dnes je Tuesday - 6. December 2022 - Mikuláš | zajtra Ambróz

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Prečo prezývajú Prešov slovenský Seattle (2)

Pred piatimi rokmi som do Korzára napísal celostranový článok s titulkom Ako prišla metropola Šariša ku prezývke „slovenský Seattle“. Išlo o takú esej, ktorou som reagoval na boom prešovských kapiel koncom 90. rokov a na to, že nešlo o náhodu, ale že to má svoje kauzálne súvislosti. Článok http://www.frenky.sk/clanok.php?clanok_id=61 bol zrejme celkom úspešný, o čom svedčí, že sa nepretržite počas štyroch rokov drží v top 10 článkov na mojej osobnej internetovej stránke. Avšak nech už som bral fenomén Prešova ako mesta hudby akokoľvek vážne, myslel som, že spomínaný článok bol jednorazovou záležitosťou. Nebol. Po piatich rokoch môžem napísať: PRÍBEH SLOVENSKÉHO SEATTLU POKRAČUJE.

Ešte na vysvetlenie, ten „Seattle“ v názve odzrkadľoval skutočnosť, že z tohto amerického mesta vyšla po boome Nirvany v 90. rokoch celé škála kapiel, ktoré sa stali okamžite slávne, pričom ich domicil im k tomu značne dopomohol. Tá dvojka titulku je jasná. Dúfam, že o ďalších päť rokov budem môcť napísať tretie pokračovanie tohto príbehu.

(Re)kapitulácia

Hlavnou kapelou, o ktorej bola reč pred piatimi rokmi boli I.M.T. Smile. Bratia Táslerovci boli prví, ktorým sa podarilo preraziť priamo z Prešova na slovenskú hudobnú scénu. To „priamo z Prešova“ chcem zdôrazniť pretože takých, čo sa zo šarišskej metropoly presťahovali do Bratislavy či Prahy a prerazili, bolo dosť. Počnúc Petrom Nagyom, ktorý si vydobyl aj titul Zlatého slávika, cez slovenskú bluesovú jednotku Jána Liteckého - Švedu, jazzovú jednotku Petra Lipu až po muzikálovú hviezdu Vandu Konečnú.

Ivan Tásler a spol. boli teda prví, ktorým sa to podarilo. O nich však tento článok nebude, pretože tiež „kapitulovali“ a presťahovali sa do hlavného mesta. Za ich dvojku som označil Pehu (na fotografii).

Pri nej sa pristavme. Táto kapela vynikajúcej speváčky Kataríny Knechtovej okrem toho, že stále hrá a vždy pôsobí v Prešove, sa stále drží na špici slovenskej pop-music. Po výbornom debute Niečo sa chystá (1999) vyšli ďalšie platne Krajinou a Experiment, ktoré neocenili len poslucháči, ale aj kritika. A to aj v Poľsku a Českej republike. Hoci sa ani Peha nevyhla krátkej 'ponorke', za pozornosť určite stojí fakt, že stále hrá v nezmenenej zostave.

„Pomyselné tretie miesto patrí kapele Nuda. Jej členovia pravdepodobne majú - vzhľadom na svoj vek a talent - pred sebou úspešnú budúcnosť, no kapela ako taká je zrejme len krátkodobou záležitosťou,“ písal som pred piatimi rokmi. Skupina v pôvodnej zostave skutočne skončila, chlapci z Nudy sa uchytili. Spevák Kamil Filka s gitaristom Stanom Čorejom založili po čase novú Nudu, Viktor Špak hrá v I.M.T. Smile, Stano Kociov sa pohybuje v hudobnej brandži v Bratislave.

Láska moja de si

Skupina Chiki liki tu-a sa v alternatívnych kruhoch etablovala už od začiatku. Vďaka kvalitným songov a uletenému imidžu sa stala miláčikom usporiadateľov rôznych festivalov a koncertov, ktorých prebrázdila mnoho desiatok. Takto pomaly sa zarezávala do povedomia fanúšikov. Hoci bola vyhľadávanou atrakciou a jej nahrávky sa neraz zháňali ako podpultový tovar, širokým masám ostala utajená. Napokon, nikto nečakal od kapely hrajúcej podobný štýl ako Bez ladu a skladu, Pražský výběr či Ali Ibn Rachid, že sa začne objavovať sobotňajších televíznych hitparádach. Stalo sa.

A čo je zaujímavé, veľmi prapodivným spôsobom. Trochu sa pri ňom pristavím, lebo je až neuveriteľné, ako jedna blbosť môže prekonať dlhoročnú snahu...

Začalo sa to tak, že gitarista Ľubo „Ropa“ Petruška a trombónista Tomáš „Maco“ Paľo (mimochodom, je vzdialená rodina so Zemplínčankou Michaelou Paľovou, známou pod menom Misha) si založili bočný projekt. Boli to Hudci prérie, s ktorými prznili country a volali to rybárska muzika. Okrem Hudcov spravili ďalšie takéto projekty, od reagge, punku, hip-hopu až po metal, dnes už sú dostatočne známe celému Slovensku. Hudci dosť často koncertovali a mali slušný ohlas. Nečudo, viac než o hudbu išlo o divadlo, happening, recesiu, humor, diváci sa váľali od smiechu. A tak je tomu aj dodnes (vďaka internetovým bootlegom poznajú naspamäť celé pasáže jednotlivých preslovov pred piesňami). Na jednom z koncertov Hudcov prérie, z Pohody, vznikla celkom slušná nahrávka, ktorá kolovala medzi ľudom a dostala sa aj do Fun rádia.

Kým na Valentína 2003 išla jedna z jej piesní Láska moja de si ako pieseň „neznámeho autora“, celý december spomínaného roku to už hralo x-krát za deň a medzitým bol vypátraný aj pôvodca tohto songu. Nastal väčší boom než po štarte šou Slovensko hľadá SuperStar so „slovenským Scootrom“ a keďže Chiki liki tu-a mali túto pieseň na svojom novom albume a natočili k nej aj (jednoduchý) klip - boli za vodou.

Je zaujímavé, že Ropa, ktorý aktívne hráva a tvorí od nejakých dvanástich rokov, a za ten čas urobil kopu nádherných piesní, sa presadil takouto skladbou, ktoré dominuje cimmermanovskou terminológiou povedané absolútny rým. A ešte niečo, tie projekty, v ktorých si dnes Chiki liki tu-a robia srandu z rôznych žánrov, si predtým Ľ. Petruška vyskúšal aj v praxi a vážne, bez recesie. Hral v mnohých kapelách rôzneho zamerania - od minimal rocku, cez grindcore, punk, indie, grunge až po metal.

Z každého rožka troška

Chiki liki tu-a sú už v pomyselnej prvej lige slovenskej hudobnej scény. Inou kategóriou, ale tiež dôležitou sú kapely, ktoré sú známe nie všeobecne, ale v rámci svojich žánrov. Je potešiteľné, že je ich dosť. Začnem hádam hip-hopom, ten teraz (už pár rokov) frčí. V Prešove pôsobia napríklad Čierna éra, Ujo Marky, Kosthy, Weppo či dlhoročný Ilegalny 3k.
Scéna je to síce dosť uzavretá do seba, ale žije.

Metal má už roky svoje miesto pod slnkom, hoci už len okrajové. Stále funguje Frown, ktorý rozpaľuje fanynky gotiky, hoci mal problém s vydaním tretieho albumu, lebo jeho nemecký vydavateľ skrachoval. Vyšiel teda aspoň vlastným nákladom ako demo a speváka Mariána Dráča na ňom vo viacerých skladbách podporila speváčka Marcela Jurčenková (Stopa). Nielen albumom Decadance potešila fanúšikov technického metalu stálica Wayd, svoju činnosť obnovil Gagas, u ktorého je sympatické, že stále hrá (už takmer 18 rokov), hoci úspechy z prelomu 80. a 90. rokov sa už isto nevrátia. Fungujú (alebo pauzujú, dosť sa to strieda) aj ďalšie tutovky - Perversity, Cellearius, Shandy RP, objavili sa Temple či Fonops.

