dnes je Štvrtok - 5. december 2024 - Oto | zajtra Mikuláš

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Veronika Rabada: Otvorený rozhovor so známou speváčkou

Muránsku planinu by mal objaviť každý Slovák, hovorí o mieste, kde natáťalas klip. V interview toho ale prezradila viac.

Veronika Rabada
Veronika Rabada
Tento rozhovor vznikol v aute na trase Prešov – Bratislava a zverejnili ho týždenníky MY začiatkom apríla 2018. Originál môžete vidieť a podporiť tu:
https://presov.korzar.sme.sk/c/20797378/veronika-rabada-muransku-planinu-by-mal-objavit-kazdy-slovak.html

Vyštudovala herectvo, ale oveľa viac sa venuje hudbe. Do povedomia sa dostala ako speváčka skupiny Hrdza. Spolupracovala aj s populárnymi Kandráčovcami. Dnes je východniarska speváčka Veronika Rabada na sólovej dráhe a na svojom konte má viacero úspešných singlov, posledným je Lúka.

Keď so spevom na chvíľu sekla, jej brat i manžel jej prehovorili do duše a vrátila sa pódiá. Hudbu uprednostnila pred herectvom. Aj o tom porozprávala Veronika Rabada v rozhovore pre týždenníky MY.

Na vlastnú cestu ste sa vydali v roku 2016. Kedy bude prvý album?

„Dokončiť ho chceme ešte pred sezónou. Okrem toho už pomaly na budúce Vianoce pripravujeme vianočný album.“

Okrem Hrdze ste spievali aj s Kandráčovcami. Ako dlho? Bude ešte nejaké pokračovanie?

„U Kandráčovcov som bola hosťom deväť rokov. Bolo to teda súbežne s Hrdzoum ale aj predtým. Na tieto časy spomínam veľmi pozitívne. Mám rada chlapcov Kandráčovcov a nepovažujem to za uzavretú kapitolu.“

A odchod z Hrdze, to už asi je uzavretá kapitola, či nie?

„To už je uzavretá kapitola.“

Prečo a ako k tomu došlo? Chcete sa k tomu vyjadriť?

„Už som to spomínala v jednej relácii, že trombonista sa do mňa zamiloval a začal písať partitúry pre mňa a môj manžel to už neuniesol, tak som musela odísť z kapely. Samozrejme, bo to žart, trochu som fabulovala. Nie, nebudeme o tom hovoriť, prečo som odišla, proste rozchod.“

Po odchode z Hrdze s vami začal spolupracovať váš brat, ktorý bol kedysi v určitých kruhoch známy muzikant, hral v punkovej Streche. Ako k tomu došlo, že ste si z toho urobili taký rodinný podnik? Lebo v prípade vášho manžela je to jasné, má štúdio, je producent, ale u brata to prekvapilo. Dokonca začal písať poetické texty.

„Ono je to v podstate náhoda. My bývame blízko vedľa seba, dosť často sme sa stretávali, aj v rámci našich detí , a tak na to prišla reč. Nemohol sa pozerať na to, aká chodím smutná, že nikde nespievam. Takto sme sa večer, keď sme uspali naše deti, dohodli, že čo tak založiť nové zoskupenie, nový hudobný projekt, ktorý sa volá Veronika Rabada.“

Jemu asi tiež prišlo smutno, že už 25 rokov nikde nehral.

„Áno, bolo mu veľmi smutno.“

Zaujímavý je názov Rabada. Možno nie každý vie, že Rabada nie je prezývka, lebo tak ste da volali za slobodna - Rabadová. Prečo ste si teraz znovu dali toto meno? Lebo znie tak rázne?

„Nevedela som sa veľmi stotožniť s tým, že sa to bude volať Rabada, ale môjmu manželovi sa vždy páčilo to meno. Práve on hovoril: Rabada, musí to byť Rabada. Presvedčil ma, lebo my s bratom Peťom sme sa tým najprv nevedeli stotožniť.“

Aké single už máte na svojom konte? Ako často v súčasnosti vystupujete?

„Myslím, že ako každá taká priemerná kapela na Slovensku máme najmä leto celkom plné. Hrávame dosť veľa, dá sa povedať, že každý víkend. Debutovala som s pesničkou Ach, Janíčko, hneď za tým nasledovala pieseň Zabudni, čo bola moja autorská a teraz naposledy som pustila pieseň Lúka, čo je z produkcie môjho manžela a text napísal Vlado Krausz. To sú také tri single, ktoré sme pustili doteraz vonku, na ktoré sme točili videoklipy, takže mám vonku aj klipy.“

Kde ste natočili video k Lúke?

„Posledný videoklip sme točili vo veľmi zaujímavej oblasti. Točil mi to Jaris (filmár Jaroslav Vaľko – pozn. red.), ktorý dosť dlho rozmýšľal, kam by sme šli a vybral Muránsku planinu. Strávili sme tam jeden krásny deň, kde pozývam všetkých Slovákov, aby sa tam išli pozrieť, lebo je tam krásne, je to nádherná, rázovitá oblasť.“

Objavili ste sa aj v televíznych produkciách.

„Áno, v novembri som bola v Zem spieva, najprv som bola na kastingu, potom som sa dostala do prvého kola.“

No ale vy ste aj herečka. Kde ste hrali?

„Som síce vyštudovaná herečka v Banskej Bystrici, počas školy som aj hrala, ale v podstate som celý život obetovala hraniu a muzike. Taká maličká postavička bola v Ordinácii v ružovej záhrade. To ale nebolo nič veľké, každý Prešovčan už hral v nejakom seriáli (úsmev).“

Vôbec neuvažujete tým smerom, žeby ste niečo aj hrali?

„Pravdupovediac, stále mám tak v kútiku duše, že by som chcela robiť muzikál, ale veľké divadlo nie. No napríklad to natáčanie toho seriálu, to sa mi veľmi páčilo. Viem si predstaviť, že by som hrala pred kamerou, ale neviem si predstaviť, že by som bola nejaká vážna dramatická herečka.“

Koľko máte detí?

„Dve detičky. Chlapec bude mať 9 a dievčatko 3 a narodili sa v jeden deň.“

Sú po rodičoch umelecky smerované?

„Sú. Sú riadne drbnuté (úsmev). Vidno tie umelecké duše. Vnímate na dieťati, že sa to v ňom rodí, že má trošku iné zmýšľanie, inak sa vyjadruje. Filip hrá na klavíri a obidvaja dobre spievajú. Malá Veronika je aj herečka. Vidia to doma, nedá sa to inak.“

Baví vás muzikantský kolotoč? Neuvažovali ste, že nastúpte niekde do práce a nebudete spievať?

„Veľmi ma to baví. Môj sen je stále pracovať, učiť, lebo učím spev na konzervatóriu, s tým by som nechcela prestať, lebo to ma fakt baví, ale viac by som sa chcela venovať svojmu spevu, svojej kariére.“

V Hrdzi ste mali aj autorský vklad?

„Nie, tam ho nemal nikto, iba Slavo Gibarti. Tam som bola iba ako speváčka.“

Teraz aj tvoríte, píšete. Je to veľký rozdiel alebo aj väčšia zodpovednosť?

„Určite je to väčšia zodpovednosť. A hlavne je to väčšia zodpovednosť na pódiu. Je to paradoxne väčšia radosť, ale i väčšia zodpovednosť, lebo celé je to postavené na mne, čo poviem, čo zaspievam. Aj tým, že hráme na klik, tak je to o to ťažšie.“

Aké najlepšie a najhoršie koncerty ste zažili počas svojej speváckej kariéry?

„Výrazné hranie, čo mi ostalo v pamäti, bolo s Hrdzou na Pohode, keď spadol ten stan. Ja som tam vtedy mala malého Filipka, ktorý mal štyri mesiace a celá tá atmosféra, všetko čo sa tam dialo, sa mi tak hlboko zapísalo, bolo to pre mňa veľmi silné. Samotný koncert bol vtedy super, to hranie si pamätám. Každý koncert má niečo do seba, ostane z neho nejaká štipka v človeku. Zaujímavý bol Košiciach na Terase, keď skákali na konci ľudia zo stolov do bazéna. Aj v Uherskom Hradišti bol výborný koncert, tam sme ukončili minulú sezónu.“

Vo vašej kapele je Lukáš Kolivoška, známa postava z IMT Smile i ďalších projektov. Kto ešte tvorí vašu kapelu?

„On je novinkou v mojej kapele. Lukáš Kolivoška, známy pod pseudonymom Kolja, je to pán hudobník, veľmi sa z toho teším. Je prínosom v rámci produkcie aj všetkého. Prišiel do rozbehnutej akcie, kedy sme chystali veľký vianočný program a dosť nám s tým pomáhal. Porozumel si s chlapcami v rámci produkcie, z čoho som mala tiež radosť. A obohatili sme celé to naše zoskupenie ešte o cimbal a akordeón. Záleží od koncertu, budeme hrať v rôznych zostavách, variáciách. My sme základná štvorka plus zvukár, bez neho sa nepohnem, lebo je to môj muž. Na bicích hrá Lukáš Krivda, gitara Lukáš Hirko, basová gitara Lukáš Kolivoška, husle Mišo Brandys, bývalý člen kapely Hrdza, a ja spevy. Plus cimbal je môj kolega Jurko Helcmanovský ml. a na akordeón hrá Mária Šebáková.“

Na Slovensku je veľa speváčok. Niektoré ani poslucháči nerozlišujú, či to spieva tá alebo tá, nepoznajú ich. Cítite konkurenciu? Je tam pretlak alebo ich nie je až tak veľa?

„Je ich veľa. Je to jasné, dievčatko sa narodí a už mu do vienka dávajú a vštepujú mu, ty budeš speváčka, a tak sa predvádza pred zrkadlom. Každá chce byť herečka, speváčka, to je normálne. Myslím si, že každé dievča, ktoré chce byť speváčkou, musí mať v sebe istú charizmu, energiu. Bez tej šťavy, vyžarovania nemá veľkú šancu. A ďalšia vec, musí mať farbu hlasu, ktorá je špecifická. To je ako s Katkou Knechtovou, ktorú rozpozná každý, aj keby spievalo tisíc speváčok.“

Aj si aj skočíte s niektorou speváčkou, obrazne povedané, do vlasov?

„Obklopujem sa speváčkami, ktoré nie sú v mojom žánri, takže si nemôžeme skočiť do vlasov. A je to super, že je taká konkurencia, lebo ma to núti pracovať na sebe.“

(apríl 2018; foto: archív)

 
2.4.2019 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 10035 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS