek, to názor, to je pochopiteľné. A zvukovo to bolo natáčané v dosť bojových podmienkach.“

K vašim textom, hoci tie z veľkej väčšiny píše Golda. Je v nich dosť škriatkov a podobných bytostí. Máte radi sci-fi a fantasy?

„Áno. Všetci. Je to zvláštnosť, ale skutočne všetci do jedného čítame sci-fi. Vrátane Romany, ktorá si občas niečo prečíta. Je to taký náš koníček.“

Zišla mi na um otázka, ktorá sa mi naozaj prisnila, že vám ju musím položiť – čo je s Emou?

„Ema predáva ponožky v Plzni, v takom malom obchodíku. Aktívne už nehrá, má iné priority.“ (Tráva doplnil, že občas vystupuje s PPLP)

Ako je na tom Démophobia?

„Bude tomu desať rokov, o sme vznikli. Koncertujeme sporadicky, asi desaťkrát ročne. Teraz chystáme na Vianoce takú tradičnú besiedku v Plzni a chceme tiež natočiť novú platňu.“

Pýtal som sa Honzu Nedvěda, či pozná tú pesničku a vôbec ju nepoznal. http://www.frenky.sk/?c=12&id=152 Ale páčila sa mu.

„(Tráva: To neviem či je plus, alebo mínus.) Ja som tým nič nemyslel, bolo to také vetné spojenie, ktoré sa mi zapáčilo.“

Pieseň ´já du chytat ryby´ - nie je to trochu odkaz na Kryla (Bridge)?

„Nie, nie. Je to náhoda. Máš asi dobrý postreh, lebo ja som na Krylovi vyrastal a niektoré moje pesničky sú také, že keď ich skladám, tak väčšinou od a molu, ako Kryl. Teda niečo na tom možno bude, ale určite to nebolo schválne, plánované. A konkrétne táto pesnička bola z mojich prvých, čo som vôbec kedy zložil. Takéto srandičky som robil.“

Ešte k tomu sci-fi a fantasy. Bolo toho v poslednej dobe veľa, nie tak dávno tu bol boom Harryho Pottera a Pána prsteňov. Čo vás v kapele v poslednej dobe zaujalo?

„Tieto veci, ako Harry Potter, nesledujem. Musím sa priznať, že veľmi nechodím na sci-fi filmy, keď tak si zoženiem na DVD staré americké filmy. Napríklad sa mi páčil film 20 000 míľ späť, to bolo o dinosauroch, a takéto staré čiernobiele americké sci-fi filmy. Inak zbieram Wellsa, toho mám skoro kompletného. Samozrejme mám rád Bradburyho, alebo Simaca, ktorý je môj najobľúbenejší autor. Práve teraz tu mám knihu od Asimova, veľmi sa mi páči. Mám asi tisíc kníh, celý život zbieram knižky a komiksy. My sme takí komiksoví.“

Vrátane Rychlých šípov.

„Presne tak. Tie mám originály. Je to taká moja celoživotná láska.“

Ako vnímaš postavenie skupiny Znouzectnost na českej hudobnej scéne?
Muzikanti vás rešpektujú, alebo hráte tak dlho, že si na vás zvykli?

„Asi tak. Nemyslím si, že sme nejako rešpektovaná kapela, skôr si na nás museli zvyknúť. Čo sa týka nášho postavenia, sme skrátka klubová kapela, ktorá skrátka vymetá všetky hudobné kluby, v lete vystúpi na nejakom tom festivale, máme svoj okruh poslucháčov, ktorý nám vyhovuje a stačí. Rokmi sa to veľmi nemení. Vždy na začiatku školského roku pribudnú nejakí noví a iní ubudnú, ďalší zostarnú. Je to už x-tá generácia.“

Niekde som zachytil, že ste boli nejakí 38. v rebríčku Zlatého Slávika.

„To bol taký náš pokus, či je možné dostať sa na nejaké popredné miesto. Urobili sme takú výzvu, aby ľudia za nás hlasovali, a zistili sme, že dostať sa do tej desiatky najlepších nie je vôbec ťažké. Tam sme boli nie 38., ale myslím 17. a stačilo nám na to len asi 250 hlasov, čo je úplný bagateľ. To vôbec nie je smerodajné. Stačí, aby si hocikto založil kapelu, chodil na strednú školu, ktorú by obišiel a povedal, aby hlasovali pre ich kapelu. Tá kapela by ani nemusela existovať a bola by pritom povedzme tridsiata v Slavíku. A vôbec nič by to neznamenalo.

