Pavel Hirax Baričák
Predtucha sa potvrdila, Hirax pokračuje v šírení svojich posolstiev o duševnom raste a príbeh, ale aj celkovo druhý plán, bol odsunutý na vedľajšiu koľaj. Žiaľ, znovu je tam viac Hiraxa, menej literatúry. Tak ako kapelám neuškodí (alebo uškodí, kedy ako) dobrý producent, tak spisovateľom môže pomôcť (alebo ich potopiť) dobrý editor. Hirax to samozrejme vie. V tiráži knihy sú uvedení hneď dvaja, ale zjavne nedostali dostatok „právomocí“ na ráznejšie zásahy do diela a ich funkcia sa zrejme zmenila len na opravovanie preklepov. Silný redaktor by Hiraxovi škrtal odsek za odsekom a vracal mu ich na dopracovanie. Že to by už ale potom nebol on? Iste. Je to vec názoru. Každopádne sa Pavel Baričák bude musieť zamyslieť, čo ďalej. Studnicu svojich posolstiev pomaly vyčerpal (opakuje sa), a hrozí, že ostane prešľapovať na mieste. Ak sa podujme na riskantný krok s dobrovoľným editorom, je jasné, že mu hrozí strata skalných čitateľov (a je ich už dosť) i ďalšie blamáže. Avšak predstaviť si ďalší román v rovnakej dikcii ako Sekundu pred zbláznením, to už môže viacerých čitateľov, ktorým práve imponoval Hiraxov bezprostredný štýl, odradiť.
Je však nepochybné, že práve trojka bude najpredávanejším románom, hoci v porovnaní s predchádzajúcimi je vari najslabší. Zopár zaujímavých momentov sa však nachádza aj v ňom. Hirax opisuje prostredie na pomedzí hudobného undergroundu a šoubiznisu, ktoré dôverne pozná. Dvakrát sa v knihe objavuje Hirax nielen ako hlavný hrdina, ktorý je znovu jeho čiastočným alter ego, ale ako reálna postava. V oboch prípadoch negatívna - nadhľad sa cení.
Kniha upúta už obálkou, ktorá je tak nevkusná a gýčovitá, až je výborná a určite knihu predá aj tým, ktorí by o ňu inak nezavadili (nuž, pohľad na konzumentky ženských románov pri čítaní niektorých pasáží musí byť úchvatný). Keby išlo o debut, určite by zaujal a vniesol nový vietor do literatúry. Pri treťom (vlastne dokopy štvrtom) počine sú však kritériá na hodnotenie Hiraxovej tvorby vyššie a Pavel Baričák tentoraz vlastnú latku neprekročil.
Aj tak je ten Pavel Baričák úžasný... Chcel písať, začal a razom sa stal úspešným nielen spisovateľom, ale aj vydavateľom (pôvodne ho totiž nechcel vydať, dnes sa chystajú už preklady jeho kníh, ktoré sa predávajú ako teplé rožky). A chcel začať písať kratšie útvary, nazvime to poéziou, tak začal. Básnická zbierka More srdca je tak trochu opakom tretieho románu. Svieža, plná nápadov, myšlienok, rôznych krátkych útvarov (epigramov), skrátka ďalšia šťuka v slovenskom literárnom rybníku. A aby toho nebolo málo, Hirax vydal aj zbierku inému autorovi Jánovi Martonovi: Život nie je pes, je to suka. Pri porovnaní oboch knižiek vo vkusnej tvrdej väzbe vyznieva lepšie Hirax.
Rozhovor k týmto knihám:
http://korzar.sme.sk/c/5377870/hirax-pisanie-je-vracanie-vsetko-musi-von.html
Starší rozhovor s Hiraxom:
http://www.frenky.sk/?c=12&id=520