Zuzana Mojžišová a jej družina
Koncom minulého tisícročia vznikla v Banskej Bystrici skupina jej družina. Hrala ľudovky, ale svojským spôsobom, skloňovali sa aj výrazy etno či world music. Chýr o Jej družine sa šíril veľmi rýchlo. Dostala sa do povedomia fanúšikov, v roku 2001 bola nominovaná na Aurela, vyšlo jej prvé eponymné cédečko. Až nastal rozpad. Scenár mal: klasický kapelník vytvoril jednu skupinu, zvyšok kapely druhú. Internetová stránka www.jejdruzina.sk sa rozdelila na dve. Prvá kapela si našla novú speváčku, druhá pokračovala v takmer nezmenenej zostave, a obidva tábory sa doposiaľ na spoločnom pódiu nestreli. S tou „druhou“ kapelou, ktorá dnes nesie názov Zuzana Mojžišová a jej družina, som hodil reč na prešovskom Festivale dobrej hudby - Sigord 2003. Speváčka Zuzana Mojžišová takmer prišla o hlas, nemohol som preto začať inou témou, než hlasivkami.
V čom bol problém?
„Ráno som sa zobudila a vôbec som nemala hlas. Tak som ešte v Banskej Bystrici šla ráno na kalciovú injekciu. Cestou sem som sa snažila nerozprávať. Keď sme došli a skúsila som niečo zaspievať, bolo to hrozné. Preto som rýchlo išla ešte na pohotovosť, na krčné oddelenie. Urobili mi nejaké obstreky, nakoniec som sa teda to vystúpenie snažila odspievať.“
Bolo to celkom dobré.
„Len ja som mala zlý pocit. Chýbal pokoj na pódiu, nebola to radosť, skôr utrpenie.“
Pôvodná Jej družina sa rozpadla. Aká je dnes situácia?
„Jej družina v podstate zanikla. Minulý rok v auguste sme sa nepohodli s našim basgitaristom. On i bubeník odišli a založili si vlastnú frakciu, ktorú volajú Družina. Väčšina pôvodnej Jej družiny pokračovala ďalej, vydali sme druhé CD, ktoré sme nazvali Zuzana Mojžišová a jej družina, aby bol nejaký súvis s pôvodnou kapelou.“
Atila Béreš má vraj zaregistrovanú značku Jej družina.
„Ešte ju nemajú. On si ju zaregistroval, ale my sme podali námietku, takže uvidíme, ako to dopadne.“
Prečo ste sa rozpadli? Takýchto rozpadov poznáme viac, vždy im predchádzajú ostré výmeny názorov a problémy...
„Neboli to ani ostré výmeny a problémy, v podstate išlo o názorové rozdiely týkajúce sa smerovania kapely. Ja som nechcela ísť smerom k rocku a Atila Béreš sa ako manažér snažil skupinu viac ťahať do tej komerčnej sféry. Chcel, aby sme boli kapela, ktorá sa bude živiť hudbou, a keďže my všetci sme zamestnaní, máme svoje povolania a berieme hudbu viac ako koníček, tak sme sa rozhodli, že každý pôjde po vlastnej linke.“
Prebiehala aj akási internetovo-mediálna vojna...
„On dal na internet nejaké vyhlásenie. Bol manažérom a cítil sa ukrivdený, mal pocit, že vybudoval skupinu. On ju vybudoval po manažérskej stránke, ja po repertoárovej stránke, ide o to, čo je dôležitejšie.“
A kto koho opustil?
„Ja som povedala, že už s ním nechcem spolupracovať. Ja som bola tá tvrdá (smiech).“
Ako sa bude ďalej hudobne vyvíjať Zuzana Mojžišová a jej družina?
„Myslím, že už to druhé cédečko hovorí za všetko. Už nie je robené s takým takpovediac entuziazmom, nadšením a s takou nevedomosťou, čo ľudová pieseň v našom podaní urobí. Za ten rok sme trochu dozreli. Aj názorovo, v rámci vnímania ľudovej piesne. Druhé CD je trochu posunuté, je na ňom viac džezových prvkov, je náročnejšie...“
Máte aj vlastné skladby?
„Všetko sú to len úpravy ľudových piesní. Zatiaľ vlastnú tvorbu nemáme.“
Kde vyšiel váš album?
„Vydali sme ho vo vydavateľstve Slovenského rozhlasu, pri prvom albume sa volalo Rádio Bratislava, teraz je to už Pyramída.“
V Čechách nevyšlo?
„Nie, aj keď tam často chodíme hrávať.“
Kde ešte ste hrali mimo Českej a Slovenskej republiky?
„Hrali sme v Poľsku, Maďarsku a ešte počas prvého leta 2000 sme boli vo Švajčiarsku na jednom folklórnom festivale. Bola to sranda... Celé to vzniklo tak, že ja som voľakedy pôsobila vo folklórnom súbore Partizán, ktorý už na tom festivale účinkoval. No a manažér súboru Partizán bol oslovený, že im niekto vypadol a on, keďže videl, že my sa začíname zaoberať takouto muzikou, tak ma oslovil, či nechceme ísť do Švajčiarska s kapelou. Šli sme. Ľudia boli dosť prekvapení, keď videli bicie a elektrické gitary, ale pekne reagovali, páčilo sa im to.“
Prešovskú kapelu Hrdza dosť prirovnávali k Jej družine. Poznáte sa?
„Nie. Vôbec sa nepoznáme.“
A iné kapely podobného razenia? Napríklad Arzén, tí sú od vás.
„Áno. Oni sú zo Žiliny, my z Banskej Bystrice, i keď teraz sme pomiešaní, sme banskobystricko-bratislavsko-trnavská skupina. Arzén to robí trochu ináč, oni robia ľudovky tvrdšie a bigbítovejšie. V tom je to iné, že Rasťo, čo u nás hráva píšťalky, fujary a gajdy, i ja sme obaja boli pôvodne folkloristi, čiže máme k ľudovej hudbe iný vzťah. Nechceme ju nejako kaziť, skôr sa snažíme dávať jej novú tvár.“
Hrali ste na folklórnom festivale, chodievate po folkových a country akciách, radia vás aj k world music. Na akom najnetradičnejšom mieste ste hrali?
„Najviac netradičné to asi naozaj bolo v spomínanom Švajčiarsku, kde bol čisto folklórny festival a my sme tam boli jediní iní... A čo sa týka zážitku, tak najväčším bol pre nás festival Zahrada v Čechách. Aj tento rok sa naň tešíme. V amfiteátri bolo desaťtisíc ľudí a tí vytvorili fantastickú atmosféru. Naozaj zážitok.“
(jún 2003)
Foto: Veronika JANUŠKOVÁ, Korzár
Festival dobrej hudby - Sigord 2003: http://www.frenky.sk/?c=12&id=230