-

Golda:

Ako je možné, že ste vydržali hrať spolu takto dlho? Skoro 20 rokov?

„Práve preto, že spolu nie sme. Každý má svoj život,. Nikdy to nebola taká kapela, ktorá by ešte chodila spolu niekam ´pařit´, a jazdila spolu na výlety. Nie sme takí ľudia, ktorí spolu žijú v jednom autobuse, tomu sme sa vždy vyhýbali.“

Akurát Romana je tvoja manželka...

„Áno. Máme druhého päťmesačného syna.“

Romana hrala v Pestalozzi a inak neviem, čo robila. Ako sa dostala do ZNC?

„Ona robí starú muziku - gotiku, renesanciu, také tie kostýmové záležitosti, 13., 15. storočie. Nejaké veci nám nahrávala ešte na CD Mé království. Zase to bola partia ľudí, ktorá sa okolo seba motala. Potom keď odišiel Přemek, pretože odišiel, chlapci navrhli, nech povieme Romane, nech príde a ona povedala áno. Akurát to od čias Přemkovho odchodu funguje tak, že repertoár robíme tak, aby sme mohli hrať aj traja. Romana a Michal sú stáli hostia. Pre kapelu nášho typu je to ideálne riešenie.“

Ako sa taký muzikant, akým je Michal dostal ku vám?

„Skôr je otázka, s kým on v Plzni nehrá. Hral s Petrom Machom, potom jazdil ako gitarista s Marií Rottrovou, so Semtexom, hral v klasických bigbítových kapelách. Nahrával, to je tiež kuriozita, akustické gitary pre muzikál Johanka z Arku, lebo Pavlíčka nebavilo nahrávať španielky a zavolal Röhricha, ktorý to spravil lacnejšie než pražskí hudobníci. A u nás ho to baví, lebo môže robiť čurbes, čo u Rottrovej nemôže.

V jednom rozhovore ste zo srandy povedali, že každý z vás natočí - vždy po roku - jedno sólové CD. Bolo to síce povedané zo srandy, ale vydal sólo album Déma, potom Caine, a ty nič.

„Neviem o tom, že by to niekto z nás povedal (smiech). Ja určite nie. Sólový projekt nemám, lebo som vyťažený touto kapelou.“

Robíš aj veci týkajúce sa vydávania CD a následného marketingu...

„No, obalmi počnúc a výrobou končiac, všetko to robím.“

A oplatí sa vydáva albumy na vlastné náklady kapelám vášho typu?

„Áno. Nie je to o tom, že by to zarobilo nejaké peniaze. Skôr ide o to, že nás to živí. Nie to vydávanie, ale to, že hráme naživo po kluboch. Pri tej cene, za ktorú albumy predávame je návratnosť zhruba tri roky. A predá sa toho dva-, tritisíc kusov. Čiže ide o to, že sa náklady po malých kúskoch vrátia, zarobí to niečo málo naviac a to sa znovu vrazí do ďalšieho projektu.“

U vás je tá výhoda, že album nie je aktuálny jednu sezónu, ale predávate aj staršie nahrávky.

„Po malých množstvách. Teraz by som mal robiť ďalšiu Démophobiu, konečne sa rozhýbali a aj my máme rozrobené nejaké nové veci. Príjemné na tom je to, že nás nikto do ničoho netlačí. Keď nás ľudia začnú otravovať, že kedy už konečne vyjde nová platňa, tak je to pre nás znamenie, že treba niečo urobiť. V tejto chvíli máme urobených asi 14 nových piesní, ešte sa ich treba naučiť, aby sme ich mohli hrať naživo.“

O tom sme sa bavili s Démom, že stále máte nejaké nové veci, žiadny odpad.

„Máme aj my odpad. Trebárs sme mali veci, ktoré sme v určitom období neboli schopní zahrať, tak tá pieseň sa vytiahla po piatich rokoch. Avšak žeby sme mali vyslovený odpad, teda si povedali, že toto je ´kýbl´, to robiť nebudeme, tak takéto veci tam nie sú. U nás to nefunguje tak, že ´džemujeme´ a z toho vznikne pieseň. U nás ej to tak, že niekto z nás príde, prinesie buď hotovú pesničku bez textu, alebo s textom a tí ostatní sa to naučia.“

Pýtal som sa Dému aj na texty. To je skôr na teba otázka. Budú škriatkovia aj na ďalšom albume?

„Nebudú. Teraz sa neurodili, zato budú lietajúce taniere. A nejakí roboti, a itež Mars, takže potešíme všetkých marsofilov.“

Máte Jaro, Babí léto, Podzim a Z.I.M.A. A čo leto?

„Máme Babí léto zatiaľ. Leto bude, až sa urodí (smiech).“

Začiatkom 90. rokov, keď vyšla kompilácia Punk´s Not Dead a bolo po celej republike rozšírené demo Obludný neználek, bola Znouzectnost známa ako povedzme Tři sestry či Plexis. Potom ste akoby zanevreli na Slovensko.

„Ten ´Neználek´ sa rozšíril ešte predtým, ešte než prišla revolúcia v roku 1989. Rozkopíroval sa ešte pred vlnou než prišli tie monitorovské kapely. To nie je tým, že my sme zanevreli na Slovensko, skôr nejakým spôsobom vyhynuli ľudia, ktorí u vás organizovali koncerty. My sme napríklad relatívne pravidelne jazdili do Blavy, kde sa hralo v mestskom kultúrnom stredisku. Boli to skvelé akcie, ľudia do toho kulturáku v Petržalke chodili, všetko fungovalo. Hrali sa tam do tej doby, než mestské kultúrne stredisko predali súkromníkovi. Súkromník to vykradol a skončilo to. Odvtedy sme tam hrali raz v klube Duna. Potom sme hrali v Košiciach, v leviciach, Komárne a vždy to bolo o tom, že sa niekto ozval, že ´budete hrať na Morave, nechcete prísť ešte 200 kilometrov ďalej?´. Samozrejme sme súhlasili. Skôr je problém, že sme klubová kapela a tu, pokiaľ sú klasickí usporiadatelia koncertov, tak urobia len Mňágu, Tři sestry a tieto veľké mená.“

Ani to.

„Teraz už trebárs ani to. Keď som sa bavil s Fialom, tak vravel, že sem jazdia. Alebo tu jazdí Marie Rottrová či Nerez, skrátka tie veľké mená, ktoré sú zamerané na inú cieľovú skupinu. My sme klubová kapela a tie môžu fungovať ako úplný underground, že urobím napríklad gotickú kapelu ako Mission či Sisters Of Mercy a môžem hrávať pre túto komunitu po celej Európe, vrátane Slovenska. My sme však tá šedá zóna, na pomedzí ´undergroundu´ a tými veľkými menami. Takže sa to robí ťažko, ale my sme v žiadnom prípade nezanevreli na slovenských fanúšikov.“

Caine:

Caine – to sa číta ´kejn´, či ´kajne´?

„Väčšina ľudí tomu hovorí „kejn“, ale môžeš napríklad aj „cejn“.

Mne sa zdá, akoby si mal málo priestoru v ZNC na sebarealizáciu. Nie preto, že si vydal vlastné CD, ale vyzerá to tak, že piesne tvoria len Golda s Démom a tých vecí, u ktorých počuť, že ´ideový základ´ je tvoj, je málo. A potom som napríklad na Troch drevákoch našiel krásnu pieseň Po stupních přání s krásnym zvukom. Je to tak? A prečo?

„Tak to je skôr otázka na Déma a na Goldu. Proste to nejako nejde. Chlapci to, čo tak, ako to ja robím, necítia. Nevedia, ako sa toho zmocniť, ako tie pesničky uchopiť, urobiť ich tak, aby nám to dobre hralo. Teraz sme po nejakých 15 rokoch urobili celú jednu moju pieseň...“

???

„Nejaké texty som robil, ale spolu s muzikou, to nešlo.“

Potom sa realizuješ v ďalších piatich kapelách.

„No. Avšak teraz už ich toľko nie je, nemám dostatok času. Mám rodinu, deti a čím viac človek niečo robí, tým viac to chce robiť dobre. Keď do niečoho spadneš len tak a nevieš o tom nič, tak to robíš hlava nehlava a je ti to jedno. No keď to robíš dlhšie, viac prenikáš do tých zákutí a zisťuješ, že to robíš zle a chcel by si to robiť dobre. Takže to menej podstatné dávaš stranou a začínaš sa venovať iba tomu najpodstatnejšiemu. Teda tých kapiel je čoraz menej, a snažím sa to urobiť lepšie s jednou, dvoma.“

Aké boli ohlasy na tvoj sólový album? Predsa len je to niečo iné, než Znouzectnost.

„Keď som ho robil, myslel som si, že ním môžem osloviť skôr ľudí v cirkvi, ktorí nie sú veľmi konformní. Ľudí, ktorí tam chodia pre skutočný vzťah s Kristom, majú nejaké duchovné prežitky, ktoré sa ťažko dajú popísať. A prekvapilo ma, že napodiv som mal na platňu väčšie ohlasy od ľudí neveriacich, presnejšie tých, ktorí nie sú praktizujúcimi kresťanmi. Tých to oslovilo viac...“

Veď to je dobré, nie?

„Na jednej strane ma to potešilo. Na druhej ma sklamali tí kresťania, tam som si myslel, že môžem niekomu niečo ponúknuť. Po tých rokoch vlastných skúseností v cirkvi si človek myslí, že tam je hlad po niečom takom, že sa to málo akcentuje - a ono, napodiv, nič.“

Keď Znouzectnost natočila tú známu vianočnú kazetu v kostole a za komunizmu, to si inicioval ty?

„To bol skôr taký zázrak. My sme za komunizmu nemohli oficiálne hrať. Nemali sme kapelnícke skúšky a prehrávky, takže to neprichádzalo do úvahy. A naviac, akonáhle sa na kapelu schádzali nejakí problematickí ľudia, už to bol problém. Oficiálne ti nikto nič nepovedal, ale vždy niekto odniekiaľ zavolal a povedal: ´Túto skupinu vám nedoporučujeme.´ ´Takže ju tam nesmieme dať?´ ´To sme nepovedali, iba vám ju nedoporučujeme. Mohli by ste mať z toho problémy.´ A ten usporiadateľ sa už sám podľa toho zariadil. Väčšinou to boli študenti. Aj my sme hrávali na internátoch, alebo na úplne súkromných akciách, ktoré boli hlásené ako svadba a podobne. Oficiálne sme hrať nemohli. A v tej dobre prišiel náš farár, povedal mi, že sa mu veľmi páčia tie piesne, ktoré hráme, a že nám urobí koncert v kostole. Hovorili sme si, že to nie je možné, bigbít v kostole sa naposledy robil v roku 1968. A on povedal, že to presadí a aj sa mu to podarilo. My sme do poslednej chvíle neverili, že sa to podarí. Ešte aj keď sme tam ťahali na káre aparatúru sme neverili. Nakoniec sa to uskutočnilo, máme z toho dokonca zachovaný aj amatérsky videoklip Dračí setba.“

Už ste to potom nikdy nezopakovali, že?

„Ešte sme hrali myslím dvakrát, ale už sa to nikde nenatáčalo. Aj tamto bola náhoda, natočili sme koncert len na dva mikrofóny. Nebol to zámer. Nálada na tom koncerte bola fakt zvláštna. To, že tam prišlo spústu pankáčov vo svojich ´krojoch´ a naozaj sedeli v laviciach a počúvali. Kostol bol naplnený takým zvláštnym napätím, a pritom úctou. Teraz by som chcel na to trochu nadviazať a k ďalšej platni ktorú mám natočenú, chcem dať ako bonus ´živák´ s piesňami, ktoré chcem nahrať teraz 12. 12. v tom istom kostole. Som zvedavý, či sa podarí vstúpiť dvakrát do tej istej rieky.“

Čo hovoríš na to, že po toľkých rokoch, koľko ZNC hrá, stále drží pokope? A stále pritom tvorí nové veci. Prípadne tiež čo hovoríš na kapely, ktoré pri vás začínali a vyšvihli sa inde, od Vypsanej fiXy až po Čechomor?

„To sú ´extrémne´ kapely, ktoré to dotiahli ďalej než my, ale tiež začínalo ako naši predskokani množstvo skupín, ktoré dnes už neexistujú, alebo možno akoby existujú. Na jednu stranu ti je smutno, keď vidíš, koľko času uplynulo, ako sa všetko mení, ako starneme. Na druhú stranu Znouze vždy fungovala ako rodina v tom, že keď to prirovnám, tak Golda bol vždy ako tata, Déma ako mama a ja ako dieťa. A tieto vzťahy nás napodiv asi podržali, že sme tie dlhé roky prežili. Teraz tým, že máme vlastné rodiny, sa to premenilo. Neviem. Uvidíme, ako to bude fungovať s ostatnou platňou a potom sa uvidí, čo ďalej.“

Ešte mám špeciálnu otázku. Na kazete Ložiska sme objavili jednu zapadnutú perlu, jeden klenot - skladu Lama. Čo je zač a či by nestálo za to, ju trošku oprášiť?

„V tom Ložisku boli z môjho pohľadu úžasne talentovaní a zvláštni ľudia, Hrala tam už Ema (Alena Málková), ktorá potom spievala s nami, ďalej ten chlapec, Zešneka (Stanislav Fail), ktorý robil tú Lamu, to bol úžasný talent, ktorý tiež hudobne premýšľal úplne inak. Môj brácha bol dosť zvláštny basista. Dodnes, keď o tom niekto hovorí, tak tvrdí, že hral na basu veľmi zvláštne. Bol samouk, nehral na basu tak, ako sa má. Tí ľudia však napospol zmizli. Nikto nepokračuje v hudbe. Jeden z Ložiska, Jindra Tolar, tuším ešte čosi robí v Karlových Varoch. Inak úplne zmizli. Ten Zešneka, ktorý je autorom tej Lamy, žije v jednom baraku a naposledy, keď sme šli okolo, tak tam pálil pneumatiky a ťahal drôty, že ich odnesie do zberu, aby mal nejaké peniaze. Takže neviem. Zmocniť sa cudzej tvorby je pre nás vždy ťažké. Skôr sa venuje tomu, čo je naše. A naviac, asi chlapcom zo ZNC to Ložisko až tak nesedelo. Ja som najprv fungoval aj tam, aj tam, potom som ostal iba v Znouzi, lebo sa mi zdalo, že v Ložisku už nie som potrebný, už tam nič nevnášam. Dodnes tam však vidím i ďalšie poklady, je tam veľa dobých vecí a myslím si, že tá kapely predbehla, alebo minula svoju dobu. Ktovie, čo by bolo, keby hrali dodnes. Je mi to ľúto, ale nejde s tým nič robiť. To je ako s tou Emou. Obrovský spevácky talent. Dokáže spievať jednak úžasným hlasom, ale tak, že jej to veríš. A pritom ju to neteší. Prestala spievať.“

(december 04)

Foto: frenky.sk a Lynch (spodné foto)

Tento rozhovor vznikol pred koncertom, z ktorého reportáž čítajte tu: http://www.frenky.sk/?c=12&id=303

Avízo na tento koncert, v ktorom je stručne predstavená kapela ZNC čítajte tu: http://www.pis.sk/?c=12&id=1593

Koncert usporiadala skupina Heľenine oči ktorá v rozhovore povedala aj čo-to o ZNC: http://www.frenky.sk/?c=12&id=304

O ZNC sa vyjadrili aj ďalší spoluúčinkujúci – The Kľemones: http://www.frenky.sk/?c=12&id=306

Tento rozhovor sa objavil aj v Korzári, pochopiteľne, v značne skrátenej verzii:
http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=15.12.2004/50954O

Jeden rozhovor so skupinou Znouzectnost som už raz robil: http://www.frenky.sk/?c=12&id=100

A tiež som napísal mikrorecenzie, od Vítejte v blázinci... až po Tvrdí kluci nepláčou: http://www.frenky.sk/?c=12&id=222

Možno vás zaujme esej o sci-fi a fantasy textoch: http://www.fandom.sk/?c=12&id=409

Hompage ZNC: http://www.znc.cz

Neoficiálna stránka ZNC: http://www.znc.wz.cz

 
29.12.2004 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 18638 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS