frenky.sk

https://www.frenky.sk/clanok/245/miro_tasler_senior_-_hudba_v_genoch.html

Miro Tásler senior - hudba v génoch

Meno hudobníka Miroslava Táslera nie je širokej slovenskej verejnosti neznáme. Spája sa so skupinou I. M. T. Smile, ktorej frontmanom je spevák Ivan Tásler. Avšak Miroslav Tásler, o ktorom píšeme dnes, je síce muzikant, ale nie zo skupiny I. M. T. Smile. Ide o otca bratov Táslerovcov, Prešovčana Miroslava Táslera seniora.

„Páči sa mi ich tvorba. Ako hudobník, respektíve bývalý hudobník, mám isté výhrady k dramaturgii ich koncertov, ale to je len môj názor,“ opisuje hudbu svojich synov M. Tásler. Aké výhrady teda má? „Za môjho aktívneho účinkovania bolo úlohou hudobníkov zabaviť a upútať poslucháčov a divákov počas celého vystúpenia. A to sme sa snažili robiť tým, že sme striedali pomalé skladby s rýchlejšími, čím sme nenechali možnosť divákom nudiť sa.“ Pri niektorých vystúpeniach I. M. T. Smile mal by zmenil sled skladieb. „Netýka sa to len I. M. T. Smile, ale mám taký pocit, že je to u viacerých slovenských skupín.“

Prvýkrát videl svojich synov na pódiu v Herľanoch, pred viac než siedmimi rokmi. Účinkovali tam s prešovskými Mlokmi. „Dojem z prvých vystúpení bol vcelku dobrý. Samozrejme, v rámci ich vtedajších možností. Veľmi ma to tešilo, lebo hudba u nás vždy dominovala.“ Neskôr absolvoval viacero ich vystúpení a synom stále fandí.

Ktoré piesne má najradšej? „Prelomovým hitom sa stala Veselá pesnička, ktorá mala v danom čase veľmi výstižný text a v ich interpretácii vyznela úprimne. Tento text sa podľa mňa hodí aj v dnešnej dobe. Okrem toho sa mi páčila málo známa pesnička Spím, ktorú nahrali v televíznej súťaži Roba Grigorova RG Tip. Mohli by ju uvádzať aj v súčasnosti, aj keď v nejakej úprave.“ Text ku piesni Spím napísala dcéra sestry Miroslava Táslera staršieho, teda Ivanova a Mirova sesternica Ivana Rusnáková - Kupková.

Na margo najmenej obľúbenej piesni I. M. T. Smile sa M. Tásler vyjadril diplomaticky: „Nemám neobľúbené piesne, len niektoré menej počúvam. A strieda sa to podľa nálady.“ Aj keď ako muzikant a otec hudobníkov povie M. Tásler aj kritickú pripomienku, hudba jeho synov sa mu páči. „Celkovo je ich tvorba odlišná od ostatnej slovenskej hudobnej scény, čo je dobre.“

Bratia Táslerovci mali hudobný talent v génoch. Otec bol hudobník, aj keď nevyštudovaný, mama mala výborný sluch a podľa Táslera seniora pekne spievala. Odmala študovali na Ľudovej škole umenia (neskôr ZUŠ) v Prešove, Miroslav mladší vyštudoval aj kompozíciu na košickom konzervatóriu. Aktívna hudobná dráha ich otca sa začala písať v roku 1962 v Sabinove. S bratmi Olejníkovcami, Jarom Repčákom a Mariánom Pozemkom založil skupinu, ktorej názov však už zabudol. Po vyše roku ho, už v Prešove, oslovil gitarista Peter Bobák, ktorý zakladal bigbítovú kapelu. Okrem neho a Miroslava Táslera na basgitare hrali v tejto skupine bubeník Stano Bobák a gitarista Dušan Lukáč.

„Názov sme mali, ako vtedy všetky kapely, anglický. Beatmakers. Nacvičovali sme v bare hotela Dukla. Neskôr sme sa dostali do 'Mekky' prešovskej populárnej hudby - PKO.“ Tam išli najprv ako záskok za kapelu, ktorá nemohla prísť vystúpiť, keďže vzala jeden 'kšeft' na svadbe. Záskok sa vydaril a vtedajší riaditeľ PKO Tomáš Beregrad ich angažoval nastálo. Beatmakers pravidelne hrávali na obľúbených Čajoch o piatej a zúčastnili sa aj na viacerých slovenských súťažiach a festivaloch. „Bolo to veľmi živé obdobie. Hrávali sme repertoár Beatles, ale aj Shadows, Rolling Stones a rock´n´rollové štandardy. V tom čase bolo veľa takýchto kapiel, čo nás nútilo k ustavičnému napredovaniu.“ Beatmakers natočili v ukrajinskom rozhlase asi päť skladieb. „Na vtedajšiu dobu, s vtedajšou technikou nahrávania boli tieto nahrávky vydarené, až na anglické texty, ktoré sme prepisovali foneticky. No vtedy nám to nevadilo.“ Miroslav Tásler nevie, či sa vôbec spomínané nahrávky zachovali. Ak by ich náhodou niekto mal, poprosil ho, aby sa ozval v redakcii Prešovského denníka Korzár.

Po čase nastali v Beatmakers nezhody, „ako to už u muzikantov býva“, a M. Tásler kapelu opustil. „Hneď na to som založil Roams. Názov bol zložený zo začiatočných písmen členov.“ Jej základ tvorili Rohaľovci, Oťo Mlynarič, Miro Tásler a Saša Apjar. „Hrali sme rockovejšie, začali sme aj s vlastnou tvorbou, s ktorou sme vyhrali Beatovú ligu 67 v Prešove. Porazili sme aj mojich bývalých spoluhráčov, čo bolo pre mňa isté zadosťučinenie,“ spomína.

Roams hrávali v prešovských podnikoch ako Tatra, Dukla, Verchovina, Savoy, nevyhli sa stužkový, plesom, svadbám...

Miroslav Tásler hrával aj neskôr. V dome odborov so skupinou Nálada, do ktorej nastúpil po zosnulom Aťovi Marinčákovi. „Napriek tomu, že v tejto skupine neboli špičkoví muzikanti, mali sme úspech, pretože naša produkcia zodpovedala názvu.“ V Nálade hral spolu s Milanom Bobákom (bicie), Sergejom Petríkom (klávesy), ktorého časom vystriedal Tomáš Šugar, Franiškom Oroszom (gitara) a speváčkami Bernadetou Kapišovskou a Olinou Olejárovou. Hosťoval s nimi aj Bernard Herstek.

Okrem toho Tásler senior rád spomína na účinkovanie v dixielande s Jánom Salokom (klarinet), Mariánom Nepelom (trombón), Jurajom Azarim (trúbka), Bernardom Herstekom (trombón, klavír) Miroslavom Pazičom (bendžo), Stanom Bobákom (bicie) a Gaľou Maličkovou (spev). Keď tento dixieland vystupoval v bábkovej sále DK ROH, predskokanom bol jeden začínajúci spevák menom Peter Nagy. Rád spomína aj na bluesovú formáciu (zhruba r. 1978), kde účinkovali Vašek Kosťun (gitara), Lajči Sega (klávesy) Šani Gerlach (bicie) a vynikajúci, už nebohý spevák Cibo Kotala s hlasom Raya Charlesa.
Koncom šesťdesiatych rokov mal M. Tásler kapelu, ktorá hrávala hlavne vo vysokoškolskom klube mladých na vtedy Gottwaldovej ulici. S Táslerom účinkoval gitarista Ladislav Béreš alias Džonsy, Miroslav Michalec (brat herečky Kvety Stražanovej), ďalej známy divadelný umelec, člen baletu (dnes už nebohý) Pišta Adler a Táslerov rytmický súpútnik Stano Bobák. Táto formácia sa postupne rozišla po emigrácii M. Michalca do Nemecka a po tom, čo S. Bobák získal angažmán v známej juhoslovanskej formácii Altruisti, a neskôr vo Švajčiarsku.

„V tej dobe bol väčší záujem o živú hudbu. Škoda, že v súčasnosti to tak nie je a mladí hudobníci nemajú veľa možností prezentovať sa na živých vystúpeniach,“ povedal Miro Tásler senior, ktorý súčasný pomer reprodukovanej a živej hudby prirovnal k televízii a knihe.

Živé hranie zanechal v roku 1983 pre pracovné zaneprázdnenie. Bol totiž vedúcim skladu v Mototechne, ktorým sa stal v 23 rokoch (ako najmladší v ČSSR). Práve práca bola tým dôvodom, prečo M. Tásler sa neživil hudbou. „V tom čase u nás fungovala hudobná agentúra Slovkoncert, v Prahe Pragokoncert, ktorá umiestňovala hudobníkov do rôznych kapiel na Slovensku, hrajúcich v nočných podnikoch. A za veľmi nízku mzdu. Po nástupe do Mototechny to bolo pre mňa veľmi neisté a nevýhodné. No možno je to škoda,“ povedal M. Tásler, ktorého v eventuálnom profesionálnom muzikantskom rozlete pribrzdil aj fakt, že nemal hudobné vzdelanie, ale hotelovú a ekonomickú školu. Dodnes ho drží idea, že by rád pracoval vo vlastnom reštauračnom podniku a šiel by tak v šľapajách rodičov. Samozrejme, v tom podniku by mala mať priestor živá hudba.

Dnes sa M. Tásler hudbe venuje pasívne, počúva ju a navštevuje koncerty. Má však aj zopár skomponovaných piesní, no však zatiaľ ležia v šuflíku. Neponúkol ich ani synom. V súčasnosti najčastejšie počúva džez, z modernej hudby sa mu páčia napríklad Monkey Business. Z iných aktivít spomeňme pôsobenie Mira Táslera staršieho na poste vedúceho prevádzky v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. V tom čase sa objavil aj vo filme. Keď Juraj Kukura v roku 1999 nakrúcal v rodnom Prešove televízny film Fragmenty z malomesta, v komparze nechýbal ani Miroslav Tásler. Ako povedal, okrem jedného dokumentu pre košickú televíziu, to bolo jediný raz, čo sa objavil na obrazovke.

(september 2003)

Foto: archív M. T.
Stenly (Ivan a M. T. s Kukurom), Frenky (M. T. dnes)

Linka na rozhovor s Ivanom Táslerom: http://www.frenky.sk/?c=12&id=47

 
27.10.2003 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 20340 krát