Frenky vs Robo Grigorov - rozhovor s večným rebelom
V rozhovore vraví, že speváci varia a bľabocú v televízii a myslia si pritom, že sú slávni. A tiež, že odkaz Che Guevaru stále trvá.
Robo Grigorov
Robo Grigorov je legendou slovenskej hudobnej scény. Na pódiách ho vídať zriedka, v médiách ešte menej. Umelec, ktorého hity pretrvali generácie, je ale stále aktívny. Hovorí sa o ňom ako o neprístupnom spevákovi, pri osobnom stretnutí tak ale vôbec nepôsobí. Pravdou je, že médiá si k sebe nepripúšťa a objavuje sa v nich skôr len sporadicky.
Zhovárali sme sa pri príležitosti jeho ojedinelého koncertu, ktorý odohral v hoteli Kempinski na Štrbskom plese. Robo Grigorov dokázal sám s gitarou poblázniť publikum, čo v jeho prípade problém nie je. Hitov má na rozdávanie.
Rozhovor sa konal v októbri 2016. Najprv mailom, potom sme sa stretli osobne.
Originál nájdete a viete podporiť online predplatným tu: https://spis.korzar.sme.sk/c/20367989/robo-grigorov-odkaz-che-guevaru-stale-trva.html
Na koncertných pódiách vás vidieť zriedkakedy. Pritom na letných festivaloch by ste určite boli headlinerom, aj koncerty by boli nepochybne plné. Prečo je to tak?
- Neviem, či je to celkom objektívne tak, ako sa vám to javí. Hrávam vždy vtedy, keď vzniknú vhodné podmienky. Momentálne sme trávili leto nácvikmi s mojou novou vokálnou skupinou. Pokiaľ viem, budeme koncertovať párkrát ešte tento rok. Ak nie som natlačený všade, je to najmä preto, že sa venujem aj štúdiovej práci. Keďže nahrávam temer všetky nástroje sám, berie to veľa času.
Prečo ste sa rozhodli prísť na špeciálny koncert práve do Tatier?
- Je to veľmi prestížne miesto a ľudia, ktorí tento koncert organizujú, pracujú na vysokej úrovni. Bola radosť s nimi pracovať.
Máte k Tatrám a východnému Slovensku nejaký špeciálny vzťah?
- K východnému Slovensku. Východniarov mám rád pre mnohé veci. Sú to pohostinní a dobrí ľudia. Vždy sa na nich teším aj preto, že majú svoj typický humor. Okrem toho, vedia makať a nefňukajú stále, že sa všetko nedá.
Vaša prvá platňa Robo Grigorov a Midi, zaradená aj do série Legendárne albumy, patrí k tomu úplne najlepšiemu, čo tu pred revolúciou vyšlo. Čo pieseň, to hit, podľa mňa do-dnes neprekonaný album slovenskej histórie, potvrdený zubom času. Ako vznikala? Ako si spomínate čas, keď vyšla?
- Ako všetky moje albumy. Príprava trvala dosť dlho. Myslím, že cca 3 roky. Nahrávala sa v štúdiu Opusu na
mixpulte SSL, čo je Rolls-Royce medzi štúdiami. Ak je dobrá, je to najmä preto, že som dostal výborné podmienky a dostatok času. Je ľahké nahrať dobrý album, keď máte všetko, čo treba.
Hitových albumov ste mali viac. Napríklad Chýbaš mi, ktorý trochu zlyhal v distribúcii, ale-bo aj Vdýchni reggae, obľúbený album Ivana Táslera. Ku ktorému vášmu albumu máte najlepší vzťah? Ktorý považujete za najlepší?
- Svoje albumy počúvam veľmi pozorne, až s chorobnou precíznosťou, keď ich nahrávam. Keď sú hotové, už si ich nepustím ani raz. Mňa baví albumy tvoriť, ale nie vracať sa k nim. Možno, keď mi položíte túto otázku, keď budem na penzii, budem vedieť odpovedať. Vtedy sa ich chystám všetky vypočuť. ( - : Väčšinou počúvam iba albumy ľudí, od ktorých sa môžem niečo nové učiť. V poslednej dobe napríklad Bok Van Blerk – Afrikanerhart alebo Steve Hofmyer – Haloda. Raz na ne namotám aj Ivana, uvidíte.
Spomínali sme Ivana Táslera, pre ktorého ste boli vzorom a ktorý sa k tomu dodnes hlási. V začiatkoch dokonca podobne frázoval, aj ho k vám prirovnávali. Prvý raz sa objavil práve vo vašej relácii, kde sa vďaka kameramanovi Robovi Kočanovi zoznámil aj s textárom Vladom Krauszom a začali písať novú éru slovenskej pop-music. Ako si na IMT Smile spomínate?
- Mám ich rád. Ivana aj Mira. Som hrdý na to, že som ich uviedol na scénu. Každým koncertom dokazujú, že sú top na Slovensku. Ich úspech je moja radosť.
RG Tip bola relácia, ktorá objavila množstvo kapiel, budúce známe mená. OBD, Polemic... Čí nápad bol spraviť niečo také, môžete nám ju opísať?
- Myslím, že nápad prišiel z košickej STV. Hľadali sme talenty, ale nie v tom zmysle, ako to robia v Superstar a podobných nezmysloch. Hľadali sme ľudí, ktorí vedia tvoriť. Nechceli sme cvičené medvede, ktoré spievajú cudzie pesničky. Rock'n'roll chce, aby spevák alebo kapela písali svoj vlastný príbeh.
Polemic vás nedávno prizval do spolupráce, tiež sa k vám hlási? Čo hovoríte na nich a na túto spoluprácu?
Polemic je taký istý prípad. Píšu svoj vlastný príbeh, a ten príbeh sa oplatí sledovať. Spolupracujem s nimi rád, pretože nás spája okrem húpavého rytmu aj mnoho ďalších vecí. Sú to skromní a slušní ľudia. Majú skvelého vodcu Mira Baričiča, ktorého im úprimne závidím.
Na dlhý čas ste sa odmlčali, niekde utiahli, nevie sa o vás skoro nič, na verejnosti vystupujete výnimočne. Prečo?
- Chápem Vašu otázku. Bežne sú ľudia zvyknutí, že spevák v televíziach varí, súťaží, bla-boce o svojich frajerkách, a tak ďalej. Tak vzniká dojem, že je slávny, pričom je len otravný. Môj sen z detstva bolo byť spevák, a nie celebrita. Koncertujem, nahrávam, ale snažím sa neotravovať média sebou, keď to nie je nevyhnutné.
Túto otázku asi dostávate stále, ale nedá sa neopýtať sa – kedy bude váš nový album? A kedy vás fanúšikovia uvidia znovu pódiách?
- Čo sa týka albumu, veľmi sa na neho teším. Robili sme ho najmä spolu s Ľubošom Ze-manom, Kamilom Peterajom a Vladom Krauszom. Nedovolím si povedať dopredu, či bude taký alebo onaký, ale môžem s čistým svedomím povedať, že som dostal skvelé texty. Už sa čaká iba na nejakého schopného obchodníka, ktorý musí vyriešiť praktické veci. Ja som iba hudobník a talent na obchod sa mi oblúkom vyhol.
V jednom z mála rozhovorov ste vraveli, že sa nebránite spolupráci s mladými umelcami, stále máte záujem o inšpiratívne texty. Platí to ešte?
- Čo sa týka mladých umelcov, to stále platí. Práve nedávno som spolupracoval spolu s Medial Banana na ich novom albume. Hrajú reggae tak neskutočne dobre, že by mohli hrať aj na Jamajke. Nahrávali sme skladbu Úlohy. S textami je to teraz trocha komplikovanejšie, keďže ich mám viac, než zvládam spracovať. Najmä Ľuboš Zeman sa teraz rozpísal tak, že mi posiela jeden lepší, ako druhý. Máme dopredu pripravené 2 albumy, takže sme plní.
Máte povesť rebela. Čo vám najviac prekáža na súčasnej dobe?
- Mnoho vecí. Spomínané hviezdy predvádzajúce svoju žovialitu v médiách, zlý prístup k práci, neváženie si pravých hodnôt, bezdomovci pred supermarketmi v tak bohatej krajine, ako je Slovensko, čisto materiálne zameraná spoločnosť a mnoho iného. Jeho svätosť, 14-ty Dallajlama, by to s najväčšou pravdepodobnosťou pomenoval „Kali yuga“, obdobie, keď démon Kali ovplyvňuje dianie sveta. Môže prísť až k úplnému zatmeniu mysle a strate zdravého rozumu. Dnes je doba, keď môžte vidieť niekoho, kto ešte sám nič nevie a už sa chváli, že učí iných. Keby som mal vymenovať všetko, čo mi vadí, musel by som napísať knihu.
A čo vás teší?
- Taktiež by sa našlo veľa vecí, väčšinou zdanlivo spolu nesúvisiacich. Napríklad, že stále existujú ľudia, ako farár Kuffa, ktorý obetuje svoj život pre iných, že za Slovan prišiel hrať Jonathan Cheechoo zo slávneho kmeňa Cree, alebo že sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí sa nechytili do pasce dnešnej doby. Pozitívne veci sú síce menej viditeľné, ako negatívne, ale dobro má nakoniec aj tak väčší dopad. Che Guevaru síce zavraždili, ale jeho odkaz zničiť nedokázali. Teší ma, že napriek snahám, zlo ešte na svete nikdy trvalo nezvíťazilo.
Foto: Grand Hotel Kempinski High Tatras a archív frenky.sk