Prečo? „Tak, prvá dáma? Toto slovné spojenie sa mi nepáči, ani neviem prečo. Je pravda, že na Slovensku nie je veľa speváčok v tomto žánri, som jedna z mála, ktorá sa venuje tejto muzike. Možno preto som si vyslúžila titul prvá dáma. No nejako si na tom nezakladám,“ povedal s úsmevom sympatická speváčka, s ktorou sme sa stretli na nedávnom festivale Blues in Village, ktorý sa konal Giraltovciach.

Napriek tomu, že meno Silvia Josifoska sa mihlo v pope i jazze, sama sa cíti ako bluesová speváčka. „Blues milujem, už veľmi dlho. Je to je pre mňa veľmi blízka hudba, vnútorne ju preciťujem. napriek tomu občas si zahosťujem na nejakých iných projektoch, či jazzových, alebo skôr fusionových, moderných jazzových.“

Prečo blues? „Neviem prečo. Raz mamina pustila takú platňu, na ktorej bolo staré blues z tridsiatych rokov. Bolo to úplne niečo iné, ako som vtedy počúvala. Vtedy som túto muziku ešte netrávila, no postupne, ako si ju mama púšťala, som jej prišla aj ja veľmi rýchlo na chuť. Je to krásna hudba, neskôr som sa od klasického blues od Mississippi dostala aj k modernejším veciam a chytilo ma to. Je to taký vírus, ktorý ma po malom odolávaní zasiahol a už je vo mne.“

Publikum v Giraltovciach ocenilo Silviu viacnásobným aplauzom. Dostalo sa jej však aj iného uznania. Malé Rómča na ňu zakričalo, že je tak dobrá, ako Katka Koščová. Čo hovorí na takéto prirovnanie? „Neviem, čo mám na to povedať (smiech). No, nie som tak dobrá ako Katka Koščová, lebo som úplne iná. Katku nepoznám, neviem, akú hudbu robí, počula som len jednu jej pesničku v rádiu. Tá je úplne iná, má úplne inú cestu ako ja. Želám jej, nech je úspešná.“

Pri počúvaní Silvie príde človeku na um meno najväčšej speváckej „perly“ Janis Joplin. Nie rovnakým hlasom, ani nie rovnakým repertoárom, ale malo to spoločný feeling...

„Táto žena spievala blues naplno, každou bunkou svojho tela. To mi je veľmi blízke. Ja som ju však ani veľmi nepočúvala, nemám ani jej platne. Možno je iná ako ja, viac rocková, má iný výraz ako ja, ale lichotí mi, keď ma niekto k nej prirovnáva práve z toho dôvodu, že aj keď má iný hlas a iný prejav, robí muziku tak, ako sa snažím aj ja - úplne naplno,“ povedala Silvia, ktorá ide naplno vždy keď spieva: „Jasné. Ono by to inak ani nezaznelo. Hlas nie je iba tón, či hlas, ktorý vydávaš, ale je to ten pocit.“

Vie si teda seba predstaviť, ako štúdiovú hráčku, ktorá zaspieva hocikde hocičo?

„Môžem aj také veci robiť, spolupracovať niekomu na albume ako vokalistka. Sem tam. Ale keď spievam tieto pesničky, ktoré robím, idem naplno. Ako Janis Joplin...“

Na Slovensku je stále deficit speváčok. Napriek tomu takú spevácku osobnosť, akou je Silvia, poznajú skôr fajnšmekri než široká verejnosť. Ako to vníma ona sama?

„Beriem to ako fakt. Bola by som rada, keby to zázemie bolo väčšie. Keby sme mali viac miest, kde by sme mohli hrať, viac klubov, viac festivalov. Je dobré keď máme prijímateľov, ktorým môžeme odovzdávať tú radosť, lebo to je pointa tejto muziky, že ju máme s kým spolu prežívať. Preto by som bola rada, keby to bol väčší záber, ale na Slovensku je to dosť ťažké. Nie je to slovenská hudba, nie je to žáner, ktorý beží v rádiách, je to dosť ťažké dostať do médií. Keby to bolo v médiách, malo by to asi väčší zásah,“ dodala S. Josifoska.

(jún/júl 05)

Foto: frenky.sk

Na fotografii je Silvia s J. Turtevom a jeho kapelou

Reportáž zo spomínaného festivalu Blues in Village nájdete tu: http://www.frenky.sk/?c=12&id=351

Homepage S. J.: http://www.silviajosifoska.sk