S Janom P. Muchowom som sa rozprával na trenčianskom festivale Bažant Pohoda 2003, niekoľkým otázkam sa nevyhla ani Kateřina Winterová.

Keď The Extasy Of Saint Theresa začala hrávať na počiatku deväťdesiatych rokov, bol okolo vás veľký boom. Neskôr prakticky celá scéna zanikla, vy ste ostali ako jediní, i keď s iným zameraním. Aké to teda bolo vo vašich začiatkoch?

JPM: „Neviem, odkiaľ začať. Tvrdíte, že sa hovorilo, že sme boli najlepší, tak to samozrejme bolo dobré... My sme začali hrať to, čo nás bavilo a zároveň tým, že sme videli, že ľudia v Čechách nie sú na takúto hudbu veľmi pripravení, tak sme naše platne poslali do zahraničia. Odtiaľ sa nám ozvali, podpísali sme zmluvu a potom neskôr, na základe rôznych názorov na pokračovanie kapely, som v nej ostal sám. Prizval som Kateřinu a začali sme odznova.“

Nahrávanie pre Johna Peela v Anglicku teda vzniklo na základe toho, že ste tam poslali EP platňu Pigment?

JPM: „Ešte aj tej ďalšej platne, Susurrate.“

Práve Susurrate bola netrpezlivo očakávaným titulom. Nakoniec však platňa dosť zapadla, nebola ani na pultoch...

JPM: „To je práve vec, že kapela nemá šancu ovplyvniť kvalitu distribúcie.
Z pochopiteľného dôvodu, lebo to, čo sa predáva, svojím spôsobom determinujú hlavne majitelia obchodov. Rozhodujú o tom, čo si do obchodu vezmú a čo nie, a keď sa zjaví meno, ktoré nepoznajú z rádií či televízie, nechcú veľmi riskovať a nevezmú si takú platňu na pult. To sa doteraz príliš nezmenilo, stále s tým máme problémy.“

Po tej prvej vlne Extasy prišlo akési intermezzo s Colorfactory, hrali ste vo filme Šeptej...

JPM: „Áno, to s udialo v medziobdobí pátrania po nejakej speváčke, ktorá je dobrá, dá sa s ňou vydržať dlhšie než štrnásť dní a mám vlastný názor.“

Ako došlo k znovuobnoveniu The Extasy Of Saint Theresa?

JPM: „Došlo k tomu práve tak, že počas natáčania filmu, respektíve tesne predtým, som videl Katarínu spievať v divadelnom predstavení, išlo o školské predstavenie na konzervatóriu. Po rôznych peripetiách sme sa streli na natáčaní filmu Šeptej. A na „dotočnej“ mi zišlo na um, že ju oslovím s ponukou, či nechce spievať so mnou. Kateřina ma poslala, jemne povedané, „do prdele“, ale vzala si kazetu s demosnímkami. O pol roka sme sa akoby náhodou stretli a Kateřina za mnou prišla s tým, že sa jej to začalo páčiť, a či by sme to teda neskúsili.“

Keď ste prišli do kapely, poznali ste aj tú starú tvorbu Extázy?

KW: „Nie. Prvýkrát som zaregistrovala Extázu v televízii, v nejakej cudzej hitparáde. Takže som jej fandila, ako Čechom, ktorí sú úspešní vonku, ale vôbec som nevedela, čo to je, kto to je. Až keď mi dal Honzo tú kazetu s nahranými vecami, tak som si to vypočula. Faktom ale je, že spočiatku ma to veľmi nezaujalo. No keďže povedal, že sa začnú robiť nové skladby, tak to pre mňa začalo byť zaujímavé. Nechcela som robiť 'gitarovky', to ma nelákalo.“

Kto sa na tvorbe súčasnej kapely najviac podieľa autorsky?

