frenky.sk

https://www.frenky.sk/clanok/1316/top_10_najzasadnejsich_albumov_presovskej_hudobnej_sceny.html

Top 10 najzásadnejších albumov prešovskej hudobnej scény

Pozrite si unikátny rebríček.

IMT Smile - Valec
IMT Smile - Valec
Nad týmto rebríčkom som rozmýšľal dlhý čas. Trúfnem si povedať, že v prešovskej scéne mám celkom prehľad a tak som sa podujal zostaviť subjektívne poradie najzásadnejších prešovských albumov.
Je jasné, že je to subjektívne. Či sa nájde vôbec niekto, kto by s týmto poradím súhlasil na 100 percent je nepravdepodobné, zhoda môže byť väčšia, menšia i nulová. K tomu len jeden odkaz, zostavte si rebríček svoj.

Takže poďme na to.

Najprv poviem, že mnohé zásadné albumy sa tu neobjavia, hoci by sa mohli. Nebudú tu zásadné albumy rodákov, ktorí prerazili v hlavnom meste (myslená aj Praha, aj Bratislava) ako sú Peter Nagy či Peter Lipa. Nebude tu žiaden z albumov Eda Klenu, mal ich viacero, skvelých, ale skončili pred bránami môjho rebríčka Top 10. Nebude tu hyperúspešný album Neskrotený od Hrdze či komerčné trháky od Kandráčovcov.
Nebudú to dnes už tiež legendárne albumy vydané v Nemecku, či už ide o metalistov Frown alebo dodnes aktívnych elektromaniakov Terminal State. Nedostala sa sem ani Komajota a dokonca ani Komara, čo je prešovská formácia, ktorej členom (to „ma“ v názve) je slávny Pat Mastelotto. Áno, takto sme na tom dobre, že aj toto v rebríčku môžeme oželieť.

Viacero interpretov, ktorí sú v top 10 vydali nie jeden, ale dva, tri, štyri, päť… albumov, z ktorých by tam niektoré (ak nie všetky) byť mohli, ale (väčšinou) nie sú.

Chýba tiež zásadný album Katky Koščovej Nanebotrasenie, ktorý tesnúčko neprešiel sitom. Nedostal sa tu ani jeden Wayd, hoci to boli skvelé veci metalového undergroundu. A mnoho mnoho ďalších. Ale tak vyšlo. Pokojne si to rozšírte o čo chcete. Možno aj ja tak spravím, ale keď už som zvolil model „hitparády“, rebríčka, tak alibizmus bokom, ideme na to.

Čo je zohľadnené. Zásadnosť. Kvalita. Aj komerčný úspech a ohlas. Aj esprit navyše. Aj niečo, čo keď počujete, definuje to Prešov.

Prešov je bez akýchkoľvek pochybností jedno zo zásadných miest na hudobnej mape Slovenska a preto znamená 10 zásadných albumov pre prešovskú scénu zároveň aj to, že ide o zásadné albumy (minimálne) v rámci celého Slovenska a ich sláva nesiaha len od Sabinova po Kysak.

10.
I. M. T. Smile – Klik-klak (1996)

Nemôžeme začať ničím iným než albumom, ktorý definoval prešovskú hudobnú scénu. Táslerovci, ešte s Kaťou Knechtovou na palube, boli prví, ktorým sa podarilo „prokopat se ven“ a chtiac nechtiac vydláždili cestu ďalším. Aj keď mal ich debut rozporuplné recenzie (tá z časopisu Rock & Pop bola obzvlášť chutná - ), už pri vydaní bol úspešný, predával sa dobre (a to ho sprevádzali komerčné kopance, typu, že vyšiel rok po singli) a dodnes je žiadaný a piesne z neho sú dodnes hrávané. Volá sa to hity – je ich tam dosť. Či chceme alebo nie, Klik-klak musí v tomto rebríčku byť. Po jeho vydaní už nikdy v Prešove a na slovenskej hudobnej scéne nebolo tak ako predtým.

9.
Heľenine oči – Impérium lahodných chutí
Tomuto albumu môžeme vyčítať hocičo, ale je za ním silný príbeh. Heľenine oči boli dovtedy braní skôr ako recesisti (štýlovo sa označovali ako country punk), ale cédečko im reálne otvorilo bránu do naozajstného hudobného sveta, v ktorom sú dodnes. Pokrstil ho Martin Višňovský na koncerte H. O. s The Kľemones a Znouzectnost. Môžeme povedať, že dvojka Tafasasamáš (pokrstená Katkou Knechtovou pred zaplnenou pešou zónou) bola vypracovanejšia, lepšia, vymakanejšia. Iste. Ale v rebríčku je Impérium. Aj pre hity, ktoré sa stali nesmrteľné. Vrátane dvoch coverov Jahody a Trim ho a jednej autorskej piesne Marianna, z ktorej je naopak dnes „ľudovka“, ktorá nechýba v repertoári nijakej zábavovej a svadbovej kapely, ľudovej, ani „baterkovej“.

8.
AMC Trio & Ulf Wakenius – Soul of the Mountain (2009)
AMC Trio natočilo veľa dobrých albumov a dá sa povedať, že aj lepších než dvojka Soul of the Mountain. Už debutová Thor-iza bola silná a veci z nej dodnes hrajú. Aj trijka Waiting for a Wolf (tiež z Ulfom) a ďalšie… Ale Soul of the Mountain bola špeciálna a v mnohom prvá či jedinečná platňa. Napríklad tým, že na nej prvý raz hosťovalo veľké meno – Ulf Wakenius. Alebo tým, že vyšla na vinyle. Na ňom sa o to viac zaskvel jedinečný obal zosnulého prešovského akademického maliara Dušana Pončáka. Album definoval zvuk AMC Tria ako exportnej modernej džezovej kapely a kapela túto povesť dokazovala a rozširovala v nasledujúcich rokoch.

7.
Nuda – Nuda!
Sme v top 7 a je tu dnes už kultový album Nuda! V čase vzniku bola Nuda považovaná za klon I. M. T. Smile, ktorí ich aj produkovali, ale… Po prvé, je to prirodzené, tomu sa hovorí vlna a po druhé, chlapci boli mladučkí a hoci Nuda nevydržala, prakticky všetci sa uchytili ako muzikanti. Nebyť Nudy, nie je dnes ani Komajota, ani ElevenHill, ani mnoho ďalších vecí. A samotný album si tu zaslúži aj preto, že hity z neho (Tráva, Chytím ťa za ruku, Peter Pan, Málo z teba mám...) prežili kapelu samotnú a overil ich zub času. Myslím, že sa dočkáme aj návratu Nudy. Nie trvalému, ale v nejakej podobe retro koncertu k nejakému výročiu tohto albumu by sa to uskutočniť mohlo.

6.
Ali ibn Rachid – Ali ibn Rachid
Album bez názvu, zvaný „hokejový“ vďaka perfektnému nezameniteľnému obalu, ktorý tvorí fotografia zo zápasu vtedajšej federálnej česko-slovenskej hokejovej reprezentácie proti Švédom (je na nej Leo Gudas). Až budem zostavovať rebríček naj obalov (tiež už sa mi tvorí v hlave), bude v ňom. Kultovka. Legendárny album slovenskej (s presahom za rieku Moravu) alternatívnej scény. Podľa niektorých tu nemá čo robiť, podľa iných mal byť vyššie. U mňa je Ľubo Burgr a spol. na šiestej priečke. A boli časy, keď rádio Flash (RIP) úplne bez problémov hralo takého Optimistu v hlavnom vysielacom čase.

5.
Mloci – Mloci (1991)
Táto platňa je esenciou prešovskej hudobnej scény. Keď je niečím zosobnený hudobný Prešov, tak presne toto je ono, tento album majú radi všetci. Jedinou chybou bolo, že sa naň nevošli niektoré hity Mlokov, ale to vzápätí napravila tiež výborná ďalšia platňa Mlade nindža mloky. No tie zásadné skladby sú na tomto debute. Teda, v skutočnosti išlo o druhý nosič, už predtým vydali Mloci oficiálnu kazetu s názvom Paska, ale poctivý album „se vším všudy“, vydaný na LP, MC, CD bol až tento. Vydal ho Opus, v tom čase stále ešte veľký label. Históriu mločích nahrávok rozkošne opísal Žojco z Mlokov na facebooku (https://www.facebook.com/Mloci-58438688496/), vrelo odporúčam. Platňa znela skvelo, zvuk bol výborný, niektoré texty zjemnené („nervy žere“ namiesto „zaš še sere“) a mal aj veľmi dobrý predaj.

4.
Peha – Niečo sa chystá (1999)
„To je len trucpodnik Katky Knechtovej a Maťa Migaša po odchode z I. M. T. Smile.“ Takéto kuvičie hlasy utíchli hneď po razantnom nástupe Pehy na hudobnú scénu debutom Niečo sa chystá. Peha spravila štyri zásadné albumy, pokojne by tu mohol byť aj Krajinou, Experiment i Deň medzi nedeľou a pondelkom. No je tu debut Niečo sa chystá. Je zbierkou hitov, a to doslova, v najčistejšej podobe tu vyniká jedinečné Katkine prešovské frázovanie a určil cestu pre všetkých, že sa to dá. Konfrontácia s IMT dopadla dobre. Zvuk vďaka vlastnému štúdiu tiež neškrípal (a drží si aj istú dobovú patinu), album mal atmosféru, celé dobré.

3.
David Kollar – The Son (2013)
A sme na medailových pozíciách. Keď vyšiel tento album prešovského gitaristru Davida Kollara, hneď vyvolal kontroverzie. David bol už známym gitaristom, ale etablovaným skôr v jazzrockových vodách, no venujúci sa aj filmovej hudbe a experimentom. Na The Son sa do toho pustil naplno, bez rešpektu a poctivo. Výsledok? Prvá recenzia na Slovensku – jedna z piatich hviezdičiek. Vo svete, okamžite pozitívne ohlasy v magazínoch špecializovaných na moder guitar. Risk vyšiel. Poctivý pocitový album sa dočkal uznania. A Davidovi neskôr práve The Son otvoril dvere k takým spoluprácam, o akých môže väčšina hudobníkov na Slovensku iba snívať. Skrátka, prelomové cédečko nielen pre Davida Kollara.

2.
Chiki liki tu-a - Choďte sa hrať pred vlastný vchod (2003)
Nezabudnuteľný debut, neskôr nazývaný Nezatváraj Milan dvere a parádny druhý album Budeš musel vlas na blond prefarbil od prešovskej kapely vychádzali krkolomne. Neskôr sa im vďaka agentúre Pohoda podarilo obe nahrávky dostať na 2CD nosič so spoločným názvom Kysak a Chiki liki tu-a v tom čase boli už etablovaná skupina. No tretí album, ktorý už vyšiel štandardne (vydavateľstvo Millenium records vtedy na trh dodalo viacero pozoruhodných albumov a skrachovalo) bol bomba. Dostal kapelu do sfér, nad akými ani nerozmýšľali. Obsahuje aj dva hity z recesistických bočných projektov (Láska moja de si a Poďme všetci aka „metalisti“), ktoré sa nezmazateľne dostali do repertoáru tejto kapely, ale aj ďalšie megahity Monte Carlo a Ďakujem. Chiki liki tu-a vystrelili hore, ale ostali „normálni“, čo nemusí byť vždy samozrejmosť. Takže, niekedy sa stáva, že Kanada vyhráva a teraz je to chlapci, čestné striebro. Sorry, zlato po zásluhe putuje na Tomášikovu.

1.
I. M. T. Smile – Valec (1998)
Prečo je Valec na čele nie je potrebné zdĺhavo vysvetľovať. Samotný počet reedícií (rozhodne najviac z tohto rebríčka, napočítal som minimálne tri plus LP - a ďalšie by ešte mali prísť) svedčí o tom, že niečo na tom Valci je. Toto bol zásadný zlom. Nielen pre kapelu. Ešte stále čisto (až na bubeníka) prešovskú. Nielen pre prešovskú scénu, ktorej otvoril dvere dokorán. Ale pre celú slovenskú scénu. Do zabudnutie išiel celý gýčový eurodanceový dancefloor, ktorý dovtedy prznil cez éter ušné bubienky. A ak by to bola krátkodobá vlna, ktorá po niekoľkých rokoch vyprchá, nevznikol by tento text. IMT Smile sú na vrchole dodnes. Viac než 20 rokov a sú schopní kedykoľvek vypredať amfiteáter. Kto to ešte dokáže? Sú takí, na prstoch ruky opitého kutila s cirkulárkou by sme ich spočítali. Po dvadsiatich rokoch stále na vrchole. Odštartoval to Klik-klak a etablovali sa práve na Valci, ktorá ich dostal na čelo pelotónu. Táslerovci dodnes valcujú všetko, čo im stojí v ceste. Teda, myslené samozrejme v dobrom. Album odštartoval hit Ľudia nie sú zlí s textom (mimochodom, čudesným) Daniela Heviera, ktorý je dodnes hitom. Potom prichádza perla rôznych piesní s vymakanou produkciou (raný song Ty si nič, de facto titulný hit Čo ak, typické smajlovské More a diaľky...) s vymakanou produkciou a celý kruh logicky uzatvára singel Všetko. Za ním nasleduje, v podstate ako bonus, ale bez zbytočnej, no v tom čase módnej mnohosekundovej pauzy, ešte jedna pieseň. Veselá pesnička. Bola na hrane patetickosti, preto sa dostala až na záver, no bol z nej druhý singel a práve on v januári 1999 spôsobil revolúciu na slovenskej hudobnej scéne. Zvyšok je história.

 
29.5.2020 | Autor: Michal Frank | Recenzie | čítané: 6296 krát