Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle"
Deväťdesiate roky toho v hudbe veľa nového nepriniesli. Niečo by sa ale našlo. Ak nerátame módu oprášenia starých hitov, teda coververzií a rôznych návratov, a nerátame ani krátke vlny britpopu, či feministického rocku, silný boom zaznamenala najmä tanečná scéna. House (alebo ak chcete street, rave, techno) parties sa stali rovnako - ak nie viac - obľúbené ako rockové koncerty. No čosi sa udialo aj na rockovej scéne. Fenoménom deväťdesiatych rokov sa stal štýl grunge, vychádzajúci z amerického mesta Seattle. A jeho najslávnejším reprezentantom bola Nirvana. Táto formácia okolo Kurta Cobaina, ktorý si to potom "nechal prejsť hlavou", je nesporne kapelou desaťročia. Nasledovali ju však ďalšie skupiny ako Pearl Jam, Soundgarden, Alice In Chains, či (aj vďaka Nirvane) znovuobjavení Sonic Youth. Aj keď film Singels opisujúci rockovú scénu v Seattli, nenaplnil očakávania kultového filmu, z tohto mesta sa stal pojem. Prezývka "slovenský Seattle" prischla Prešovu. A treba povedať, že právom...
Koniec deväťdesiatych rokov sa niesol (a stále nesie) v znamení prešovských skupín, ktoré sa zrazu začali objavovať v hitparádach, v katalógoch gramofónových firiem, v médiách.
Bratislava ostala zaskočená. Jeden čas to dokonca vyzeralo tak, že na úspech stačí, aby bola kapela z Prešova, tak ako to vo svete bolo v prvej polovici deväťdesiatych rokov so Seattlom.
Ak sa vo svete považuje za synonymum hudobného úspechu mesta Seattle skupina Nirvana, tak potom je prešovskou Nirvanou I. M. T. Smile. Bola to práve táto formácia bratov Táslerovcov, ktorá sa systematicky, postupne, no hlavne pomerne rýchlo vyšvihla medzi absolútnu slovenskú špičku. Práve táto kapela prelomila ľady a chtiac-nechtiac otvorila cestu medzi slovenskú hudobnú elitu viacerým prešovským skupinám, o ktorých by inak nikto v Bratislave netušil. V Prešove však bolo vždy tak silné a rozsiahle rockové podhubie, že už to jednoducho muselo prísť.
Čo bolo pred I. M. T. Smile? Prakticky v Prešove neexistoval nikto z hudobnej brandže, kto by bol všeobecne známy po celom Slovensku. Z metropoly Šariša vyšiel napríklad Peter Nagy. Ten však prerazil až z Bratislavy, kde predtým málokto poznal nejakého folkového speváka z Prešova.
Podobne bol na tom aj džezmen Peter Lipa. Inak kde nič, tu nič. Ako tak bola v povedomí humorná country kapela Mloci, priaznivci folku poznali Eda Klenu. Či už sólo, alebo s kapelou Núdzový východ, neskôr len Východ. Tejto kapele vyšlo aj cédečko. To vyšlo aj formácii Ali Ibn Rachid, dokonca dva albumy, ktorá je však známa len úzkemu kruhu priaznivcov alternatívnej scény. Takto to vyzeralo navonok. Skutočnosť však bola úplne iná.
Napriek obmedzeným možnostiam v Prešove vždy existovalo kvantum kapiel, ktorých najväčšou chybou bolo, že nepochádzali z Prahy, či Bratislavy. Spomeňme mená ako Striga, Gagas, Tic - Tac, Domino, Helior, Rosvelttia, Taxis, Ad acta, Tyran, Panther, Strecha, Spiders, Nonsense, Zlý svet, Heracon, EMS - 3, Three Points, Dysentery, People, Rauma... Takýchto kapiel bolo niekoľko desiatok. Viacero z nich pôsobí dodnes, respektíve mnohí muzikanti z tohto rockového podhubia hrajú dodnes. Prečo sa to teda podarilo až skupine I. M. T. Smile?
