dnes je Piatok - 13. december 2024 - Lucia | zajtra Branislava, Bronislava

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Gagas je pod vodou

Na hudobnej scéne sa pohybujú 15 rokov. Po toľkých rokoch im vyšlo prvé CD s priliehavým názvom Pod vodou. Svojho času pravidelne vyhrávali súťažnú Rockovú ligu a poznali ich fanúšikovia metalovej muziky nielen v Prešove. Ak idete na diaľnici z Prešova do Košíc, na jednom moste svieti - dnes už značne vyblednutý - nápis „Gagas“. Gagas nie je len meno bojového plynu, ale aj prešovskej formácie, ktorú 15 rokov ťahajú bratia Roland a Erik Wittnerovci.

Pozrime sa teda bližšie na „život a dielo“ týchto známych muzikantov, ktorí tvrdošijne ťahajú polorozpadnutú káru menom Gagas. Začneme súkromím. Obaja sú ženatí, takže sa viac než o muziku starajú o obživu rodinky. Erikova manželka Inga je tiež členkou Gagasu. Práve ona preslávila túto kapelu tým, že hrala na pre metalovú kapelu na svoju dobu netradičný nástroj - husle. Kto pozná bratov Wittnerovcov, vie že sa neprestajne hádajú. Možno aj preto spolu tak dlho vydržali v jednej kapele.

„Je to ideálny stav, lebo keď sa začneš uberať tým, že jeden prudko dominuje, tak zblbneš. Väčšinou sa s Rolym hádam ja, on je serióznejší. Ja som ten výbušný. Tieto hádky sú v hudbe potrebné, každá takáto búrka prinesie niečo nové,“ vraví Erik.

Kto z Wittnerovcov je lídrom kapely? Keď Gagas začínal, tak to bol vždy jeden - raz Erik, raz Rolo. „Lídrom je - uznávam - Roly. Je ťahúňom, nosí nápady.“ Ďalší brat Wittnerovcov Miňo tiež prebrázdil niekoľkými amatérskymi skupinami, no v Gagase nikdy nehral. Tam si vystačili basgitarista Roland a gitarista Erik.

Nedávno vydal Gagas prvé CD Pod vodou. Jeho neoficiálna diskografia je o čosi širšia. V roku 1991 nahral 9 piesní, v roku 1992 dve skladby a v štyri veci pochádzajú z nahrávky z roka 1997. Prvý koncert skupina absolvovala v novembri 1987 v telocvični gymnázia. V roku 1998 hral na „veľkom“ pódiu v starom pionierskom dome, spolu s vtedajšou kultovou Strigou. Týmto vypredaným koncertom sa Gagas dostal do pozornosti, aj keď Wittnerovci to tak necítia. „Hrali sme total ťažký punk, aj keď to mal byť metal. Nebolo to cielené, ale znelo to tak. Podľa mňa to bolo fiasko,“ hovorí Roly a pokračuje: „Nahnevali sme sa. Rok tvrdej práce a potom to už bolo v pohode.“

Pravdou je, že už v roku 1989 boli Gagas a Striga zapísané u publika ako
dve najlepšie prešovské kapely. Čo sa však stalo, že sa to nerozbehlo a Gagas začal pomaly, ale isto zapadať prachom? „Malo to ísť dopredu,“ priznávajú Wittnerovci. K zlomu malo dôjsť na prehliadke Non stop rock show, kde Gagasu ponúkli spoluprácu Martin Sarvaš a Jožo Šebo. Napokon z nej zišlo.

Paradoxné je, že rovnakú ponuku dostala aj punková Strecha. S ňou bol Gagas neskôr personálne prepojený, k čomu sa ešte dostaneme. Strecha bola punková kapela, ktorá verná štýlu nemala s ostatnými muzikantmi dobré vzťahy.

