frenky.sk

https://www.frenky.sk/clanok/47/ked_mal_ivan_tasler_dvanast-_chcel_byt_slavny.html

Keď mal Ivan Tásler dvanásť, chcel byť slávny

Tento článok vyšiel v čase, keď všetci (najmä bratislavskí) novinári I. M. T. Smile ignorovali. Krátko na to vyšiel singel Veselá pesnička a všetci sa išli zblázniť. Dnes sú I. M. T. Smile hviezdy prvej veľkosti a Ivan T. sa do niektorých bratislavských novinárov priam zamiloval. Ešte viac než do Jany K. Ale to už je iná kapitola...



Ivan Tásler. Kontroverzná osoba prešovskej hudobnej scény. Spolu s bratom Mirom od detstva robil muziku a založil skupinu I. M. T. Smile (I. M. T. - Ivan a Miro Táslerovci). Nikdy nehral na Rockovej lige, ktorá inak odchovala väčšinu prešovských muzikantov. Jeho kapela sa však stala najúspešnejšou prešovskou skupinou všetkých čias. V predvolebnom období hrala obdivovaná i nenávidená skupina I. M. T. Smile na podujatiach HZDS i SDK. Od firmy Škvrna Records prešli k PolyGramu a vydali úspešné CD Valec, ktoré je podľa ostatného poradia na rebríčku hitparády predajnosti Slovakia TOP 20 na štvrtom mieste ako najpredávanejší slovenský album (za U2, Georgom Michaelom a Luneticom). Ivan Tásler má za sebou 19 rokov života, dve cédečká, množstvo ocenení i osočovaní, ale napríklad aj muzikál. O tomto všetkom otvorene porozprával pre denník Korzár.

Prvýkrát ste prerazili v relácii Roba Grigorova RG Tip (relácia v STV, ktorá, žiaľ, už nechodí, objavila napr. i OBD - pozn. red.) s piesňou Spím. Práve Spím mal obrovský úspech, aspoň v tých alternatívnych kruhoch, i keď vás neskôr médiá nazvali "kapelou jedného hitu", kvôli úspechu skladby Nepoznám. Ako to vlastne celé bolo v tých začiatkoch? Mimochodom, Spím je dodnes žiadaný hit na koncertoch.
"Tie začiatky, to bolo také zvláštne. My sme v podstate nemali predstavu o tom, čo je to skupina. Mal som asi 12 rokov a v hlave predstavu, že založíme s bratom skupinu, že budeme slávni... Nemal som predstavu, čo je to hudba, slovenská hudobná scéna, celý biznis okolo toho a z toho vzišla aj pesnička Spím. To bol detský text, pekný, príjemný. Pekná durová pesnička, ktorá sa ľahúčko spievala, tisíckrát použité akordy. Celé to bolo o tom a Grigorov to dal do telky. Na jednej akcii sme mu dali pásku a on nám potom telefonoval, že sa mu páči. Tiež to bral tak, že sme boli mladí, že sme boli deti, a bolo mu to sympatické. Keď sa však k tomu vraciam spätne, tak sa mi nezdá, že práve toto bol ten začiatok. Od RG Tipu po samotné Nepoznám bola dlhá pauza a prešli sme viacerými zmenami, a neskôr to už vôbec nesúviselo s tým RG Tipom a začiatkom."

Nakoniec ste Spím predsa len (aj keď v inej verzii) zaradili na prvú dosku a malo to úspech...
"Dali sme to tam, bola to spomienka. Myslím si však, že tá verzia z dosky je trošku blbá."

Málo je o vás známe, že ste spravili aj muzikál. Nechcete sa k nemu vrátiť, prípadne ho vydať na hoci aj limitovanom cédečku s bonusmi ako Poslali ma vaši k našim, Včielka Mája či prvá verzia Spím?
"Muzikál, čo si spomínal, bola naša spolupráca s prešovskými saleziánmi. Ani neviem ako sme sa my bezbožníci ku nim dostali, bolo to cez nejaké priateľské vzťahy. Brata to vtedy začalo baviť. Ono vôbec je jeho sen, urobiť niekedy muzikál, prípadne i scénickú muziku, reklamy a podobne. Verím, že on k tomu raz dôjde, že sa mu niečo také podarí, že urobí muzikál. Mňa sa to nejako netýka. Aj na tom muzikáli som veľmi málo robil, nechytil ma."

Ten muzikál však nebol až taký neúspešný. Nepamätáš si, koľko mal repríz? Myslím, že vtedy to stroskotalo na priestoroch...
"Neviem. My sme robili muziku a vlastne tým to padlo. Všetko bolo amatérske. Chlapci a dievčatá boli nadšenci, hrali to tak živelne, nemali s tým žiadne skúsenosti, a potom ich to asi prestalo baviť. Ale fakt, neviem presne ako to bolo. Inak brat potom robil ešte aj jeden muzikál v Košiciach, ktorý bol tiež celkom úspešný, prezentovaný i vo viacerých mestách na Slovensku."

