„Každý má právo vyjadrovať svoje názory,“ 1 píše sa v motte tejto práce, ako i v základnom zákone štátu v článku 26, v odseku 2. V tom istom článku, v odseku 4 sa však uvádza, že „slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“. 2
Čo spadá a čo nie pod uvedený odsek v Ústave SR, aj o tomto bude táto diplomová práca, ktorá sa bude zaoberať rozporuplnou témou – drogami, ich pôsobením na kultúru a naopak, ako aj pôsobením týchto fenoménov v masovokomunikačných prostriedkoch, ktoré sú fenoménom samé osebe.

Táto práca bude narábať predovšetkým s troma pojmami. Pojem kultúra možno chápať ako „komplexný súhrn materiálnych i nemateriálnych (kultúra duchovná, kultúra materiálna), minulých i súčasných výsledkov ľudskej činnosti, preberaním a predávaním ďalším generáciám...“ 3 V kontexte tejto práce však viac pôjde o kultúru v konkrétnejšom slova zmysle, o kultúru, ktorú je možné nazvať masovou, keďže jej venujú veľkú pozornosť masové médiá a percipientami tejto kultúry sú relatívne veľké skupiny ľudí.

V súčasnosti je pravdepodobne najhorúcejšou kulturologickou témou prenos kultúry, nosiče kultúry, objekt kultúry (percipient). Preto v dnešnej dobe, často nazývanej aj informačná, nemôžu kulturológovia obísť médiá, nota bene masové. Tie budú v tejto práci podrobne rozpracované, ako určitý prostredník, avšak jej základ bude tvoriť kultúra.

Taktiež pojem „drogy“ je veľmi široký. Pod drogou v tom najširšom slova zmysle rozumieme „upravenú i neupravenú surovinu rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, slúžiacu na výrobu liečiv,“ 4 respektíve iného produktu, ktorý môže človek využiť pre svoju potrebu.
Nás však bude zaujímať pojem droga v zmysle omamná látka. Pojmológia v tomto smere je značne nejednotná. Za takúto látku možno právom považovať napríklad čaj, ktorý obsahuje teín, prípadne kávu obsahujúcu kofeín. Tieto drogy sú však z hľadiska spoločenského, kultúrneho a do značnej miery i zdravotného kontextu marginálne. Ďalšou skupinou drog, o ktorých sa všeobecne nehovorí ako o drogách - aj keď sa uznávajú ich škodlivé aspekty v mnohých smeroch - sú drogy (čiastočne) legálne. Medzi také patrí najmä alkohol, či tabak (presnejšie nikotín a decht), ktoré sú na Slovensku zakázané do osemnástich rokov. Skutočnosť je však iná, a tieto drogy sú prakticky prístupné komukoľvek a kdekoľvek. Naviac sú v Slovenskej republike rozšírené a (do veľkej miery) tolerované. Treba podotknúť, že „pololegálne“ sú na Slovensku aj niektoré voľne rastúce huby, amfetamíny, opiáty, či speedy, dostupné najmä v tabletách na lekársky predpis. Skupinou drog, ktorá nás bude v tejto práci najviac zaujímať, sú drogy, spadajúce pod zákon 139/1998 Z. z., z 2. apríla 1998
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, ktorý obsahuje aj zoznam týchto, podľa platnej slovenskej legislatívy, zakázaných látok. 5 Ani toto vymedzenie pojmu droga však zďaleka nie je presné, keďže – ako sme spomenuli – zákon mnohé drogy nezahŕňa a naopak, zahŕňa niektoré drogy (konkrétne konopné), o ktorých sa v odborných i laických kruhoch vedú spory, a o ktorých bude reč aj v tejto práci, či majú byť legislatívne zakázané.
Tretím (a kľúčovým) fenoménom tejto práce budú masové médiá - ktoré majú veľký vplyv na tvorbu verejnej mienky a na základe verejnej mienky (a verejná mienka sa potom odráža na postojoch kompetentných verejných činiteľov) - a ich postoj ku kontroverzným témam, medzi aké drogy, a zvlášť symbióza drog s kultúrou a umením, nepochybne patria.

(pokračovanie)

Obsah a základné informácie o tejto diplomovej práci Drogy a kultúra v slovenských masmédiách:
http://www.frenky.sk/?c=12&id=131