S Gagasom to však bolo iné. Roly Wittner spomína na Strechu, s ktorou si neskôr zahral dva comebackové koncerty, takto: „To bola pohodička. Mladí chlapci, veď začínali ešte na základnej škole, videl som ich od prvého koncertu na akcii v Mestskej hale. Bolo vidno, že chcú.“ Brat ho dopĺňa: „Išlo tam aj o to, že všetky kapely vtedy niekoho kopírovali, snažili sa. My sme nikdy nikoho nekopírovali, zameriavali sme sa na svoju hudbu a Strecha na tom bola takisto. Neopičili sa po nikom.“

Prejdime k spomínaným personálnym prepojeniam. Okrem Wittnerovského tria dnes tvorí Gagas bubeník Martin Kukura a klávesistka Dáša Kolozsyová, manželka Mariána Kolozsyho zo Strechy (jeho hlas počuť aj na CD Gagasu Pod vodou).

„Išli sme do zložitejších inštrumentálnych skladieb, ale tam nielenže sa nestíhal spev, ale sme boli na pódiu aj strnulí. potrebovali sme frontmana, ktorý robí šou. A Maťo Kolozsy nám to oživil. A poriadne,“ hovorí E. Wittner.
Prečo práve on? Kde ste k nemu prišli? R. Wittner: „Uvažoval som nad tým, kto by prichádzal do úvahy z prešovských muzikantov. Nikto iný mi nezišiel na um.“

V kapele sa za 15 rokov nevystriedalo až tak veľa muzikantov. Na bicie hral spočiatku Martin Horečný (dnes zástupca riaditeľa Základnej umeleckej školy v Snine), neskôr Dano Mathia (dnes Iné kafe) a Braňo Kóša (Wayd), istý čas skúšal bubnovať M. Kolozsy. Na klávesy hral Marián Falat, vystriedal ho Jozef Sabolčík, ktorý tragicky zahynul a Dáša Kolozsyová. Obaja bratia Wittnerovci, aj keď sú zruční inštrumentalisti, nikdy nehrali s niekým iným než s Gagasom. Ak nerátame Rolandove hosťovanie so Strechou a nedávny Erikov neúspešný pokus o osamostatnenie. „Chcel som hrať inú muziku, s novým bubeníkom. Našiel som si ho (M. Kukuru - pozn. red.). A skončil som naspäť, s Rolym som už zohratý. Bol som rád, keď povedal, že O. K. Nie je to síce starý Gagas, ale prečo meniť názov, keď Gagas sme vždy my dvaja.“

Dnes sú bratia Wittnerovci usporiadaní otcovia rodín, ale v začiatkoch mali dosť drsný imidž.

Erik: „Nikdy sme neboli drsní.“

Roland: „No... Vtedy sme mali ten metalový imidž. Bez toho to nešlo.“
K drsnému zovňajšku patril nielen drsný názov (aj keď Gagas vraj neznamená len bojový plyn, lež i „galoše a galoše a 'somare'“), no i maskot. Tomu sa za v roku 1988, teda za vlády komunistov, podaril „drsný“ fórik, keď na koncerte venoval pesničku „moniňórovi Tisovi“.

„Bolo to skôr z recesie,“ tvrdí Roland. Dosť odvážna recesia. Ako ste to mysleli?

Erik: „Nebolo to pripravené. Každý v Gagase si môže povedať čo chce. A náš maskot, ktorý pobehoval po pódiu s plynovou maskou, to skrátka povedal.“

Roland: „Išlo o jemnú narážku na ten režim. Pesnička sa volala Vukovar a začínala ruskou hymnou.“

Erik: „Keď za komunizmu niekto spomenul Tisa, tak bol vlastne skoro demokrat. V súčasnosti je nacionalista. Je to tak. Tiso bol vtedy to isté ako Štefánik či Dubček. A že vyšiel Tiso, bohužiaľ.“

Takto teda vyzeral vzostup a pád prešovskej skupiny okolo bratov Wittnerovcov. Čo chystá do budúcnosti?

„Ideme ďalej. Gagas je známy tým, že veľa cvičí a nekoncertuje,“ poznamenáva so smiechom Erik.

Ešte k aktuálnemu CD...

Gagas ani tentoraz neobišli problémy. Na CD Pod vodou hrá bicie nástroje Braňo Kóša (ako hosť) a spieva Marián Kolozsy (manžel klávesistky), ktorý už v zostave nefiguruje. A dokonca sú problémy aj s jeho spevom na albume. Časť cédečiek je totiž vylisovaná so spevom, druhá časť (na obale vyznačená ako „instrumental version“) bez spevu. Prečo?

„Mohol byť aj lepší spev,“ hovorí R. Wittner. Podľa jeho brata je naspievané CD „počúvateľné pre veľmi úzky okruh ľudí, pritom hudba je taká dobrá, že si to zaslúžia počuť aj ostatní“.

Album Pod vodou sa už objavil v predajniach v Prešove, čoskoro by mal byť k dispozícii aj na pultoch supermarketov. Zaujímalo nás, v akej verzii.

„Podľa všetkého so spevom,“ mieni Roland, no Erik ho hneď dopĺňa: „Ja by som bol veľmi rád, keby bolo bez spevu.“
Neuvažovali ste nad jeho prespievaní? „Teoreticky. Rozmýšľal som nad tým, že to mal byť ženský spev. Niečo na spôsob Báry Basikovej,“ vraví R. Wittner, a zároveň popiera, že by ho mala prespievať Dáša Kolozsyová, alebo nejaká speváčka, ktorá by v Gagase ostala nastálo. V novej zostave vraj bude spev rozdelený rovnomerne. Gitarista Erik tvrdí, že s Maťom Kolozsym sa rozišli v dobrom. Samotný ex-spevák Gagasu nám povedal, že považuje priebeh svojho odchod z kapely za podraz. Ako však podčiarkol, s členmi Gagasu (medzi ktorými je stále aj jeho manželka) vychádza dobre a nemá problém si s nimi sadnúť na pivo.

Vráťme sa však späť k debutovému cédečku. Obsahuje 11 piesní a podľa Wittnerovcov sa nerodilo celých 15 rokov. Je na ňom repertoár starý asi štyri roky. „Je to relatívne starý materiál. Rok sme mali pauzu a potom sme si povedal, že tie veci boli dobré, dáme ich na cédečko,“ hovorí Roland Wittner, ktorý je na obale uvedený ako autor hudby i textov. Vždy to však nebolo tak, spočiatku skladal najmä Erik...

Erik: „To som zvedavý, čo na to teraz Roly povie...“

Roland: „Je to pravda. Erik písal, písal a potom zlenivel.“

Ako hodnotí Erik Wittner bratove texty a hudbu? Nemal chuť všetko zmeniť?

„V textoch sa chcel dosť vyblázniť. Žiadne refrény, žiadne slogany, veľa textu. No sú dobré, dokonca skôr na čítanie než na spievanie. A hudba... No, keby nemal mňa, je stratený.“

Upresňuje, že pôsobil ako koordinátor. „Nápadov má Roly plno, no kto ich dá dokopy.“ Prečo si teda nenapísal spoluautorstvo? „Som uvedený pri aranžmánoch, čo je najzákladnejšia vec.“

Názov kapely je na albume, ktorý vyšiel vlastným nákladom, uvedený obyčajným písmom. Nie je tam tradičné logo, ktoré vytvoril ešte pred pätnástimi rokmi vtedajší bubeník Martin Horečný. „Je to hudba minulosti, a teda i logo minulosti, preto sme ho tam nechceli dávať. Nakoniec, nie je dôležité, aké je logo. Gagas dnes nie je o logu, písme, imidži ako možno kedysi, ale o hudbe,“ mieni Erik.

(máj 2002)

Starší rozhovor s Gagasom (z r. 2000) nájdete tu: http://www.frenky.sk/?c=12&id=17

 
12.8.2002 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 19532 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS