Fanúšikovia píšu Mňáge (úrvyok z knihy)
Pre kapelu Mňága a Žďorp pripravila editorka Veronika Pevná darček, samizdatovú knihu Fanúšikovia píšu Mňáge. Prispel som do nej.
Obal knihy Fanouškové píší: Mňáze
Kniha Fanúšikovia píšu Mňáge vyšla len v počte niekoľkých kusov určeným členom skupiny Mňága a Žďorp. Mohli si tam prečítať aj nasledujúce riadky.
„S ním sa nebav, on má rád Znouzectnost, “ podpichol do mňa dobrácky kamarát Martin Višňovský z prešovskej kapely Chiki liki tu-a, keď sa bavil s Martinom Knorom z Mňágy. „Vždyť to jsou taky dobří kluci, “ odvetil mu Martin. Bolo to na terase prešovského Lokálu, po skvelom koncerte Mňágy na námestí. Na ňom som si
uvedomil, že túto kapelu mám fakt rád.
Napísal som to v recenzii na nový album, ktorý som podporil cez Startovač a mal ho napočúvaný. Recenzia bude v ďalších riadkoch.
Mňágu som prvý raz počul v lete roku 1992 (pamätám si to presne) na brigáde v Radějove. Jej kazetu Made in Valmez, vydanú o trošku obskurnej ostravskej firmičky N. A. R. tam dotiahla jedna brigádnička a hneď sme si ju s kamošom nahrali. Dovtedy sme poznali len názov. V TV išiel koncert Drop in s troma piesňami Mňágy, začali sme ju mať radi. Potom vydali Furt rovně! , čo ich katapultovalo medzi známe kapely, zažili sme ich aj naživo, v námorníckych oblečkoch v Košiciach (v Prešove vtedy poriadne koncerty neboli), na turné pred vydaním Radost až na kost.
Niekde okolo Ryzího zlata som ju začal vnímať menej intenzívne, bol som v kine na Happyend, počul som i Bajkonur, až sa mi pozvoľna vytratili z dohľadu. Poznal som už len tie najznámejšie nové songy, viackrát som ju videl naživo. Ono, Mňága a Žďorp na Slovensku až taká známa nie je, väčšinou sa jej znalosť končí pri doskách Furt rovně a Made in Valmez (v tomto poradí). Videl som ju veľakrát naživo, aj rozhovor na Pohode (2000) som ako novinár spravil (www.frenky.sk/clanok/2/frenky_vs_mnaga_a_zdorp.html), ale Znouzectnost mali prednosť.
Potom ich raz Višňo, o ktorom bola reč v úvode, pozval do Prešova na koncert a tam sa mi stala historka, ktorá je po rokoch už aj zverejniteľná. Skvelý koncert a kopec kamošov, s ktorými sme sa dlho nevideli, a bar... Tak sme trochu „pařili“.
Višňovi som sľúbil, že spravím s Petrom Fialom rozhovor, ale situácia pri bare sa vyvinula inak. No keď mi na druhý deň volal kamoš, či som mu bol dať podpísať CD Dutý, ale free, čo si tam kúpil, hovorím, že nie. No na stole som zbadal podpísané CD. Pre istotu som skontroloval diktafón (ešte kazetový), a z kazety bolo poriadne odtočené. Tak som ho pretočil a s malou dušičkou pustil.
A bol tam!
Rozhovor. Úplne parádny, vyšiel na celú novinovú stranu!
Neskôr som sa za to Filimu, keď bol opäť v Prešove, ospravedlnil, ale on sa len pobavil.
Môj vrelý vzťah k Mňáge ešte odkryl Dáreček, skvelý tribute, asi najlepší tribute, aký poznám. No a potom spomínaný koncert, o ktorom som sa zmienil v recenzii z týždenníka MY - https://presov.korzar.sme.sk/c/20575580/mnaga-a-zdorp-vyzrela-ale-stale-vie-vyskocit-na-stol.html.