Punk v Prešove zastupujú Poďme do práce, ktorým konečne vyšlo CD Moment prekvapenia a mimo Prešova sú ešte viac žiadaní než doma.

Nestagnuje ani scéna štýlu hardcore. Či už je to spoločný projekt PDP a Asfaltu Pijani orchestra, Šarišská nátierka (tá sa k HC priamo nehlási), výborná kapela One Voice či dlhoročný Saprophyte, ktorý je tiež žiadaný aj za hranicami okresu.

Poďme v rýchlosti ďalej - jazz. Opäť sa dalo dokopy legendárne AMC Trio (Adamkovič, Marinčák, Cvanciger), to je jedna vec. Ďalšia je úspech hudobníkov - v Prahe pôsobia Matej Benko a Vlado Soško, saxofonista Mário „Gapa“ Garbera (stále býva v Prešove) si zahral už hádam s každým na Slovensku. Jeho obľúbeným štýlom je funky, ktoré sa tiež rozmohlo. Okrem Gapových Groovin´ Heads to boli Funky Staff (aj tam hral), Trolej či Mile Band.

Spomeňme drum´n´bass, kde má Prešov zástupcov v podobe vychytenej kapely Zzub. Folkový priestor (teraz sa tomu skôr hovorí world music) obsadila Hrdza, ktorá valcuje jeden festival za druhým, o stáliciach typu Žobráci, Mloci, BB Country sa zmieňovať netreba.

Punkovo, folkovo i popovo sa tvária Heľenine oči, ktorým predpovedám sľubnú kariéru. Skrátka, je toho dosť...

Slovensko hľadá SuperStar Zn.: Z Prešova

Doteraz neznámych interpretov z Rockovej ligy, Liverpoolu či občasných koncertov v Prešove zrazu pozná celé Slovensko. Zašo Hubáček je novým idolom dievčat, doma pôsobí pop-rockovej kapele Real Line.

Čisto dievčenská skupina Dollys sa zameriava skôr na fanúšikov alternatívnej scény, vcelku úspešne. Jej nenápadná perkusionistka a vokalistka Peťa Humeňanská sa však zrazu stala známa na celom Slovensku.
Táto „barbarská kráľovná“, ako ju nazvali, vyhrala svoje semifinálové kolo Slovensko hľadá SuperStar prakicky bez boja.

Aj sestry Koščové boli známe skôr zasvätencom prešovskej hudobnej scény. Spievali s Heaven´s Shore a Mile Band, Veronika hrala s Ulanbátar Bandom. A Katka sa naraz ocitla v Slovensko hľadá SuperStar, kde spravila rekord v počet získaných SMS hlasov (vyše 121-tisíc!).

Takisto Júliu Smolkovú, hoci nepostúpila do finále, už pozná celé Slovensko. Toto sú už dnes superhviezdy, tých mien je ale viac.

Pred piatimi rokmi som svoj článok zakončil slovami: „Konkurencia v šarišskej metropole je teda skutočne veľká, takže by vlna kapiel z 'prešovského Seattlu' ešte mohla nejaký ten čas vydržať a otriasať slovenskou hudobnou scénou. A možno tá hlavná vlna prešovských kapiel ešte len príde...“ Na tom dnes nemusím meniť ani slovo.

(január 2005)

Update 01/2006: O SuperStar Katke Koščovej vyšla kniha s názvom Gaučaňa! Viac informácií tu: http://www.frenky.sk/?c=12&id=363

 
12.2.2005 | Pridal: Michal Frank | Reportáže | čítané: 18946 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS