Mejla Hlavsa a Plastici
Milan "Mejla" Hlavsa. Basgitarista, spevák a "duša" legendárnej skupiny The Plastic People Of The Universe. Táto formácia zažila toľko vzostupov a pádov, ako máloktorá iná. Koncom šesťdesiatych rokov patrili "Plastici" medzi najobľúbenejšie kapely. Počas normalizácie bola kapela zakázaná. Nemienila sa totiž premenovať, jej členovia si nechceli ostrihať vlasy a nechceli zmeniť ani svoj štýl. Kapela sa stiahla do undergroundu. Hrávala len súkromné koncerty, aj tie však musela po čase zanechať, pretože s miestom, na ktorom sa odohral "utajený" koncert, sa vždy niečo stalo. Napríklad zhorela chata a podobne. Skupina sa potom venovala len štúdiovej činnosti.
Záujem Štátnej bezpečnosti o Plastikov bol eminentný. Stalo sa aj to, že niektorí členovia zoskupenia skončili v krimináli ako protisocialistické živly. Zastali sa vtedy ich mnohé svetové osobnosti a skupina (paradoxne) získala svetové meno. K priateľom kapely patrí napríklad český prezident Václav Havel, alebo Lou Reed zo známych Velvet Underground. Koncom osemdesiatych rokov rozpustil Mejla Hlavsa Plastic People a založil Půlnoc. Ani po revolúcii neboli Mejla a spol. ušetrení od rôznych peripetií. Undergroundovú verejnosť napríklad pobúrilo spoločné foto Mejlu a Karla Gotta v časopise Melódia. Po pár rokoch existencie Půlnoci sa "Plastici" dali znovu dohromady v zostave Hlavsa - Brabenec - Brabec - Janíček - Kabeš - Karafiát. V tejto zostave sa The Plastic People Of The Universe predstavili aj na nedávnom festivale Pohoda ´99 v Trenčíne. Išlo o jediné tohoročné vystúpenie na Slovensku a vraj o posledné vôbec. Preto sme sa stretli a pozhovárali s Mejlom Hlavsom.
Mišo Kaščák ohlásil toto vystúpenie ako posledný váš koncert. Môžete vysvetliť ako to vlastne je?
- Je to tak, že už na jar, po americkom turné, sme sa rozhodli, že kým nebudeme mať nový repertoár, nebudeme hrať. Naviac Honza Brabec má svoju kapelu (Domácí kapela - pozn. red.), prípravy jeho kapely vrcholia a chcú hrať, takže sme sa rozhodli, že vymeníme bubeníka. Pôvodne si myslel, že utiahne obe skupiny, ale ukázalo sa, že nie. Novým bubeníkom bude Ludvík Kandl (známy ako Eman Zeman - pozn. Frenky), ktorý hrá so mnou v projekte Šílenství. Od augusta začíname skúšať nový repertoár a niekedy v marci by sme chceli začať hrať.
Ktorá etapa "Plastikov" bola najzaujímavejšia, prípadne najkrajšia, najťažšia a aké je to dnes?
- My sme sa vždy veselili a radovali, takže...
...vždy?
- No samozrejme. Aj v temných dobách sme mali radosť...
Dnes sa vám ako hralo? Aké bolo dnešné publikum v porovnaní s americkým?
- Myslím, že to bolo dosť podobné. Na rozdiel od českého publika, ktoré sa niekedy správa až príliš ako kritici - vyčkáva čo sa bude diať, tak tu to bolo výborné. Keď sme mali turné po Slovensku, tak všade to bolo perfektné. Netvrdím, že v Čechách nie je, ale tu je predsa len cítiť väčšia otvorenosť.
A keby ste porovnali dnešné publikum s tým napríklad spred dvadsiatich rokov?
- Pred dvadsiatimi rokmi sme hrali pre svojich priateľov. V tejto zostave sme nikdy na verejnosti nehrali, takže to nemôžem porovnávať.
Čo je pravda na tom, že tuším v roku 1970 vám prišlo toľko hlasov do Zlatého Slávika, že ste ho mali vyhrať, ale tie hlasy museli anulovať?
- Nie, myslím, že je to úplný nezmysel, že je to blbosť. Viem, že niektorí kamaráti vtedy spravili akciu, že skúpili nejaké Mladé světy s kupónmi, ale aj tak ich, podľa mňa, bolo tak minimálne, že by som veľkého božského Karla nikdy nepredstihol (smiech)...
...ale spoločnú fotku už máte...
- No samozrejme... Sú to také fámy, ktoré sa šíria. Nie že by mi vadili, ale podporovať ich nebudem.
O "Plastikoch" vždy kolovali nejaké fámy. Sú aj nejaké nové?
- O žiadnej aktuálnej fáme neviem, ale určite sa čoskoro o nejakej dozvieme.