JPM: „My dvaja. Vlastne ako kapela sme to my dvaja, a máme stálych hostí. Ako na koncerty, tak i do štúdia. Prišli sme na to, že takáto komunikácia i tvorba je najjednoduchšia, pri dvoch ľuďoch je to aj účelnejšie. A Kateřina ako pôvodom nehudobník a ja ako neštudovaný hudobník sme schopní sa baviť o hudbe nie vo sfére nôt, ale pomocou pocitov a uší.“

Čo je s vašou pôvodnou speváčkou Irnou Libowitz?

JPM: „Vydala sa do Londýna a to je tiež jeden z dôvodov, preč to dopadlo tak, ako to dopadlo.“

Osobné nezhody pre rozpade skupiny neboli?

JPM: „To nie. Akurát to začalo byť naraz šialene zložité.“

Hráte, tvoríte, ste producentom viacerých projektov, aj píšete glosy...

JPM: „Nie, nie... Vlastne áno, to bolo do českého vydania časopisu Rolling Stone. Oslovili ma, lebo vedeli, že mám v sebe filozofické črevo, tak som tam každý mesiac prispieval. Avšak to je iba tak spestrenie (smiech).“

Teda novinárom by ste nechceli byť?

JPM: „Radšej nie.“

A čo film?

JPM: „Ani to radšej nie.“

No robili ste filmy, reklamy...

JPM: „Keby som ma povedať, čo som, čo robím, tak som člen skupiny The Extasy Of Saint Theresa, to je to hlavné. Aj keď napríklad hráte profesionálne hokej, máte čas popri tom robiť nejaké aktivity. A s nami je to rovnaké. Katka hrá v divadle, ja tiež sem tam robím nejaké vec, ale základ je kapela.“

Zabŕdli ste teda okrem muziky do literatúry, ak to možno tak nazvať, do filmu, divadla. Ste renesančný človek, takže čo výtvarné umenie?

JPM: „Nie, fakt to neviem. Ide to mimo mňa, to skôr Káča.“

Kto vám robí obaly albumov?

JPM: „Už dlhodobo spolupracujeme s pražskými dizajnérmi, ktorí si hovoria Redesign. My im povieme naše nápady a ani podľa nich začnú tvoriť.“

Aké novinky chystáte?

KW: „Na jeseň pripravujeme DVD, vyjsť by malo koncom októbra. Bude na ňom náš album Slowthinking v obrazoch. Skrátka každú pieseň zvizualizujeme. To je najbližší plán. Inak po letnej festivalovej sezóne pomaly začneme s prácou na budúcom albume.“

Stále spievate v angličtine, nepribudnú žiadne české texty?

KW: „Sifón (člen kapely - pozn. red.) tam občas aj zaspieval, alebo zarapoval česky, ale... My sme to skúšali, no tým, že sme - aspoň ja určite - vysadení na anglicky spievajúce skupiny, tak je pre mňa omnoho ťažšie nachádzať a využívať češtinu v hudbe. Viac mi to napadá v angličtine a Honza je na tom rovnako.“

Vráťme sa ešte trochu na začiatok. Keď Extáza začínala, bola súčasťou skupiny kapiel - „gitaroviek“ tvoriacich jednoliatu scénu. Dnes sa cítite ako osamelí bežci, alebo stále máte spriaznené skupiny?

JPM: „Čo sa týka skupín, s ktorými sme boli pred rokmi v tej partii, tak už sme osamelí. No dorástli nové, mladšie kapely, s ktorými sme stále v styku. Napríklad aj o Roe Deer (vystupovali na pódiu v čase, keď sme robili tento rozhovor - pozn. red.) sa dá hovoriť ako spriaznenej kapele. Ten okruh sa zmenil v tom, že my sme z nich najstarší - teda ja, Káča nie. Dobré je to v tom, že môžem dávať príkazy a posielať ľudí pre pivo (veľký smiech, hlavne speváčkin).“

Muchow - aké je to meno?

JPM: „Otec je z Nemecka, ja som sa tiež narodil v Nemecku. Do Čiech sme sa presťahovali, keď som mal dva roky. Takže moje meno má nemecký pôvod.“

KW: „Je to doberman.“

(júl 2003)

Linka na reportáž z Bažant Pohody 2003: http://www.frenky.sk/?c=12&id=235