David Kollar – po tom, ako ho oslovil Steven Wilson
Rozhovorov s Davidom Kollarom som urobil už veľa. Tento je z prelomu rokov 2016/2017 a David v ňom hovorí o svojej vtedy novej knihe a prvý raz aj o tom, ako ho oslovil Steven Wilson.
David Kollar a Jano Sudzina
Dnes s nim hráva, hosťoval mu na novinke, vyšli nejaké albumy, ďalšie veci, ako aj vážne spolupráce s ďalšími svetovými menami.
No aj tak je zaujímavé vrátiť sa k tomuto rozhovoru (figuroval v ňom aj vydavateľ Ján Sudzina), ktorý premiérovo vyšiel v Prešovských novinách.
Pod názvom David Kollar prezradil, ako sa stal spoluhráčom svetových hviezd ho nájdete aj tu: https://presov.korzar.sme.sk/c/20429938/david-kollar-prezradil-ako-sa-stal-spoluhracom-svetovych-hviezd.html
K Davidovi mám špeciálny vzťah už od času, keď som mu krstil debutové CD Free Your Minds.
Tu je sľúbený rozhovor:
PREŠOV. Gitarista David Kollar z Prešova sa za desať rokov aktívnej činnosti prepracoval nielen medzi slovenskú špičku, ale dosiahol medzinárodný úspech.
Teraz akoby uzavrel jednu hudobnú kapitolu a zdá sa, že pred ním je ešte väčšia.
Má kapelu s Patom Mastelottom z King Crimson, hráva v niekoľkých projektoch, hráva s Paolom Rainerim, spolupracoval s Gergom Boraiom, Eivindom Aarsetom a ďalšími zvučnými menami.
Tieto body svojej hudobnej kariéry zaznamenal aj knižne.
Publikácia Davida Kollara Zápisky I. – Alchýmia úspechu a prehry vyšla pred Vianocami vo vydavateľstve Hevhetia, spolu s CD remixov.
Je výberom z Davidových denníkov a čitateľ sa z nej dozvie, ako sa hudobník z Prešova môže presadiť na medzinárodnej scéne.
Hudobník Ľuboslav Petruška charakterizoval knihu slovami:
„Vynikajúca a v našich končinách nevídaná forma zápiskov je úžasná a napriek tomu, že David je môj dlhoročný priateľ a väčšinu jeho zápiskov som s ním zdieľal viac-menej v reálnom čase, bolo pre mňa ich čítanie skutočne veľmi príjemné.“
Nielen o tejto publikácii sme sa zhovárali s čerstvým držiteľom ceny Lokálne hlavy Davidom Kollarom i jeho dvorným vydavateľom Jánom Sudzinom.
Vyšla vám kniha s podnázvom Alchýmia úspechu a prehry. Vaše úspechy sú celkom známe, ale v čom boli prehry? A čo pokladáte za úspech vy?
„Názov je vytiahnutý z predslovu Zdenka Slabého, ktorý dobre pomenoval celý ten môj muzikantský a trochu aj rodinný príbeh. Úspechy? Neviem, čo mám na to povedať, ťažko sa to mne hovorí.“
J. Sudzina: „Je to metafora. Úspechy sú dnes relatívne, ale aj neúspechy súvisia s tým, akú dobu žijeme. Všetci umelci bojujú o prežitie, bojujú s tým, či sa majú venovať umeniu. Majú veľa čo povedať, ale otázka je nájsť komu to povedať a ako z toho žiť. Cesta k úspechu je dlhá a tŕnistá. Niekto môže byť regionálna hviezda, to sa dá dosiahnuť veľmi rýchlo, ale potom buď zapadne, alebo zotrvá na tomto svojom statuse a padá umelecky.“
Rozumieme tomu, ale zaujíma nás, čo subjektívne považujete za najväčší úspech a prehru?
„Úspech je, ako som sa dokázal sám, vlastnou energiou, dostať k ľuďom, ku ktorým som sa dostal a z 99 percent to boli ľudia, pri ktorých nebolo mojím snom s nimi hrať. V živote by mi nenapadlo spraviť kapelu s bubeníkom King Crimson. O Eivindovi Aarsetovi som sa tiež dozvedel ináč. Neboli to vzory z detstva. Za úspech považujem každé vydané cédečko, v knihe je napísané, ako vznikalo. Ak sa niečo spravilo a dokončilo, to je úspech a ak to ešte aj niečo povie ľuďom, hlavne muzikantom z pomyselnej prvej ligy, že im mám čo ponúknuť, to považujem za úspech. Prehrou sú všetky veci, ktoré som skúšal a nevyšli. No raz možno vyjdú.“
Kniha sa volá Zápisky I. Naznačuje názov, že bude pokračovanie?
„V knihe je veľmi malá časť z môjho denníka, zameraná na zahraničné projekty. Jednotka v názve je preto, že toho je veľa, možno neskôr bude dvojka, možno trojka, možno nič.“
Má byť táto publikácia aj inšpiráciou pre hudobníkov, že sa naozaj dá robiť nekomerčné, nezávislé umenie a presadiť sa s ním aj v medzinárodnom meradle?
„Jeden zo zásadných dôvodov, prečo som to zverejnil, je ten, že veľa mladých muzikantov sa ma pýta, ako som sa stretol s Mastelottom, ako som začal spolupracovať s Gergom Borlaiom, ako sa mi podarilo hrať turné v Amerike a podobne. Oni ma inšpirovali zverejniť moju cestu a azda to môže inšpirovať aj ich.“
Súčasťou knihy je cédečko s remixami. Je to výber z vašich top projektov (The Son, KoMaRa, The Blessed Beat).
Ako vznikla dramaturgia výberu? Asi má na tom zásluhu Tomáš Mutina, ktorý tie remixy spravil.
„S Tomášom som už spolupracoval, robil remix ku skladbe Dirty Smelly z albumu Komara. Napadlo mi, že by takýchto remixov spravil viac. Chcel som, aby s tou knihou nevyšiel regulárny album, ale aby to bol určitý prierez históriou, zachytenou v zápiskoch. Je to prierez troma zásadnými albumami, ale z pohľadu Tomáša Mutinu. Páči sa mi jeho hudobný vkus, sound design, dal tomu iný rozmer.“
Čiže mal voľnú ruku?
„Úplne.“
Obsah tejto knihy má aj medzinárodný presah. Otázka skôr na vydavateľa znie, či sa neuvažuje aj o jej anglickej verzii?
J. S. : „Na všetko musí dozrieť čas. Myslím, že David sa hlavne vysporiadaval s tým svojím prostredím, to je podstata tej knihy. Je o tom, že pri absolútnej koncentrácii a vynaloženej energii sa dá presadiť, čo je silný odkaz smerom do domáceho prostredia. David to možno tak nevníma, ale čo sa týka zahraničia by to mohlo byť zaujímavé s odstupom ďalšieho času.“
Ako vnímate Davida? Vydávali ste rôzne mladé, zväčša džezové projekty. Jedným z nich bol Way from East, druhý Davidov album po vlastne demonahrávke Free Your Mind. Odvtedy prešla ďaleká cesta, x albumov, ako ste ho teda vnímali vtedy a teraz?
J. S. : „Desať rokov nie je taká dlhá doba, ale z pohľadu Davida prešiel ohromne dlhú cestu. A ja takisto, veľa som sa od muzikantov za ten čas naučil, v dobrom i zlom. Davidove meno je dlhodobo späté s vydavateľstvom. Zásadná vec je, že musím v nahrávke cítiť obsah a potenciál. Nemusí to byť nutne stopercentné od začiatku, ale potenciál tam byť musí a čas ukáže, ako ho ten človek naplní.
Okrem talentu a pracovitosti je dôležitá pri spolupráci aj ľudská stránka. Keď za mnou David prišiel v roku 2005 a ponúkol mi to prvé demo, cítil som ten potenciál. Povedal som ok, ideme do toho, ale nie s touto nahrávkou, ale urob niečo nové. Tam to celé začalo... A trvá to už roky.“
Knihy vydávate len sporadicky, tu ste asi radi spravili výnimku. Kniha je zaujímavá aj typograficky, dizajnovo. Ako vznikla táto jej podoba?
J. S. : „Učili sme sa, nevydali sme veľa kníh. Tu sme mali voľnú ruku a vznikol uzavretý kruh s Davidom, grafikom Petrom Beňom a bol to ťažký pôrod, kým sme našli výsledný tvar.“
A z pohľadu Davida? Ako perfekcionalista by ste asi nechceli vydať polovičatú knihu.
„Hlavne som nechcel vydávať zápisky z mojich denníkov. Mal som predstavu, že keď raz budem starý dedo a keby padol internet, tak si ich budú pravnúčatá čítať, aká bola vtedy doba. Nepíšem blogy, obrovské statusy. Keď sme hovorili s Janom, že budem mať 33 rokov, vznikla táto idea.
Spravil som veľkú selekciu. Stretával som sa s Valérom Dugasom a začali sme to ďalej čistiť a vyberať to najzaujímavejšie, aby to malo spád, logiku a nebolo to dlhé. Peťo začal pracovať s grafikou a obrázkami, ktoré sú dokumentárne, väčšinou z môjho telefónu. Na konci je fotka hodiniek. Na kurze Roberta Frippa som ich musel mať, sú tam súhvezdia. A keď prišiel názov Alchýmia úspechu a prehry, Peťo použil obrázok z tých hodiniek. Je to symbolické.“
Kniha s CD akoby symbolizovala jednu etapu. Čo chystáte ďalej? Chystáte sa vydať album s Paolom Rainerim a vraj ste začali spolupracovať s jedným veľkým menom. Môžete k tomu povedať viac?
„Koniec zápiskov má pokračovanie, ktoré zverejnené nie je. Veľa vecí by som ešte zverejniť nemal a sú to tiež len začiatky možných budúcich spoluprác. Prezradím len toľko, že ma oslovil Steven Wilson. Viac teraz nemôžem povedať. Inak som robil hudbu do poľského divadla do hry Dziecko, nový slovenský film s Jurom Šlaukom. S Paolom chystáme album, už je skoro hotový.“
O aký projekt ide?
„Sedel som doma u Tomáš Mutinu a on má modular synth, také rôzne kábliky. Začal som sa s tým hrať. Zobral som si vždy improvizáciu v reálnom čase, nahral som ju, do nej som pridal gitary a Paolo trúbky. Máme album, vydáme ho. Názov je Notes from the Underground, podľa Dostojevského. Mal som kamaráta, ktorý je vážne chorý a v tom čase som mal také čierne obdobie. Keď som vyberal papier z knižnice, spadla mi Dostojevského kniha Zápisky z podsvetia, a tak som tento návrh predostrel Paolovi.“
Literárna tradícia pokračuje, po Bukowskom (inšpiroval album MiV od The Blessed Beat – pozn. red.) Dostojevskij.
„Ľahšie sa robí, keď máte nejaký príbeh.“
Čo bude s Komarou? Sľubovali ste pokračovanie.
„Máme rozpracovaných desať demáčov. Mastelotto už do nich nahral bicie. Teraz je zaneprázdnený s King Crimson a Tonym Levinom, takže celý rok 2017 bude na turné, ale pomaly začíname dávať album do finálnej podoby. Vyjsť by teda mal koncom roka, alebo skôr v roku 2018.“
Rozhovor vyšiel v týždenníkoch MY na východnom Slovensku č. 1/2017.
Čítajte viac: https://presov.korzar.sme.sk/c/20429938/david-kollar-prezradil-ako-sa-stal-spoluhracom-svetovych-hviezd.html#ixzz5dQe7lF65