A tie nahrávky, čo som sa pýtal, nechystáte vydať?
"Nie, myslím, že to ani nemá význam. Možno keď budem mať tak 50 rokov a ak o mne ešte niekto náhodou bude vedieť, tak vtedy to bude mať význam."

A čo projekt Ruka?
"To bolo tiež dobré (smiech). Vidím, že všetko vieš (smiech). Bolo to v čase RG Tipu. My sme robili I. M. T. Smile, ktoré začalo byť trochu rockovejšie. Mne sa stále páčil Grigorov, ktorý v tom čase začal robiť reggae, a tá Ruka bola vlastne reggae projekt. Keď sme dostali zmluvu na I. M. T. Smile, mali sme dostať aj ponuku na vydanie reggae cédečka Ruky. My sme sa rozhodli pre I. M. T. Smile. Doteraz neľutujem, myslím, že I. M. T. Smile malo väčší význam a reggae tu nemá šancu. Teraz začínam hrávať s takými chlapcami, čo je vlastne pokračovanie projektu Ruka. Je to také "policeovské" a, samozrejme, na amatérskej báze. Prioritou je stále I. M. T. Smile."

Ďalší - a rozhodujúci - prelom bolo hitmi nabité cédečko Klik - klak. Bol to trochu nešťastný album, pretože najprv sa dosť zdržalo jeho vydanie, firma Škvrna Records nedotiahla niektoré promotion veci, nedostal sa vôbec na český trh. Napriek tomu, aj napriek niektorým kritikom, si získal určité renomé...
"Boli problémy. Aj keď treba povedať, že človek, čo to vydal, bol skvelý človek. Bol to blázon. Zobral kapelu a dal nám zmluvu na tri albumy na základe jedinej skladby - Poslali ma. S albumom však boli problémy. Asi rok sa ťahalo jeho vydanie, čo bola chyba. Ak by sa vydal v období, keď bolo Nepoznám hore, tak by to vyzeralo úplne ináč. Na druhej strane sme boli aj tak jednou z najpredávanejších skupín - predalo sa toho osem tisíc. Aj keď viacerí kritici sa vyjadrili k nemu negatívne, museli uznať, že toľko ako my nepredával nikto. Snáď, čo mi trochu vadí, že sme boli málo v médiách, čo trvá dodnes. Na druhej strane, je to možno dobré, lebo aspoň trochu sme ostali takí - blbé slovo - alternatívni. Inak nové cédečko Valec by už malo ísť vo februári aj na český trh."

Po vydaní cédečka došlo k personálnym treniciam. Nebudem sa k tomu vracať - v médiách to bolo prezentované veľakrát - chcem sa len spýtať, aké sú tie vzťahy dnes. Urovnali sa?
"Neviem. S Maťom Migašom, terajším bubeníkom Pehy, som sa predvčerom rozprával, mám na neho veľmi dobrý názor, nemám proti nemu nič. Urobil síce niektoré chyby a nečestnosti, ktoré sa mi nepáčili a ani by som momentálne nechcel, aby s nami opäť hral, i keď si ho vážim ako muzikanta a možno časom sa opäť dáme dokopy. Ktovie."

A Katka (Knechtová, v súčasnosti speváčka Pehy - pozn. red.)?
"Na Kaťu mám svoj názor, nechcem o tom rozprávať. Myslím si, že trošku ináč sa robí muzika a ona ju nerobí tak ako sa má a niektorí ľudia na to môžu doplatiť. Myslím, že I. M. T. Smile na to dosť doplatilo a aj tá druhá kapela na ňu môže doplatiť. Tá ich muzika sa mi páči, ale - a to som vravel i Maťovi - chýba mi energia. Tie ich skladby sú veľmi dobré, sú to dobrí muzikanti. Kajo (gitara) napríklad s nami tiež hral, nahrával pesničky a keby nebol dobrý, tak si ho nezavoláme."

Podľa môjho názoru je škoda aj Bela (Marek Belanský) na basu, keď je to jeden z najlepších spevákov v Prešove.
"To som hovoril už x-krát. Belo spieva tak jak had. Naozaj však mám na nich strašne dobrý názor. Oni síce možno na mňa nadávajú, mne je jedno, ja proti nim nič nemám. Chodím na každý ich koncert. Oni akosi nemajú odvahu prísť na náš koncert, ale to je ich vec."

Prejdime k obdobiu pred minuloročnými parlamentnými voľbami a k vašim vtedajším aktivitám. Dá sa spájať odchod Maťa Migaša z kapely s vaším vystupovaním na akciách HZDS?
"Nie. Tam boli osobné veci. Naviac mal veľa roboty, robil si štúdio a venuje sa mu. Keď sme sa stretli, vravel, že nechce hrať koncerty, nebaví ho to a aj vtedy mi hovoril. Mal aj iné názory, ale určite to nemalo s politikou nič spoločné."

Ako to celé vtedy bolo? Mám na mysli vašu - dosť nepochopiteľnú - účasť na podujatiach HZDS, neskôr na SDK...
"Teraz sa robia závery, že ten, kto s HZDS, tak ten je blb, ale vtedy som nemal na to taký vyhranený názor. Vravím, urobili sme chyby, ale nemyslím si, že také, ktoré by som mal ľutovať. Sme skupina, ktorá hrá a nie ktorá politizuje. My sme hrali."

Prečo ste ale prijali ponuku hrať na akciách HZDS? Väčšina rockových skupín vtedy skôr podporovala SDK alebo nikoho.
"My sme v podstate nepodporovali nikoho. My sme zahrali raz na HZDS, raz na SDK, potom aj na niečom inom sme hrali. Opakujem, že sme skupina, ktorá hrá. Zahrali sme, lebo nás zavolali. Nevyhlasoval som tam žiadne heslá, že milujem toho a toho. Mám svoj názor, ktorý vôbec nikoho nemusí zaujímať..."

Boli v tom financie?
"Nie zas také, aby som sa z nich posral. Mali sme aj ponuku hrať celú kampaň pre HZDS a za viac než slušné peniaze, ale nezobrali sme ju."

Mimochodom, môžeš prezradiť, koho si volil?
"Môžem. SDK."

Neobávali ste sa vtedy nepriaznivej kritiky, ktorá nakoniec aj v médiách prišla, napríklad aj z mojej strany?
"Nebál som sa. Kvôli tomu, lebo si myslím, že tí ľudia to dosť dobre chápali. Inak ten štadión (oslavy storočnice prešovského futbalu, ktoré sa zmenili na bohapustý míting HZDS - pozn. red.) bol dosť dobrý podvod. A povedať vtedy, že nehráš, neviem kto by bol taký trúfalý. Ja taký nie som. Naviac tam boli i iné divné veci. Skrátka nás trocha oklamali."

Poďme k súčasnosti. Prešli ste od Škvrny k PolyGramu, vydali ste veľmi úspešné druhé CD Valec. Ako sa zmenili podmienky pri novej firme?
"So Škvrnou sme mali zmluvu na päť rokov, a keď sme sa z nej chceli dostať, museli sme niečo vymyslieť. Našli sme nejaké sporné body a podpísali zmluvu s druhým vydavateľstvom. Išli sme rovno do PolyGramu - ja som mal predstavu, že jednoznačne PolyGram. My sme chceli zmluvu, oni chceli nás a už sme sa bavili len o tom, kto čo dá. Máme dosť dobré podmienky, máme to, čo sme chceli a je to na inej úrovni."

V hitparáde rádia Flash máte na popredných miestach hlavnej hitparády Kollotoč dve sklady z CD Valec. Podľa hlasovania poslucháčov tohto rádia ste aj slovenská skupina roka. Pieseň Ľudia nie sú zlí bodovala vo všetkých možných hitparádach. Ako sa na to pozeráš, že takýto obrovský úspech nastal až po tej druhej doske? Je lepšie promotion, či máte lepšie piesne?
"Ide o vývoj. Ešte stále to nie je to, čo by mohlo byť. Nič sa nedá urobiť hneď. My sme mladí chlapci. A tu je taká situácia, že ľudí musíš veľmi dlho presviedčať, aby si kúpili cédečko..."

Veď vás kupujú...
"Vieš, číslo osemtisíc je proti číslu 200 tisíc - Lunetic, podľa mňa, hanebné."

Aj na to som sa chcel opýtať, ako sa cítite v jednej stajni s Luneticom, čo je veľmi pofidérna záležitosť?
"Lunetic - to je dobre odvedená robota, pokiaľ ide o ich predaj. My sa tu tešíme, keď niekto má zlatú platňu, ktorá sa dáva za desaťtisíc predaných nosičov. Mne sa to zdá byť trápne číslo, veď niekedy sa bežne predávalo stotisíc."

Na druhej strane - Lunetic je len dobre vypočítaný obchodný kalkul, veď aj Šmolkov sa predalo veľké množstvo, a po hudobnej stránke sú to hovadiny. Takže kvantita nie je základným kritériom.
"Ale ide o to, že ak nie je kvantita, tak s tebou vydavateľ ani nechce komunikovať."

Mimochodom, koľko kusov Valca ste predali?
"Po prvých dvoch mesiacoch to bolo vyše šesťtisíc."

To je veľmi slušné, z toho by mohla byť aj zlatá platňa. Naviac, ak vás zaradím do stredného prúdu, tak aj v jeho rámci ste stále menšinový žáner...
"Sme menšinový žáner, ale - ako som už hovoril - mňa teší to, že sme fakt, že sme tu v podstate najúspešnejšia skupina, z tých takých mladých. Doteraz ňou bol Hex, a tí, v celej svojej kariére predali najviac deväťtisíc kusov. (Niekde tu nasledovala veta: "Taký Müller, keď získal Zlatú platňu, od radosti oblepil plagátmi celé Slovensko." Pri autorizácii článku ju však Ivan T. prezieravo vyškrtol - pozn. Frenkyho.) Myslím si, že už mám to, čo som chcel a teší ma to. Nevadí mi ani, že sme málo v telke, nemáme klipy, plagáty, ja ani nerád chodím na nejaké párty a akcie, kde sa násilne zabávam."

To všetko sa môže zmeniť, keď prelomíte "desaťtisícku".
"Myslíš náš postoj?"

Nie, myslím to, že budete viac akceptovaní médiami.
"Nech sa to zmení. Poviem ti, že je mi jedno. Robím hudbu, snažím sa ju robiť dobre, a keď to médiá vezmú, budem rád. Keď nie, nevadí. Poznám veľa mladých ľudí a veľmi malé percento z nich počúva nejaké rádio, či pozerá telku. Oni kašlú na to. Chcú ťa vidieť, chcú s tebou rozprávať a, podľa mňa, o tom to celé je. A tak je aj vonku."

Ako teraz vlastne fungujete? Vraj už ste len dvaja - ty a Miro plus hostia do počtu a nie je to, takpovediac, skutočná kapela. Bude nejaká pevná zostava?
"Miro je v takej pozícii, že robí manažéra tejto skupiny a jeho záujmy sú niekde inde - ako som už spomínal - muzikály, scéniky, reklamy a také veci, ale hrá ešte. No a ja som ako ksicht. Po odchode Maťa Migaša som už nevedel, čo mám robiť, ako kapelu predstavovať. Takže sme to spravili takto. Okrem nás je v kapele gitarista Peťo Bič z Košíc, ktorý nahral prvý, aj druhý album, stále hrá a bude hrať s nami. Basu začal hrať Tomáš Okres z Košíc, brat prešiel na klávesy."

A bicie? Maťo Valihora?
"On točil cédečko, hral koncerty, a keď mu zavolám, príde, ale nie je členom kapely."

Na turné sa nechystáte?
"Teraz ideme na také unplugged turné, zatiaľ je osem koncertov. Na východe hráme 13. 2. v popradskom C - klube a 16. 2. v Košiciach (GeS klub).Unplugged sme to urobili kvôli tomu, že na CD Valec je posledná skladba Veselá pesnička, taká pomalá a niektorí ľudia sa ozvali (čomu som nerozumel), že práve tá skladba je dobrá, páči sa im najviac. Aj technicky je unplugged menej náročný. Mimochodom, Veselú pesničku sme tam dali skôr iba ako nejaký bonus."

Na tej skladbe je počuť akýsi odkaz na Grigorovho Majakovského, a je ho poznať aj v ďalších piesňach, aspoň v takom tom feelingu. Ty máš aj podobnú farbu hlasu ako Grigorov.
"To beriem. Určite je to tam. Je to presne ten feeling, ako Grigorov spieval, aj keď dnes mám na neho už iný názor. Podľa mňa on bol niekedy jediný spevák, ktorý spieval s tým feelingom a to som si od neho trošku zobral."

Čo ťa najviac zaujalo z hudobnej oblasti v poslednom čase? Či už v Prešove alebo na Slovensku, v Čechách, v zahraničí?
"Ja už ani nepočúvam, ani si nekupujem žiadnu muziku, nejako som na to zanevrel. Inak sa snažíme robiť aj takú produkčnú činnosť. Brácho si vybral jednu košickú kapelu Nocadeň a pomáha im, ja sa snažím pomôcť tunajšej kapele Nuda. Som rád, že som ich spoznal, páčia sa mi. Z tých svetových sa mi páči Kravitz."

Mne sa zdá, že ťa práveže nevidno na žiadnych spoločných hudobníckych "sejšnoch", čo sa v Prešove dejú.
"Kde?"

Napríklad v Netopieri.
"Mám rád ľudí, ktorí ak niečo hovoria a majú na niečo názor, majú tiež za sebou niečo, čo dokázali. Žiaľbohu, tí v Netopieri majú za sebou strašne málo."

 
18.12.2000 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 21357 krát