dnes je Streda - 13. november 2024 - Stanislav | zajtra Irma

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Alexandra Apjarová: Cirque du Soleil i Michael Jackson

Tanečníčku Sašu poznám ešte z tínedžerského veku, keď ma naučila tancovať vtedy populárnu lambadu. Už vtedy bola megatalent a dotiahla to fakt ďaleko.

Veľký rozhovor so Sašou vyšiel v Prešovských novinách. Link: http://presov.korzar.sme.sk/c/7690276/presovsky-gitarista-david-kollar-treba-stale-makat-a-hravat-s-lepsimi.html
Prinášam z neho podstatnú časť. Ak vás zaujal (príp. z neho chcete citovať), kliknite na príslušný link a cez piano si ho môžete prečítať celý. Ak piano nemáte, pokojne si ho objednajte priamo cez daný článok, je to lacné a podporíte dobrú vec. Príjemné čítanie.
Alexandra Apjarová (práve oslávila 43. narodeniny) žije už roky za veľkou mlákou a vo svojej brandži patrí k svetovej špičke. Je tanečníčka, choreografka, akrobatka, gymnastka, herečka i lektorka, ale teraz najmä matka. Roky žiarila v svetoznámom Slnečnom cirkuse (Cirque du Soleil), bola aj v tanečnom tíme projektu MichaelaJacksona This Is It, ktorý zmarila náhla smrť kráľa popu.

Rozhovor so Sašou Apjarovou pre Prešovské noviny (bol aj na titulke) vznikal na diaľku, do rodného mesta, v ktorom začínala s modernou gymnastikou a tancom, sa tak skoro nedostane. Sme radi, že sa to podarilo. (V interview je použité vykanie – pozn. red.)

Kedy a prečo ste odišli z Prešova a zo Slovenska? Patrili ste k tanečnej špičke, bolo vám už Slovensko pritesné?

Ďakujem za taký titul, no nemyslím si, že som bola špička. Už od 15 rokov som však mala túžbu odísť do Spojených štátov amerických. Bola som vlastne inšpirovaná nielen americkými tanečnými filmami ako Hriešny tanec, Pomáda či Thriller, ale aj svetovými spoločnosťami moderného tanca. Vedela som, že sa ešte mám čo učiť. Na Slovensku som mala aj zopár sklamaní, tak som si vysnívala myšlienku skúsiť to v USA a presvedčiť sa, či to pre mňa je, alebo nie. Tiež som chcela zažiť väčšiu konkurenciu ako na Slovensku. Tak ako malá ryba v obrovskom akváriu. Môj otec tu žije už od roku 1990, ja som sa najprv išla naučiť anglický jazyk priamo do Londýna. Krátko potom, v roku 1994, som pricestovala do Ameriky a zostala som tu.

V Prešove ste viedli tanečnú skupinu, ktorá bola v tom čase úspešná. Aké to bolo? A prečo práve tanec?

Wow, tak to boli pekné časy. Prakticky hneď po mojej športovej gymnastickej kariére ma Ivanna Čandová (za slobodna Fecková), ktorá viedla jazzbaletnú skupinu v DK ROH, pozvala na tanečný tréning. Tak sa to celé začalo. Bolo mi to najviac prirodzené. Krátko nato som dostala možnosť absolvovať dvojročné víkendové štúdium pre učiteľov/choreografov tanečných skupín moderného scénického tanca v Košiciach. Po skončení tejto školy, no aj počas nej, sme vystupovali na rôznych lokálnych i celoslovenských podujatiach a mnohých festivaloch, ktoré sme vyhrávali. Jeden z takých najväčších zážitkov však bol, keď som tancovala na pesničku Bad počas majstrovstiev Európy v kulturistike v Mestskej hale. To bola bomba. Ohlas od publika bol super, dokonca chceli, aby som im aj zaspievala… Potom som pripravila choreografiu Peklo a s pomocou Denisy Hurtukovej a jej mamky sme dali dokopy celovečerné predstavenie i s tanečnou skupinou PKO. Uviedli sme ho v prešovskom DK ROH. Keď Ivanna odišla na materskú dovolenku, začala som viesť tanečnú skupinu v DK ROH. Neskôr ma pozvali učiť do tanečnej školy Forte, v tom čase sa venovala spoločenským tancom, kam prišli aj kočky z PKO a zakrátko som tam viedla skupinu dospelých i detí. Vystupovali sme taktiež na rôznych podujatiach a bolo to super. No stále som chcela skúsiť niečo viac a ťahalo ma to mimo. Hoci som sa dostala do vtedajšej bratislavskej skupiny Fredy's Dance Group, stále ma to viac lákalo do New Yorku než do Bratislavy. Asi preto, že som tam mala ocka.

Vyštudovali ste odevnú, ale tomuto odvetviu ste sa nevenovali. Alebo áno?

Keď som prešla z DK ROH do Forte ako choreografka a učiteľka tanca, tam som ušila zopár kostýmov na latinsko-americké a štandardné tance. Využila som toto precízne remeslo aj na ušitie kostýmov aj pre chlapcov, ktorí so mnou tancovali skupinovú choreografiu na pesničku Janet Jackson Miss You Much. To sú naozaj krásne spomienky.

Išli si do USA, kde ste hneď uspeli. Bolo to už na základe nejakej ponuky, alebo aký bol váš prvý džob v zahraničí?

Také jednoduché to nebolo. Do USA som prišla v auguste 1994. Najprv som pracovala v reštaurácii ako hosteska a pri kase, našla som si však aj trénerskú pozíciu v Brooklyne a tanečnú prácu v ruskej varietnej šou. Približne po roku som prešla konkurzom do skupiny moderného tanca zvanej Rod Rodgers Dance Group, s ktorou som vystúpila aj v Lincoln Center v New Yorku. Rok nato som si našla sponzorku na Zelenú kartu ako trénerka modernej gymnastiky v harlemskej nadácii pre deti z rodín s nízkym životným príjmom. Volá sa Wendy Hilliard Foundation. Počas učenia som spravila konkurz do muzikálovej šou Cirque Ingeniux, kde som po prvý raz po jedenástich rokoch začala znovu používať elementy pohybovej zásoby z modernej gymnastiky a transferovať ich do tanečnej formy. Táto produkcia bola putovná šou po celých Spojených štátoch. Bol to jeden z mojich snov, cestovať po Amerike a mať za to zaplatené. Po návrate som začala vystupovať so skupinou Antigravity. S nimi som viac menej začínala, keď sa mi podarilo uspieť v konkurze do muzikálu Barnum, v ktorom som sa mala prvýkrát vyšplhať po lane. No a tak sme vystupovali napríklad na zimnej olympiáde v Salt Lake City, Grammy Awards, MTV Awards, Obamovom inauguračnom plese a mnohých iných svetovo známych podujatiach. Prednedávnom som vystupovala v Award Winning Off Brodway Show v programe La Soiree, za čo som tiež veľmi vďačná.

Čomu sa venujete teraz?

Momentálne som po operácii kolena. Takže sa rehabilitujem, ale normálne stabilne učím hodiny vzdušného tanca, fitnesu a strečingu pre dospelých v New York City. Naďalej vystupujem ako umelec na voľnej nohe pre rôzne produkčné spoločnosti, tvorím, avšak hlavne sa venujem synovi.

Čo bolo najťažšie na presadenie sa?

Na presadenie sa sú všeobecne najťažšie konkurzy, lebo tu nikdy neviete, aký typ umelca hľadajú a potrebujú… Pre mňa boli asi najťažšie konkurzy do Slnečného cirkusu a výber do šou Michaela Jacksona.

Presne k tomu sme smerovali. Tancovali ste vo svetoznámom Slnečnom cirkuse. Môžete opísať vašu anabázu v Cirque du Soleil? V akých programoch ste vystupovali?

Do Slnečného cirkusu som bola prijatá na základe konkurzu s mojou vzdušnou kolískou ako originálnou zostavou. No keďže som aj tancovala, tak som vystupovala v rôznych scénach v tejto produkcii. Slnečný cirkus je veľká spoločnosť, ktorá má asi 20 produkcií, z toho sedem má stabilný základ v Las Vegas, jedna je v Orlande a ostatné sú cestujúce produkcie. Ja som účinkovala v produkcii Delirium, ktorá bola ako prvá robená pre športové arény. Táto šou bola dizajnovaná ako koncertná a po prvý raz v histórii zavítala aj do Prahy. Live Nation, čo je najznámejšia manažérska koncertná spoločnosť, sa o nás svetovo starala. Cestovali sme v rôznych 'rockenrollových' autobusoch, ktoré mali kuchynku, lôžka na spanie, TV kútik i toalety. V arénach sme mali vlastných kuchárov. Bol to silný zážitok. Táto produkcia trvala od roku 2005 do 2008. Po jej skončení som bola koncom roku 2009 pozvaná ako asistentka akrobatickej choreografke do šou Viva Elvis v Las Vegas. Následne som v programe Saltimbanco učila akrobatov tanec a režírovala montážne video piesne They Don't Care About Us na slávnostnú premiéru Cirque du Soleil: Michael Jackson's Immortal Tour. Boli to ďalšie fantastické zážitky. Stále občas pracujem s touto spoločnosťou počas jednorazových privátnych eventov.

Mali ste účinkovať aj v novom projekte Michaela Jacksona This is it. Na jednej strane sa vám splnil životný sen, no potom prišlo obrovské sklamanie, keď Michael Jackson zomrel.

„Bola to veľmi neočakávaná a smutná situácia a nešlo na to rýchlo zabudnúť. Bol to vlastne aj sen, ktorý som si neodvážila ani vysnívať, lebo som nikdy nedúfala, že by som sa raz mohla dostať do takejto svetovej produkcie. Bolo smutné, že Michael Jackson náhle zomrel, navyše nám všetkým prekĺzla cez prsty dvaapolročná zmluva. Zo dňa na deň sme balili kufre domov. Z veľkého nadšenia, naladenia a nádeje na úspech nastal pád do hlbokého smútku a nezodpovedaných otázok. Ako je to možné? Veď ešte včera tu vydal krásnu energiu a entuziazmus. Bolo to hrozné. Pomaličky ma to prebolelo a som samozrejme rada, že som mala možnosť vidieť Michaela na vlastné oči, naživo spievať a tancovať prakticky len pre nás, čo sme tam boli, počas posledných dní jeho života. Tak sa tešil, keď nám tancoval.

(...)

Viac: http://presov.korzar.sme.sk/c/7827096/tanecnicka-z-presova-ziarila-v-cirque-du-soleil-robila-aj-s-jacksonom.html

FOTO: AMA

 
13.6.2015 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 6154 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS