„Plastikov“ nezastavila ich ani smrť hlavného protagonistu Milana „Mejlu“ Hlavsu. Hrajú a tvoria i naďalej, v omladenej zostave. Basgitari sa chopila Eva Turnová, na bicích vystriedal Emana nový člen Jarda Kvasnička a PPU dopĺňajú matadori Vráťa Brabenec, Pepa Janíček, Jiří „Kába“ Kabeš a Joe Karafiát Nedávno, pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie, prvý raz vystúpili aj v Prešove.
Eva Turnová: Mejla by bol rád
Bolo ťažké po smrti Mejlu začať znovu hrať? Ako sa rodilo to rozhodnutie?
„Sme muzikanti. Začalo to tým, že jeho žena chcela, aby sme zahrali na oslave jeho narodenín. Tým sa to trochu znovu dalo dokopy. Dohodli sme sa, že ešte nahráme jeho skladby, ktoré ešte neboli natočené a keď už sme ich nahrali, tak sme si povedali, že je škoda sa na to úplne vykašľať. A ideme ďalej. Zatiaľ nás nikto nevypískal. Nejako výrazne, “ uviedol Pepa Janíček. Ešte počas Mejlovho života s ním spolupracovala Eva Turnová. V PPU po ňom „zdedila“ basu i časť vokálov. „Myslím, že i Mejla by bol rád, že to pokračuje. Len také typy, ktoré si chcú vyvolať ilúziu starých časov, to stále porovnávajú s tým, aké to bolo. Hoci to rovnaké byť nemôže, “ povedala.
Režim urazili tým, že ho ignorovali
„Plastici“ nikdy neboli prioritne politickou skupinou. Ich „problémom“ bolo, že sa nechceli podrobiť nanúteným kompromisom. Prečo práve táto kapela sa stala nepohodlná voči režimu? „Stali sme sa nepriateľmi štátneho aparátu preto, lebo sme ich začali ignorovať. Alebo začali, nikdy sme ich nerešpektovali, “ uviedol Pepa Janíček a jeho slová rozmenil na drobné Vráťa brabenec: „Najväčšia urážka je, keď si človek niečoho nevšíma. Pokiaľ sa s niekým hádaš, máš k nemu výhrady, tak si stále s ním v nejakom dialógu. My sme sa správali tak, akože tí boľševici vôbec neexistujú. To ich samozrejme nasralo.“ Vývoj, ktorý nastal 20 rokov po revolúcii, sa Brabencovi nepozdáva: „Spadáme do komunistickej žumpy. Aj vy aj my. Väčšina ľudí, čo sú v dočasnej českej vláde študovala v Sovietskom zväze pred rokom 1989. Skrátene povedané, všetko sú to agenti KGB. Viac sa mi o tom nechce hovoriť, lebo by som sa povracal.“ Ako príklad uviedol českého ministra kultúry, ktorý bol koncom roka 1989 šéfom opery Národného divadla a postavil sa proti štrajkujúcim hercom.
Spomienky na rok 1989
Eva Turnová bola v čase novembrových udalostí aktívnou vysokoškolskou študentkou. „Bolo to krásne. Ako chodili ľudia na univerzitu a nosili nám kľúče od auta. Presviedčali sme ľudí vo fabrikách, ktorí boli aj tridsať rokov starší, aby sa zapojili do generálneho štrajku. A oni šli.“ Dnes jej prekáža zhoršenie medziľudských vzťahov a menšia súdržnosť ľudí. Vráťa Brabenec je ešte skeptickejší: „Situácia sa zvrtla, to konzumenstvo, ktoré ovláda svet a všetci po tom túžia - to je cesta do pekiel.“ Brzdiť sa ho snažil optimistickejšie naladený Joe Karafiát: „Trošku pozitívnejšie, Vráťo. Sú to mladí ľudia... Už mám z teba hrôzu.“ Ako dodal, netreba zabudnúť na to, že pred dvadsiatimi, či tridsiatimi rokmi, „to len bolo svinstvo“.
Paradoxný názov
Zaujímavosťou je, že hoci „plastici“ sú symbolom nepoddajnosti voči režimu, ich názov, odvodený od jednej piesne, sa pritom dá vysvetľovať aj opačne. „Keď sme boli v Británii, pýtali sa nás, prečo sa voláme Plastic People. V britskej angličtine totiž plastic označuje toho, kto je ohybný, bež chrbtovej kosti, skrátka hajzel, “ vysvetlil Vráťa Brabenec.
Ako to bolo s majorom Zemanom
Jedna z častí seriálu 30 prípadov majora Zemana sa volá Mimikry. Predobrazom rovnomennej kapely boli PPU, jej lídra si zahral Jiří Lábus. Okolo tohto dielu panuje veľa legiend. Napríklad, že Bič boží je pôvodná pieseň PPU, alebo že ide o skutočný príbeh (nechýba tam únos lietadla spojený s vraždou). Členovia „plastikov“ tvrdia, že sa týchto legiend asi nezbavia. „Hrali sme napríklad v južných Čechách, kde za mnou prišiel miestny opilec a pýtal sa, či som to ja, čo zabil toho pilota. Hovorím, do prdele, my sme žiadnych pilotov nezabíjali, ani sme nefetovali. Počas histórie PPU sa to na nás nalepilo - ľudia sú schopní veriť, že to, čo je v televízii či na internete, je pravda. Médiá sú dnes tak silné, “ konštatoval Vráťo Brabenec, ktorého prekvapuje, že ľuďom sa stále táto „propagandistická romantizácia socializmu“ páči. S Lábusom si to však už vyjasnili. „Bývame v Prahe v rovnakej štvrti. Keď som ho stretol práve minulý týždeň v krčme, tak som mu povedal, že sa na to vyse.me, odpúšťam ti to, budeme sa tu v pokoji naďalej vídať.“ Pridal sa aj Janíček: „Mne sa Lábus ospravedlnil v Karlových Varoch, kde sme hrali na filmovom festivale a mali sme raňajky v hoteli. On prišiel, kľakol si na zem a ospravedlnil sa.“ Zaujímavosťou je, že nedávno PPU nahrávali presne v rovnakej sále, kde sa uvedená časť nakrúcala. „Sú to také tie zaujímavé návraty. Trebárs v Národnom, kde sa podpisovala Anticharta, my vystupujeme pred hrou od Toma Stopparda, “ podotkla Eva Turnová.
Kába nemanželské dieťa priznal
S tajnou službou si „plastici“ užili viac ako dosť, nielen ako pomyselné seriálové postavy. Hoci Vráťa Brabenec si na skúsenosti s ŠtB zaspomínal s úsmevom: „Spravili nám bezvadnú propagandu. V Amerike by sme za to utratili milión dolárov.“ Kába opísal jednu svoju príhodu: „Dali mi tam A4-ku s nejakým textom a pero. Ten eštebák na mňa pozerá a hovorí: Pán Kabeš, čo by povedala vaša manželka, keby sa od nás dozvedela, že máte nemanželské dieťa? Dali mi polhodinu na rozmyslenie a šli preč. Ja som tam tak sedel, špáral sa v nose a keď sa vrátili, tak som im povedal - ona už to pol roka vie.“
Půlnoc takmer zahubila PPU
Jednou z mála vecí, na ktorých došlo v PPU k rozkolu, bol vznik skupiny Půlnoc koncom 80. rokov. Táto kapela mohla ako tak verejne vystupovať, ale zároveň zanikli (na istý čas) PPU. Ako to bolo? „Vráťa bol vtedy v Kanade. Bubeník Honza Brabec s Mejlom sa rozhádali kvôli názvu a prístupe k hraniu a Mejla chcel za každú cenu hrať. Takže rozpustil plastikov a o mesiac založil Půlnoc. Povedal mne a Kábovi, či tam chceme hrať. Tým to nejako začalo, “ zaspomínal si člen Půlnoci Pepa Janíček, podľa ktorého to však nebolo ono. Půlnoc skončila v roku 1993, Plastici (ak nerátame jeden jednorazový comeback) sa dali znovu dokopy v roku 1997, na impulz Václava Havla, ktorý chcel, aby zahrali na výročie Charty 77.
„Underground je dnes dôležitejší ako kedysi“
Aké je dnešné publikum PPU? „Chodia niekedy až o dve generácie mladší než sme my. Teda akoby vnúčatá, “ povedal Pepa Janíček, podľa ktorého sa mladí zaujímajú nielen o hudbu PPU, ale aj veci okolo. Zistil to počas turné s režisérkou Janoch Chytilovou, ktorá natočila o „plastikoch“ dokument a po premietaní nasledovali besedy. Tam sa diváci pýtali aj na detaily, ktoré si často nepamätali ani samotní členovia skupiny. Vtipkár Vráťa však o obecenstve hlesol: „Podľa mňa na nás chodia ako do cirkusu a hovoria si, oni ešte žijú, človeče.“ Čo by mali ľudia robiť dnes? „Musíme ísť ťažko znovu do undergroundu a musíme ďalej bojovať, až do posledného dychu. Nič iné nie je možné. Jirous raz múdro povedal, keď sa ho v BBC pýtali, prečo ešte dnes existuje underground, že underground je dnes viac dôležitý ako vtedy, “ dodal Vráťa Brabenec.
-
Odkaz Mejlu Hlavsu
Hlavný protagonista Plastic People of the Universe Mejla Hlavsa už nežije. Ponúkame aspoň jeho odkaz, vyňatý z rozhovoru pre Korzár z roku 1999, ktorý vystihuje jeho vzťah k PPU: „My sme sa vždy veselili a radovali. Aj v temných dobách sme mali radosť...“
(november 2009)
Foto: frenky.sk
Viac:
http://korzar.sme.sk/c/5137302/plastic-people-sa-spravali-akoze-ti-bolsevici-neexistuju.html
http://korzar.sme.sk/c/5115539/v-presove-si-17-november-pripomenuli-seriou-akcii.html
http://www.pis.sk/clanok/5653/plastic_people_of_the_universe.html
http://www.frenky.sk/?c=12&id=21
