Keďže sme v Prešove, prvá otázka smeruje na Jazzyho, ktorý je odtiaľ a ktorý s vami hral na cédečku. Ako sa s ním robilo?

Viktor Hazard (H): Jazzy robí zvukára v Creativ music house na bratislavskej Kolibe, kde sme nahrávali. Bol pri nahrávaní albumu.

Opak (O): Je to hip-hopový profík. V tom svojom fachu ho využíva viacero interpretov a väčšinou sú spokojní.

H: Každý relevantný rap, ktorý tu bol nahraný, bol nahrávaný za jeho asistencie. Pracuje v štúdiu a dobre sa robí s niekým, kto má napočúvanú tú hudbu a vie presne, čo chceš. Tým pádom je spolupráca s ním oveľa ľahšia.

Hip-hop je aj o komunitách. Vy ste z Bratislavy, čím sa netajíte, poznáte aj nejakých ľudí z Prešova? Komunikujete spolu?

O: Z Prešovčanmi nemáme nejaké vzťahy, okrem Jazzyho, ktorý je momentálne v Bratislave.

H: Odtiaľto je napríklad Čierna éra, s ktorou sa poznáme. Mám celkom prehľad o tom, čo sa kde deje, lebo robím hip-hopovú reláciu v rádiu. Odtiaľto poznám Čiernu éru, aj Jazzyho niekdajšiu skupinu Ilegalny 3k http://www.frenky.sk/?c=12&id=74 . Slovensko je malé...

Na cédečku máte plno hostí. S kým zo scény sa vám najlepšie spolupracuje?

O: Asi najčastejšie spolupracujeme s Čistychovom.

H: S každým sa nám robilo dobre, nerobili sme nejaké rozdiely, že s tým zle, s tým dobre. S každým sa pracuje trochu inak...

Tak inak - máte na scéne človeka či partiu, ktorého nemáte v láske?

H: Sú takí, ktorých nemusíme v tom zmysle, že ich nepočúvam. No nie sú tam nejaké osobné spory.

Ako sa spolupracovalo s Mishou http://www.frenky.sk/?c=12&id=228 , ktorá je predsa len mimo tejto scény?

O: S Mishou sa robilo dobre. Ona je fundovaná, čo sa týka práce v štúdiu, veľa koncertuje, takže má svoje odspievané a píše si vlastné texty, čo bol hlavný dôvod, ktorý nás presvedčil, prečo práve Misha. Ďalší z dôvodov bol, že je to r´n´b speváčka a hip-hop a r´n´b sú podobné žánre.

H: Predtým, než sme ju oslovili, sme ju osobne nepoznali. Ja som ju trochu poznal. Mali sme stretnutie, osobnostne nám sadla, dohodli sme to a išlo to veľmi dobre a rýchlo.

Misha si robí vlastné texty, ako je to u vás? V hip-hope sú texty základ. Ako teda vznikajú? Čo vás inšpiruje?

O: U nás je to tak, že si píšeme vlastné texty. Každý rapper by si mal písať vlastné texty. Vznikajú z bežných vecí, ktoré sa stávajú v živote. Vyrastáme v Petržalke a dejú sa tam veci, ktoré máš niekedy chuť dať na papier.

Je to tam také drsné ako vo vašom hite Bratislava?

H: Neviem, či práve tento text je drsný. Reflektuje bratislavskú realitu, čo sa tam naozaj deje. Nie je to ani prehnané, ani podcenené, tak to je.

Hip-hop na Slovensku je už pekných pár rokov v centre záujmu, ale v poslednej dobe, tak dva roky, sa dostal aj do centra záujmu veľkých vydavateľstiev. Ako sa cítite v spoločnosti toho takpovediac veľkého šoubiznisu?

H: Kvázi veľkého... Niektoré veci sú výhodné, iné nie. My sme, samozrejme, nikdy neboli zvyknutí takto fungovať, vždy sme pôsobili na undergroundovej scéne. Je to pre nás niečo radikálne nové. Nikdy sme nedali toľko rozhovorov, až sa často opakujeme. Má to plusy i mínusy, no zatiaľ to môžem hodnotiť vcelku kladne.

Myslíte, že sa na scénu nalepilo veľa ľudí, ktorí by inak o hip-hop ani nezavadili?

H: Určite, sú tam nejaké také závesy. Je to normálne. Veď keby to nebolo komerčne zaujímavé, tak sa o to nebude veľká firma zaujímať. Niet prečo. V tom by som teda nevidel problém. Ten vidím v tom, že keď teraz ide rap, tak to chce využiť niekto, kto s tým nemá nič spoločné. Mám na mysli pokusy typu Metalinda http://www.frenky.sk/?c=12&id=38 . Nič o tom nevedia a je to robené strašne nasilu.

O: Vymyká sa to celej myšlienke rapu. Je to také až vyslovene smiešne. Keď sme to prvý raz videli v televízii, tak sme nevedeli, či sa máme smiať, či plakať. Prosto sme na to pozerali s údivom, že to snáď ani nie je možné.

V čom je teda podľa vás tá myšlienka rapu?

O: Podať bežné veci bežným, klasickým spôsobom, jazykom ulice. Niekedy to môže byť povedané tvrdo, inokedy mäkko, môže to byť zaspievané, ale vždy je to o pocitoch a o tom ktorom rapperovi... Nie je to len tak, že niekto príde, skúša si to doma v sprche a zrazu je z neho nejaký ´fejmový´ rapper. Tomu všetkému predchádzajú skúsenosti na pódiách. Väčšina rapperov vychádza z neštandardných rodinných pomerov, sú to zväčša chudobní ľudia.

H: Sú dve, tri výnimky, ale vo väčšine prípadov je to tak.

U vás je to ako?

O: Sme z úplne normálnych petržalských rodín bývajúcich v paneláku.

V poslednej dobe vyšli Kontrafakt, Vec, Čistychov a ďalšie cédečka. Čo je to originálne, čím by mohli AMO zaujať na tejto scéne aj širší okruh ľudí, než len tých, čo sa orientujú v slovenskom hip-hope?

H: Každá skupina má svoj prístup. Trebárs spomínaný Vec, každý ho hneď spozná, Kontrafakt má zasa svojské frázovanie. AMO má odlišné frázovanie než ostatní a hlavne je to iné v tom, že máme úplne odlišnú hudobnú produkciu. Nie je to štandardný hip-hop 90. rokov, ale súčasný trend, taký rap, aký sa momentálne robí kdekoľvek vo svete.

O: Niežeby sme to robili nejako cielene, ale cítime to tak, že robíme aj rapovú klasiku, ale máme radi aj hudobné experimenty. Nebránime sa vplyvom akejkoľvek hudby, ktorú počúvame, napríklad funky, dancehall, reagge alebo akákoľvek svetová hudba.

H: Ešte k Vecovi, Kontrafaktu a Čistychovovi, sú to vo svojom fachu originálni umelci.

O: Každá rapová kapela by mala byť originálna. Keď nie je, tak ju neprijíma ani okolie, ani konkurencia

Čo hovoríte na pražské zoskupenie Peneři strýčka Homeboye http://www.frenky.sk/?c=12&id=196 ? Máte v Prahe nejaké kontakty?

H: Máme. Oriona z PSH poznám veľmi dobre, často k nám chodí hrať, ja som bol párkrát tam. Máme výborné, až nadštandardné vzťahy. Aj sme rozmýšľali, že ho zavoláme na hosťovačku, ale problém je v tom, že má ho na albume Kontrafakt, Čisty, a skĺzli by sme do toho, že by sme mali tých istých hostí. Podľa môjho názoru v Česku stojí za niečo Wich ako producent, Supercrew ako skupina a Peneři. So všetkými máme dobré vzťahy.

A čo hovoríte na interpretov prijímaných dosť kontroverzne, ako Mec Vrabec alebo Helicó http://www.frenky.sk/?c=12&id=242 .

O: Helicó, môžem povedať za všetkých, nás od začiatku nezaujímal. Mec Vrabca poznáme dlhšie...

H: ...s ním to je ťažšie. Nie je to zlý chalan, ale vadí mi na ňom, že sa všade tlačí za každú cenu. Pamätám si ho ako ambiciózneho chlapíka, ktorý všade posielal svoje nahrávky, v kuse o sebe publikoval nejaké články a nevzbudil záujem. Potom išiel z Bratislavy do Prahy a to isté.

O: Akoby sa nedokázal presadiť tvorbou a tlačil na pílu.

H: Helicó - nemôžem ho brať, ako človeka, ktorý rappuje po anglicky. Je to neprirodzené, sú to prebraté slangy z 90. rokov, ktoré on nemôže používať, lebo sa tomu nedá uveriť. Nie je tam nič autentické.

Hovorili sme o tom, že vaša hudba je originálna a progresívna. Ako vznikala?

O: Cédečko sme si až na tri skladby produkovali sami. Je tam po jednej produkcii od Mango Molas, od Čistychova a od Wicha. Autorsky je to naša vlastná produkcia, použili sme nejaké sample. Vzniká to tak, že buď mám tému a na ňu sa potom spraví hudba, alebo mám niekoľko hudieb a vyberiem si tú, ktorá sa mi najviac hodí. Niekedy to vznikne tak, že mám hudbu a inšpiruje ma tak, že na ňu vytvorím text.

Niekedy teda vznikne text až na hudbu.

O: Zvyčajne. A je to ten lepší prípad, pretože človek má v hlave veľa myšlienok, viacero tém, má pár hudieb a každá hudba sa hodí k nejakej téme.

Mango Molas sú ojedinelým zjavom na slovenskej hudobnej scéne. Ako došlo k tomu spojeniu?

O: Pôvodne vznikla jedna skladba Staraj sa o seba na Čistychovovom albume, kde som mu ponúkol inštrumentálku a on si zavolal Mango Molas. Stretol som sa s nimi vtedy v štúdiu, počul som ich aj predtým a páčili sa mi, tak som ich oslovil, či by sme nespravili spoločnú produkciu. A boli za.

V produkcii hip-hop.sk sa chystá najdrahší hip-hopový klip na skladbu Trasú sa mestá.

H: Bude drahý bez nejakého nášho extra pričinenia. Klip sme dali urobiť Braňovi Vinczemu, čo je známy režisér, ktorý už robil napríklad Mečocha, Daru Rolins, Veca a kadečo. On začal vymýšľať a vymýšľať, náklady sa šplhajú, ale keďže je to mimo našej produkcie, oni si to s hip-hop.sk nejako vyriešili. Tá suma sa vyšplhala ku štvrť miliónu. Trasú sa mestá sme vybrali preto, lebo máme pocit, že sa to dá vizuálne zaujímavo spracovať. Niektoré skladby sú silné bez toho, aby sa k nim robil klip, iné sú vhodné do rádia a niektoré sú dobré na vizuálne spracovanie.

Ako dlho potrvá tento boom hip-hopu na Slovensku?

H: Záleží to od toho, aká tu bude komunita ľudí, ktorí budú robiť rap. Vo Francúzsku to funguje 10 rokov. Nie je to boom, ale štandard, ktorý sa drží. V Nemecku bol boom, ktorý postupne akoby odchádzal. Každopádne minimálne päť, sedem rokov určite vydrží a potom sa ustáli. Kvalitné kapely budú stále predávané, tie menej kvalitné odpadnú.

O: Osobne si myslím, že to neodíde, skôr sa etabluje a bude sa to držať popri všetkých ostatných kapelách.

Nemáte pocit, že „veľkí speváci“ sa na vás pozerajú akoby cez prsty?

H: Aj my na sa nich pozeráme cez prsty.

Napríklad haló okolo SuperStar sa vás vôbec nedotklo.

O: To absolútne nie.

Mnohí speváci boli nešťastní, že majú silnú konkurenciu.

O: Nám je to tak vzdialené, že to nemáme šancu vnímať ako konkurenciu. Nijako nás to nezasahuje.

Užívate si ten šoubiznis?

H: Iste. Nie je to zasa až taký veľký rozdiel. Dostali sme niektoré ponuky, ktoré sme predtým nemali, napríklad do Big Brother, či niektorých honosnejších klubov. Ináč máme ´vybookované´ koncerty v tých istých kluboch, v ktorých sme hrali predtým, možno viac peňazí, ale nie je to až taký veľký zlom.

O: Necítim sa, že by som bol v nejakom brutálnom šoubiznise tu na Slovensku. Skôr je to tak, že sa o nás zaujíma viac ľudí.

H: Som rád, že máme vonku cédečko, ktoré sa dá kúpiť a ľudia môžu mať predstavu o tom, čo robíme, To je najväčší plus šoubiznisu pre mňa.

O: Stávalo sa mi, že ma stretávali kamoši a pýtali sa, kde si môžu ísť kúpiť cédečko. Stále som im hovoril, že ešte ho nemáme, dajte mi čas. Čas prešiel a cédečko je.

Aký najväčší blud ste sa o sebe dočítali?

H: Teraz som čítal, že člen skupiny Trosky Miki Mora nám krstil album (úsmev). Dávame si pozor a snažíme sa robiť autorizáciu na rozhovory. No stalo sa nám, že v jednom časopise uverejnili rozhovor štyri roky starý, postrihali ho ako chceli, a tak. Skoro sme ich žalovali.

Vážne?

O: Áno. Potom sme sa dohodli mimosúdne.

(december 2005/január 2006)

Foto: UNIVERSAL music

Linka na recenziu A.M.O. - Original: http://www.frenky.sk/?c=12&id=399