Kristína Šebejová a Slavo Capek - Ta Take Town Kluby a puby na Sídlisku III ukrývajú mnohé poklady a tajomstvá. Prvými projektmi známych architektov boli kluby na Trojke. Ako to bolo s najdlhším barom v strednej Európe?
Sídliskový postrach: Pil pivo cez krk a strašil deti. Aj o tom bude tento článok.

Jeho zeditovanú verziu nájdete tu (môžete podporiť digitálnym predplatným, len - prosím - nie cez SMS): https://presov.korzar.sme.sk/c/22501469/hudobne-kluby-na-presovskom-sidlisku-iii-neprezili.html

Fotogaléria: https://presov.korzar.sme.sk/g/169446/sidlisko-iii-v-presove-a-jeho-kluby?list=1

Ďalší článok z Korzára o zákutiach Sídliska III je tu: https://presov.korzar.sme.sk/c/22475852/na-presovskom-sidlisku-iii-najdete-male-champs-elysees-i-architektonicke-skvosty.html

Do pozornosti dávam aj toto: https://presov.korzar.sme.sk/c/22496552/neslo-o-reklamu-ale-umelecku-provokaciu-z-parku-v-centre-presova-mali-byt-byty.html

Na prešovskom Sídlisku III bola ešte pred niekoľkými rokmi vysoká koncentrácia hudobných klubov na jednom mieste. V budovách, v ktorých sa nachádzali, boli umelecké skvosty. Na tomto sídlisku je mnoho architektonických zaujímavostí, ale napríklad aj nevšedné krčmy. Prežili tie, od ktorých sa to nečakalo a naopak.
Sídlisko ukrýva mnoho príbehov.

Tunel: S najdlhším futuristickým barom

Dnes je v tej budove predajňa obchodného reťazca. Kedysi v nej bolo slávne sídliskové kino Kozmos. Po ňom vznikol hudobný klub Tunel, presnejšie Tune:l. V roku 2005 sa v ňom napríklad lúčilo so životom Rádio Flash. Čoskoro jeho osud nasledoval aj samotný Tunel.

Pod Tunelom boli podpísaní neskôr vyhlásení architekti Irakli Eristavi a Martin Jančok, ktorí sa predtým podieľali aj na projekte neďalekého klubu Plastik, o ktorom ešte bude reč. Eristavi je strojcom aj celkovy zmene tváre nákupného strediska Centrum, ktoré je v tesnej blízkosti.
Preslávil sa tiež najprv kontroverznou, neskôr oceňovanou premenou bytov na Majakovského ulici a rukopis vtlačil aj košickým kasárňam Kultur:Park, za ktoré získal niekoľko cien.

„Pustili sme sa do väčšieho experimentu. Bolo tam vložené tuneloidné teleso z preglejky a v tom bol futuristický svietiaci bar a podobne, “ spomína na rekonštrukciu Tunela Irakli Eristavi. Spätne ho mrzí, že premazali „pôvodnú substanciu“ a nepracovali aj so samotným kinom. „Ak by sme to robili dnes, kino by bolo súčasťou toho objektu. Nebola by to iba bohapustá diskotéka, čo sa s toho napokon, po istej dobe, stalo. Hoci sa tam hrávali iné veci než na bežných diskotékach.“

Tieto úvahy sú už pasé, z budovy je Billa. Tunel bol svojrázny klub, ktorý sa pýšil najdlhším barom v strednej Európe. Tak aspoň hovorí miestna legenda. Jej pôvod po roku prezradil Eristavi: „To sme len tak vypustli do sveta ako hlášku. Ako taký reklamný slogan. A s tým sme operovali aj v Plastiku.“

Ďalšie prvenstvo bolo v tom, že išlo o objekt s najväčším CO krytom v Prešove. Ani to ale tak úplne nebola pravda.
„Bol veľký, ale určite nie najväčší. Jeho prednosť bola v tom, že bol najmodernejší, technologicky najlepšie vybavený, “ prezradil Slavomír Capek z Ta take Town, prešovskej inciatívy, ktoré otázky archtiektúry a urbanizmu popularizuje.

Reliéfy od otca Barbary Hašákovej

Iste je, že celá budova už pred Tunelom dýchala architektúrou. Navrhla ju architektka Mária Rothová. Na interiéri sa podieľal prešovský architekt Karol Gregor.

Vo foyeri Kozmosu sa nachádzal pozoruhodný plastický objekt zo smaltovaného kovu.
Ako prezradila Kristína Šebejová z Ta Take Town, tvorcom sochárskej kompozície vystupujúcej zo steny do priestoru bol akademický maliar Jozef Haščák z Košíc, ktorý Kristínu učil na škole.
Jozef Haščák je otcom svojho času populárnej speváčky Barbary Haščákovej.
Kde skončili jeho diela, nikto nevie.
Buď skončil v zbere, čo je najpravdepodobnejšie, alebo si ho niekto nechal.

City Club: Táslerovci na svojej ulici

Niekoľko krokov od tejto budovy, v zadnej časti Centrumu, stál ďalší povestný podnik – City Club. Hudobný klub na Tomášikovej ulici prevádzkovali Táslerovci z IMT Smile, ktorí na Tomášikovej vyrastali.
Ich ulica bola sfotená aj na stene za pódiom.
V City Clube sa uskutočnil množstvo kultúrnych podujatí. Svoje miesto mal v klube rock, pop, džez, punk i alternatívna scéna, začínajúci interpreti i veľké mená, vrátane zahraničných. Hoci klub vyzeral životaschopne, nevydržal. Zrejme pre iné očakávania nájomcu.

Táslerovci City Club presťahovali do Soľného mlyna pri železničnej stanici, ale tam to vydržalo ešte omnoho kratšie. Dnes majú svoju prešovskú základňu v klube pod amfiteátrom.

V priestoroch City Clubu na Tomášikovej mala byť neskôr športová herňa, ale z tohto zámeru tiež zišlo a tento veľkorysý a dobre situovaný priestor je dnes nevyužitý.

Jediný podobný podnik v okolí, ktorý prežil je neďaleký Bizarre music café, ktorý plnil (a plní), aj funkciu hudobného klubu.

Plastik: Najlepší prešovský klub

Cestou ďalej, smerom do mesta, sa na druhej strany cesty nachádza veľká budova, v ktorej za socializmu sídlil VUKOV, podnik vyrábajúcy komponenty do robotov. Bol v nej umiestnený obrovský tzv. sálový počítač.

Dnes je sídlom úspešnej strojárskej spoločnosti, špecializujúcej sa na ložiskové reduktory.

Odborníci považujú na prvý pohľad nenápadnú budovu za pozoruhodné architektonické dielo,
pod ktorým je podpísaný Václav Kohlmayer. Budova, ktorá vyrástla ešte za socializmu, bola energeticky se sebestačná.
V súčasnosti je zmenená, pôvodné slnolamy, ktoré plnili nielen estetickú, ale i pragmatickú funkciu, už na nej nie sú. Bez nich je vraj objekt tak trochu ako „slon bez chobota“.

Vo svojich útrobách má - niekde pod sadrokartónom - ukrývať jeden umelecký skvost. Mozaiku Nikolaja Feťkoviča, ktorého diela sú v kurze. Z omylu nás vyviedol Capek. Feďkovičove reliéfy boli demontované a nachádzajú sa u autora doma v Košiciach.

Spomínaná budova sa nachádza nad CO krytom, kde kedysi fungoval rozhodne najlepší a najlegendárnejší prešovský klub Plastik.
Aj tento objekt bol dielom Irakliho Eristaviho a jeho kolegu Martina Jančoka, ktorý bol v undergroundových hudobných kruhoch známy ako DJ Bisley.

Obaja dnes patria medzi absolútnu slovenskú špičku a už toto ich rané dielko (vzniklo ešte pred Tunelom) malo originálny rukopis. Plastik a v ňom podsvietené plastové fľaše.

„Martin robil DJ-a, ja som sa dosť zaujímal o hudbu. Drum´n´bass, hip-hop a tieto veci, ktoré vtedy boli veľmi zaujímavé. Čerstvo som sa vrátil z Berlína a bol som naifikovaný týmto celým a chcel som sa v tom angažovať, “ spomína na tieto časy Eristavi.

„Bol to surový priestor v úkryte CO, ktorý toho nepotreboval veľa. Vložili sme tam pár prvkov, ktoré mali silnú výtvarnú integritu a zapamätateľnosť a fungovalo to. Mal špecifickú estetiku.“

V klube sa na začiatku milénia konali desiatky rôznych koncertov, predstavil sa v ňom každý, kto niečo znamenal nielen na undergroundovej scéne. A žánrovo to bolo pestré. Vystúpili tu české legendy hip-hopu (Peneři strýčka Homeboye), deathmetalu (Krabathor), áčkový americký hudobník Vinx, na pódiá sa v tom čase navrátivšia Slobodná Európa, v tom čase nesmierne populárni Le Payaco a mnoho ďalších.
Až bolo jasné, že eufória nemôže trvať večne a ani netrvala. Druhých narodenín sa už Plastik – azda na radosť susedov z okolitých bytoviek - nedočkal.
Podobne ako pred ním Time v centre mesta, ktorý skončil v roku 2002. V ňom tiež hrali výborné veci, ale hudobná produkcia musela skončiť do desiatej večer.

Každopádne Plastik môžeme považovať za prvý plnohodnotný hudobný klub v Prešove.

Bunker: Galéria prešovských muzikantov

Stačí prejsť cez cestu, urobiť pár krokov a pod komplexom Astória na Sídlisku III sa nachádza ďalší klub, dnes už žiaľ tiež nefunkčný. Bunker.

„Astorka“ so svojim špecifickým cylindrickým tvarom je dielom architekta Františka Součka, ktorý vtlačil svoju pečať do celej Trojky, alebo aspoň do jej polovice.

No a pod ňou, ako inak, v CO kryte, vznikol zhruba dekádu po ére Plastiku hudobný klub Bunker.
Bol základňou kapely Heľenine oči a vyznačoval sa tým, že bol akousi galériou prešovskej hudobnej scény. Na stenách viseli nadrozmerné čiernobiele fotografie rôznych prešovských hudobníkov.
Obľúbené miesto mnohých undergroundových koncertov zväčša tvrdších žánrov, ktoré navštevovali aj zahraničné kapely na turné, fungovalo niekoľko rokov. No postupne nasledovalo osud ďalších klubov (nielen) z trojky.

Mlačka: Prežije všetko

Na opačnom konci, než sme začali toto rozprávanie, smerom z centra na začiatku Trojky sa
nachádza podnik, ktorý prežil všetky ostatné. Hoci voči nemu neraz protestovali mamičky vodiace deti z neďalekej škôlky.
No práve táto začmudená a zapadnutá krčma najnižšej kategórie prežila ostatné. Bola to Mlačka, najstaršia putika tohto sídliska. Vedľa bol ešte zelovoc a potraviny. Mlačka funguje dodnes, aktuálne sa volá Drink bar Mlačka.
V minulosti bývala štamgastom v tomto „pajzli“ jedna surreálna a dosť desivá sídlisková postava. Keďže mal tracheotómiu, pil pivo z fľašky cez krk. Nielen tým desil miestnych výrastkov.

Nielen tým. Číhal na decká v pivnici vedľa výťahov, či za stenou kotolne a strašil ich hrôzyplnými zvukmi.

Bol smutnou existenciou, napokon skončil tragicky.

Mlačka prežila. Jeho, aj rozličné kultúrne priestory tohto prešovského sídliska.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•