Bratia Ivan a Miro Táslerovci nikdy nepatrili medzi prešovskú hudobnú societu. Vždy robili svoje veci, išli po svojej linke a nakoniec sa ukázalo, že práve oni trafili klinec po hlavičke. Do povedomia sa dostali piesňou Spím, ktorú prezentovali v prvej časti relácie RG Tip. Túto reláciu robil v Slovenskej televízii Robo Grigorov a jej cieľom bolo ukázať pár nových kapiel. Objavili sa tam napríklad aj OBD, či Polemic. Okrem tejto relácie má na úspechu I. M. T. Smile jednu z hlavných zásluh pieseň Poslali ma vaši k našim. Táto trochu prihlúpla pesnička sa stala známou v alternatívnych kruhoch a vďaka nej skupina podpísala s firmou Škvrna Records exkluzívnu päťročnú zmluvu na tri albumy. Prvou lastovičkou bol hit Nepoznám, vďaka ktorému spoznali túto kapelu fanúšikovia na celom Slovensku, a tiež aj väčšina bratislavských publicistov. Škvrna však svoju úlohu celkom nezvládla. Dlhoočakávaný album vyšiel približne rok po uvedení singlu Nepoznám a jeho promotion nebolo prakticky žiadne. Natočil sa videoklip Vrany, kapela odohrala štyri veľké koncerty so skupinami Olympic a Prúdy a dostala slovenskú Grammy ako objav roka. To bolo všetko. Napriek tomu sa z debutu I. M. T. Smile Klik-klak predalo vyše osemtisíc kusov, čo kapele závidela takmer celá slovenská špička. Táslerovcom však svitlo na lepšie časy. Od Škvrny prešli ku koncernu Universal a diametrálne sa im zlepšili podmienky. V médiách ešte stále ignorovaná kapela prišla s novinkou Valec a pilotným singlom sa stala pieseň Ľudia nie sú zlí, ktorá znamenala ďalší prílev fanúšikov. Najväčší a definitívny zlom však nastal až po uvedení singlu a videoklipu Veselá pesnička. Táto skladba paradoxne pôvodne nemala vôbec vyjsť na albume Valec, I. M. T. Smile ju tam dali na poslednú chvíľu. Megaúspech Veselej pesničky vyšvihol skupinu do čela prvej ligy slovenskej pop-music. I. M. T. Smile nikdy neboli príliš obľúbení v samotnom Prešove, najmä nie u muzikantov. Sčasti to pramení z toho, čo sme už písali, že sa nezúčastňovali "muzikantského života", sčasti ich rýchlemu vzostupu, možno sú na to aj iné dôvody.
Jedno im však nemôže uprieť nikto. Vďaka nim spoznalo Slovensko prešovské kapely, prešovskú scénu a prelomili sa predsudky "blavocentrizmu". A pravda je tiež to, že I. M. T. Smile sú predovšetkým o muzike. Nejde o vypočítaný kalkul, ale predovšetkým o pesničky. Na scénu vstúpili v čase, keď ňou vládol dancefloor, alebo presnejšie europop. Túto scéna naštartovala skupina Maduar, kde vtedy pôsobili MC Erik a Barbara. Dancefloorovou baštou boli Košice, nielen preto, že odtiaľ pochádza Barbara, ale z Košíc pochádzala aj väčšina z enklávy kapiel ako D:Night, Lobby, Qwell, Extasy... Táto módna vlna však prešla a poslucháči sa vrátili k normálnym pesničkám. A túto pôdu najlepšie využili I. M. T. Smile a otvorili tým cestu ďalším kapelám.
V šarišskej metropole sa toho na hudobnej scéne dnes deje dosť. Po I. M T. Smile si pozíciu dvojky postupne vybudovala Peha. Teda kapela zložená z odídencov z I. M T. Smile a 67th Harlem. Katarína Knechtová, ktorá pred Pehou spievala s Táslerovcami je označovaná za obrovský talent a album Niečo sa chystá je považovaný za jeden z najlepších v minulom roku. Kapele sa tiež ušiel titul Objav roka. Peha má teda všetky predpoklady na to, aby konečne prerazila medzi elitu slovenského šoubiznisu. Pomyselné tretie miesto patrí kapele Nuda. Jej členovia pravdepodobne majú - vzhľadom na svoj vek a talent - pred sebou úspešnú budúcnosť, no kapela ako taká je zrejme len krátkodobou záležitosťou. Nuda sa totiž až príliš spolieha na bratov Táslerovcov, ktorí nad ňou držia ochrannú ruku. Vďaka nim vyšiel debut s názvom Nuda!, vďaka nim s nimi podpísal zmluvu Universal. Hudba Nudy je takisto až príliš ovplyvnená svojimi vzormi. A priam zarážajúca je podobnosť (hlasová i fyzická) speváka Nudy s Ivanom Táslerom. Akoby bol Kamil Filka mladším bratom lídra I. M. T. Smile.
Nielen I. M. T. Smile, Peha a Nuda dnes reprezentujú Prešov. Čoraz známejšou sa stáva kapela Chiki Liki Tu-a. Tá ide tiež systematicky za svojim cieľom, boli časy, keď na koncert (v Prešove) pritiahli viac ľudí než I. M. T. Smile. Na rozdiel od ich sú však Chiki Liki Tu-a veční smoliari. Prvý album im mal vyjsť u firmičky Gregor Agency Records, no vydavateľ na poslednú chvíľu zrušil zmluvu. Album tak vyšiel len v obmedzenom vlastnom náklade. Pri druhom albume odskočila na poslednú chvíľu pre zmenu veľká firma - BMG Ariola.
Dvojka s názvom Budeš musel vlasy na blond prefarbil preto vyšla u maličkého Dub-Artu, ale uchytila sa. Hitovka Kristína brázdi hitparády a kapele možno svitne na lepšie časy. Hudobníci z Chiki Liki Tu-a sú známi aj tým, že všade hlásia, že ich album je preto originálne, lebo na ňom nehosťuje ani Ivan, ani Miro Tásler. Mimochodom, vo videoklipe k Veselej pesničke stojí Ivan Tásler pri jedných dverách, z ktorých akože s gitarou vychádza. Ivanove fanynky však, na ich sklamanie, za týmito dverami svoj idol neuvidia, ale nájdu tam trvalé bydlisko bubeníka "konkurenčných" Chiki Liki Tu-a. Prešov je ozaj malé mesto...
Postupne začínajú na slovenskú hudobnú scénu prerážať aj ďalšie kapely. Metaloví WAYD sú už vo svojom štýle zavedenou kapelou. Po debutovom cédečku The Ultimate Passions však nastali problémy a už natočená dvojka Bariers zatiaľ stále nevyšla. Cédečko má aj ďalšia skupina tohto razenia - Frown. Z metalových kapiel spomeňme snáď ešte Perversity, ktorým sa celkom darí. Z iného súdka je zas tvrdá elektronická formácia Terminal State, ktorá vyšla na CD v Amerike. Silné zastúpenie na scéne má aj džez (napríklad kapela Jazzvec), či folk, ktorý prezentuje najmä už spomínaný Edo Klena, ale aj nováčikovia ako Nová rieka. Country má na Šariši tiež silné zázemie, spomeňme Mlokov, Žobrákov, BB Country, či zoskupenie Concordia Bohemoslovaca A. A. Folk.
Vráťme sa späť k hlavnému prúdu "slovenského Seattlu".
Snaží sa aj Stopa, ktorá nedávno nahrala videoklip. Stopa (alebo inak 100PA) má tiež svoju zaujímavú históriu. Kedysi sa volala Hit, Merlin, či Eufónia a hrala neznesiteľnú hudbu. Rockový popík s textami typu: "myslíte, že láska bolí a preto každý sa jej bojí..." Keď sa volali Eufónia, vyšla im dokonca v Slovenskom rozhlase kazeta s názvom Šarišské fresky s rovnako neznesiteľným obsahom. Je teda len pochopiteľné, že to v súčasnosti skúšajú inak. Do popredia sa tlačí aj DX Sons. Tá sa snaží hrať všade kde sa dá a jej produkcia sa pohybuje zhruba v tých vodách, v ktorých plávajú I. M. T. Smile.
Veľké úspechy zožína aj džezovo-rockové zoskupenie Fade Out. Aj táto kapela, ktorá už chystá cédečko, má pred sebou sľubnú budúcnosť. CD chystá aj gitarové duo Smolej - Kovalčík. Všetkým spomínaným interpretom dýchajú na chrbát kapely ako Saprophyte, Hlava 66, Flyin´ Ship, či Joe & Entry. Nespí ani rockový dorast. Rozmohol sa napríklad hip-hop v podaní kapiel ako X-Posse, či Životné krédo.
Konkurencia v šarišskej metropole je teda skutočne veľká, takže by vlna kapiel z "prešovského Seattlu" ešte mohla nejaký ten čas vydržať a otriasať slovenskou hudobnou scénou. A možno tá hlavná vlna prešovských kapiel ešte len príde...