Kde máte Slava? Doteraz bol stabilný „hovorca“ kapely a už nechodí na rozhovory?
Veronika (V): „Minulý týždeň sme mali v Hrdzi debatu a povedali sme si, že každý bude iniciatívny a odbremeníme Slava.“
Nebude mať pocit, že by niektoré odpovede naformuloval ináč?
Lukáš (L): „Nie. Máme naučené odpovede naspamäť (smiech).“
Nejako ste zľudovali. Keď Hrdza začínala, tak hrala taký nerezovský, ťažký folk, postupne sa to dostalo do toho, čomu sa dnes zvykne hovoriť world music. Ako ste k tomu dospeli?
V: „Je to prirodzený vývoj. Zostava sa menila, prišli do kapely noví ľudia a menil sa i sound.“
L: „Teraz sa veľmi často striedajú huslisti, pribúdajú noví muzikanti, tým pádom pribúdajú nové vplyvy. A tá ľudovosť bola v Hrdzi vždy prítomná, možno nie v takom množstve ako teraz. No sú tam aj iné vplyvy, napríklad írska ľudová pieseň, keďže Slavo bol na pobyte v Írsku, máme severskú vec, celkovo je to pestrý album.“
Jasné, že je to vývoj, ale čím to je, že dnes, keď sa povie Hrdza, ľudia si vybavia ľudovky, world music, taký slovenský Čechomor?
V: „Na svedomí to má hlavne bývalá speváčka Jarka. Ona s tým začala, Slavo nechcel, ale nakoniec sa mu to zapáčilo. Ľudia reagujú úplne ináč na ľudovky, ide z nich energia.“
L: „Sú to aj pseudoľudové piesne, ktoré znejú ako ľudovky, ale sú to Slavove autorské skladby. Tá ľudová nôta tam bola vždy. Ja sám som nemal predtým nijaký kontakt s ľudovou piesňou, dnes ho už priam vyhľadávam...“
Keď už je reč o štýloch, ten názov CD Pod božími oknami evokuje skôr názov pre nejakú gospelovú kapelu. Prečo ste ho zvolili?
L: „Bol to zámer, aby sme oslovili aj veriacich poslucháčov (úsmev). Ale vážne, je to preto, lebo je týmto názvom poeticky vyjadrené to, že Slavo chcel byť pastierom a pozerať sa Bohu do okien. On je v skutočnosti workoholik, no radšej by chcel ležať na tráve a pásť ovce.“
V: „Práve preto sme sa dohodli, že mu to trochu uľahčíme, lebo on robí všetko okolo Hrdze. Mimochodom, teraz si kúpil dom na dedine...“
Tie ľudovky ho nejako zobrali.
L: „A v miestnom pohostinstve si každý piatok zaspieva s harmonikou. Myslím, že už vznikli nejaké ďalšie tri piesne, inšpirované folklórom.“
A kam sa teda Hrdza bude ďalej uberať?
L: „Verím, že každý nový album bude pestrejší a pestrejší, aby to nebol len jeden štýl. Kapela by sa mala vyvíjať.“
V: „Vždy, keď príde niekto nový do skupiny, tak to naberie trošku iný ráz.
L: Každý z nás počúva inú hudbu. Mne moja mama vraví, ako môžem také hlúposti počúvať, pritom mne to pripadá ako hudba, ktorá má ducha. A sú to veci, ktoré sa v rádiách nehrávajú.“
V: „On jediný z kapely počúva také veci, čo nikto iný (úsmev).“
Hrali ste nedávno vo väzení, predtým ste účinkovali na kdejakých akciách, väčšinou skôr folkovo zameraných. Zmenilo sa to v poslednej dobe?
L: „Áno. Najradšej hráme klubové koncerty, ktorých je však teraz pomenej.“
V: „Zmenilo sa to v tom, že sme oslovili väčšiu časť ľudí, ten mainstream.“
L: „Hrávajú nás už aj rádiá, ktoré nás predtým vôbec nehrávali. Síce zatiaľ len remixy, ale my ich raz donútime púšťať aj našu pôvodnú tvorbu.“
V: „Vďaka tým remixom sme sa dostali z folkových a country akcií aj na tie komerčnejšie.“
Môžete porovnať obe cédečká, Muzičku, ktorá bola skôr demom a kde ešte Veronika nefigurovala ako speváčka, a novinku, vydanú vo veľkom vydavateľstve?
L: „Posun je v tom, že aj prvý album bol precízny, no mne pripadal sterilnejší. Na druhom albume je viac energie, viac radostnejšej muziky a aj preto to možno viac zvádza k tomu folklóru. A ten je väčšinou veselý.“
Ako sa vám funguje pod veľkým labelom?
L: „Je príjemné prísť do veľkého obchodného reťazca a zbadať vedľa Hany Hegerovej cédečko vlastnej kapely a zistiť, že tých nosičov ubúda.“
Podobnému štýlu ako vy sa venuje Zuzana Mojžišová, Družina, Ghymes... Cítite nejakú spriaznenosť?
L: „Áno. Napríklad s Družinou sa stretávame na koncertoch a je mi ľúto, že to nie je častejšie. Oni hrajú niečo podobné, ale zároveň iné, lebo sú to všetko ľudové piesne, kým my máme aj autorské piesne.“
V: „Zuzana Mojžišová má typicky ľudovkársky výraz.“
K tej vlastnej tvorbe. Máte v repertoári aj piesne vymykajúce sa aj ľudovému, aj folkovému zvuku, idú takpovediac až do popu. Za hitovky typu Na stanici či Nesmelý by sa nemusel hanbiť ani Elán...
L: „Neviem čo povedať (smiech). No je pravda, že Hrdza sa nikdy nebránila iným štýlom. A nikdy sme nehovorili, že hráme len to, alebo ono, že hráme world music, alebo folk. Tie štýly sa vždy miešajú a ťažko je to dať do nejakého šuflíka.“
Autorsky to ako vyzerá v Hrdzi?
V: „Samozrejme, väčšinou je to Slavova práca.“
Necítite sa byť zastrčení v kapele?
V: „Pri skúškach to tak nie je. Navyše nový huslista je veľmi invenčný a pri skúšaní nových vecí sa každý snaží nejako prispieť do celkového vyznenia tých skladieb.“
L: „Keby niekto mal pocit, že potrebuje tvoriť, tak by sa mu určite nekládli polená pod nohy a dostal by priestor.“
Ak nerátame Slava ako sólistu v krčme, tak Hrdza dokáže zahrať aj v duu so speváčkou, aj v triu, kvartete, a tak ďalej, ten počet je variabilný. Aká je vaša optimálna zostava? A kam až chcete zájsť, čo sa týka nástrojového obsadenia?
V: „Momentálne máme dvoch perkusionistov a bicie, čo je, spolu s ostatnými, sedem ľudí.“
L: „Bol by som rád, keby tam neskôr pribudli aj nejaké dychy. A možno raz budeme hrávať aj so sláčikovými orchestrami ako tie veľké kapely (smiech).“
Ako je to s koncertmi v zahraničí? Svojho času ste v Čechách vyhrali Portu...
L: „To už bolo dávno.“
V: „Hrali sme v Poľsku i v Českej republike. Určite sa chystáme ešte hrať niekde vonku. Máme nového manažéra, ktorý má predstavu, že by sme mohli hrať aj inde než na Slovensku, napríklad v Anglicku. Mám v rodine jedného človeka, ktorý mi tvrdí, že toto je čisto stará anglická hudba.“
Vraj má byť krst CD aj v Prešove...
V: „Áno. V novembri, termín ešte nie je určený, chceme spraviť v Prešove krst. Mali sme minikrst v Bratislave, kde to uviedol do života Miro Tásler.“
Aká je vlastne rola Mira Táslera v Hrdzi, či pre Hrdzu?
V: „Miro Tásler más ´objavil´ na PopStar a bol presvedčený, že je to hudba, ktoíá sa bude hrávať.“
L: „Aj vďaka nemu sme vlastne vydali album. Tam to skončilo. Posunul nás vydavateľovi a týmto si svoju úlohu splnil.“
(november 06)
Foto: Frenky
Ďalšie články:
Hrdza hrala väzňov v base http://www.frenky.sk/?c=12&id=403
Hrdza – prvý rozhovor (Princíp mačky a psa) http://www.frenky.sk/?c=12&id=65