dnes je Friday - 3. December 2021 - Oldrich | zajtra Barbora, Barbara

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Prešovská fotografka Zuzana Balenčin o protestoch, Japonsku i konkurencii

Rozhovor s Korzára s mladou umelkyňou.

Zuzana Balenčin
Zuzana Balenčin
Zachytiť náladu ľudí z protestov ma bavilo, vraví mladá fotografka.

Článok s týmto titulkom vyšiel v denníku Korzár. Jeho plné znenie nájdete tu: https://presov.korzar.sme.sk/c/22561315/zachytit-naladu-ludi-z-protestov-ma-bavilo-vravi-mlada-fotografka.html

Môžete ho aj podporiť kúpou digitálneho predplatného (prosím, nie cez SMS).

Tu je fotogaléria Zuzany a jej tvorby.
https://presov.korzar.sme.sk/g/175230/fotografka-zuzana-balencin-a-jej-tvorba?gref=https%3A%2F%2Fpresov.korzar.sme.sk%2Fc%2F22561315%2Fzachytit-naladu-ludi-z-protestov-ma-bavilo-vravi-mlada-fotografka.html&list=1

Podstatnú časť rozhovoru si môžete prečítať aj tu.

Vidieť ju bolo na rôznych akciách, kým ich ešte protipandemické opatrenia nezrušili. Fotila protesty i koncerty.

Zuzana Balenčin je mladá prešovská fotografka.

V umeleckých, fotografických kruhoch si už buduje meno, no nemyslí si, že sa tým bude živiť.

Fotografovanie je jej vášňou, svoju zrkadlovku mala so sebou aj na sviatky na chate.

„Úplne všade fotoaparát nenosím. Ale ak idem niekde, na nejakú akciu a podobne, tak určite ho beriem, lebo mi je potom strašne ľúto, keď sa vrátim a ten foťák nemám. Väčšinou už ho teda beriem, “ hovorí Zuzana, ktorá fotí od svojich štrnástich.

Formovali ju Šalko a Pančáková

„Znie to ako klišé, ale mali sme doma zrkadlovku. S našimi sme veľa cestovali a cestujeme, tak som začala skúšať fotiť. Potom to prišlo, začalo ma to baviť. Neviem úplne presne, kedy prišiel ten prelom, lebo najprv som to brala viac ako zábavu. Až neskôr som našla to, čo ma vystihuje vo fotografii, čo ma baví. Išlo to aj prirodzene.“

Na výtvarnú chodila do základnej umeleckej školy k už nebohému Stanovi Šalkovi.

„Chodila som na výtvarnú od siedmich rokov, ale toto mi nejako nejde. Vo fotografovaní som sa našla.

Od Šalka prešla k Ivane Pančákovej, to sa už venovalo fotografovaniu.

„Ivana Pančáková mi nastavila pohľad, perspektívu, kompozičné vnímanie, fakt mám odvtedy iné videnie. Postupne to išlo, “ hovorí s tým, že v začiatkoch ju výrazne usmernil aj Patrik Minár.

Jazyky sú istota

Zuzana Balenčin študuje prekladateľstvo, angličtinu a ukrajinčinu.

„Nechcem mať fotografovanie ako prácu. Nieže sa tým úplne nedá uživiť, ale je to náročné, ak fakt nechceš každú sobotu fotiť svadby. A hlavne ja som rada v Prešove, a tu je tých možností zatiaľ menej, “ hovorí.

Je z rodiny pôsobiacej v gastrobiznise, nevylučuje, že by pokračovala v tradícii.

„Neviem, pohrávam sa s tou myšlienkou, ale určite s fotografiou nechcem skončiť. Veľmi ma to napĺňa.“

Uživiť by ju mohli aj jazyky. Angličtina je univerzálna a k ukrajinčine má blízko. „Učím sa ju od siedmich rokov. Plynule som prešla na výšku.“

Rozumie si so staršími

Dnes sa už považuje za fotografku, má stále i nárazové spolupráce. Väčšinu fotiek dáva len na internet.

Vystavovala len na spoločných Vianočných salónoch v jej takpovediac domovskej Galérii Átrium v Prešove.
https://www.frenky.sk/clanok/1387/galeria_atrium_sa_stala_ikonou_vytvarnej_kultury_v_presove.html

Vždy bola spomedzi autorov suverénne najmladšia, jadro vystavujúcich predstavovali vyzretí maliari.

„Tým, že vyrastám s ľuďmi, ktorí sú odo mňa stále starší, mi to prišlo úplne prirodzené. A tu som doma. Aj tí ľudia ma berú, dovolím si povedať, medzi seba. Pre mňa to bola najprirodzenejšia vec. S tými ľuďmi som v kontakte, my sa vidíme na vernisážach. Nielenže sa pozdravíme, ale s niektorými sa viem dobre porozprávať, “ hovorí mladá autorka.

„Furt mám okolo seba starších ľudí. Aj väčšinu kamarátov mám starších odo mňa.“

Prečo?

„Neviem. Odmalička to tak je. Vyrastala som na takej hudbe, neviem sa ako keby nájsť v tých mojich rovesníkoch, hoci netvrdím, že nie sú výnimky. Ale je to ťažké...“

Stará škola
Medzi obľúbenú muziku radí dvadsaťdvaročná Prešovčanka Led Zeppelin, Rolling Stones či Pink Floyd.

„Často sme s našimi chodili na koncerty. Potom som sama prešla k Beatles, čo ani naši nepočúvajú. Išla som si svojou cestou, tak zvláštne. Potom som prešla k metalu…“

V hudbe sa teda považuje za starú školu. „Určite mi to niečo dalo. Aj v tej fotke, v tom vnímaní.“

Do fotosúťaží sa nezapája, ale chce to skúsiť. Aj preto, že niekedy nerozumie výberu poroty. Láka ju tiež vytiahnuť svoje snímky z online prostredia do reálneho sveta.

„Určite ma láka klasická výstava a chcela by som ju skúsiť, keď sa bude dať. Trochu mi je niekedy ľúto, že aké pekné fotky sú len v počítači. Alebo niekde na sieti. Či už fotky z Japonska, alebo aj z Prešova, čo majú atmosféru. Je mi ľúto, že stoja v počítači.“

Rada fotila ľudí na protestoch
Známe sú jej fotky z protestov, štylizované fotenie alebo zábery z prírody pre ňu nie je.

„Najviac sa viem nájsť v reportážach, kde cítiť tú silnú emóciu. Nemusí to byť len smútok, ale aj radosť. Viem precítiť tie fotky, vystihnúť atmosféru a to, čo sa tam deje. Koncerty sú sila - zachytiť daný moment. Je to sakra ťažká práca, ale dá sa to.“

Zameriava sa na detailnejšie, konkrétnejšie veci. A na ľudí. Napríklad tých, ktorí prišli na zhromaždenia za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírová.

„Z istého hľadiska sa mi to veľmi páčilo. Zachytiť tú náladu, ten pocit na fotku, aby vystihovala, čo sa tam práve deje. Je to zaujímavá vec a strašne ma to baví, “ zdôrazňuje fotografka, ktorá zmienila aj Japonsko.

Japonci majú úplne iný prístup
Na výlet ju tam aj s jej otcom pozval profesor Akihiro Ishikawa, v Prešove dobre známy šéf Japonsko-slovenskej spoločnosti. Zuzana tvrdí, že mala čo robiť, aby stíhala kondičke 81-ročného pána profesora.

Ten sa im snažil ukázať čo najviac.

„Zlatý pán. Zobral nás napríklad na večer s ľuďmi, čo sa tam učia slovenčinu. To bolo veľmi zaujímavé. Japonci z toho krúžku začali spievať našu ľudovku, “ opisuje zážitky.

Japonsko ju zaujalo, hoci najprv váhala.

„Išli sme tam ja a môj pantáta... Musel ma prehovárať, lebo najprv som si hovorila, že preboha, veď škola a nestíham a hento. A tak som si povedala, máš šancu ísť do Japonska, nevymýšľaj. A bolo to veľmi zaujímavé. Nasať celú tú atmosféru. Veľa ľudí v metre, potom ľudia v parku… Je to tam také iné, aj iný prístup.“

V čom je to iné?

„Povedala by som, že sú uzavretejší. Majú svoj svet, okolo seba taký kruh a ten svoj svet. Tak som to vnímala, ale nebola som tam dlho, netrúfnem si povedať, akí sú. Za sedem dní sa to nedá, “ prezrádza Zuzana svoje zážitky.

Mnohé sa snažila zachytiť okom fotoobjektívu. „Nebola som ten typický japonský turista. Niekedy mi oco hovoril, že toto si odfoť a toto si odfoť. No išla som si tým svojím spôsobom. Fotila som, čo ma bavilo, hoci to pre niektorých nemusí dávať zmysel...“

Fotografi si robia zle
Na fotení u nás jej niekedy prekáža, že fotografi nedržia spolu a podliezajú ceny. Alebo že ich niekedy organizátori skúšajú volať zadarmo. Len za lístky.

„Dnes je to tak, že pofotíme si s mobilom. Niektoré mobily majú clonu 2,8 a menej, tak je to super. Ale tí ľudia si neuvedomujú, že keď si zavolajú fotografa, tak platia aj za tie vedomosti, čo získal za celý život. Iné videnie, iné spracovanie fotografie. Ľudia často nevidia to, čo my vidíme. Vážne je to tak, “ tvrdí fotografka.

Balenčinovej prednosťou je, že jej nerobí problém predrať sa dopredu.

„Mám výhodu, že som nízka a fakt nevadím ľuďom. Správajú sa ku mne tak, aj keď nie všetci, že ma pustia dopredu, lebo cezo mňa vidia. Idem na pár sekúnd, odfotím a idem...“

Podľa jej slov je v Prešova v súčasnosti veľa kvalitných fotografov, ale aj takých, ktorých tvorba sa jej nepáči. Tých nemenuje.

Z tej prvej skupiny prezrádza po presviedčaní aspoň jedno meno. „Veľmi sa mi páčia fotky Matúša Maťufku, aj s ním veľmi dobre vychádzam. Viem sa nájsť v tých fotkách, je mi to asi najbližšie zo všetkých.“

Čítajte viac: https://presov.korzar.sme.sk/c/22561315/zachytit-naladu-ludi-z-protestov-ma-bavilo-vravi-mlada-fotografka.html#storm_gallery_175230

 
23.11.2021 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 128 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS