Jonathan Gresty Ten príbeh sledovalo celé Slovensko. Písal sa rok 2006, bol júl, školské prázdniny.

Vtedy desaťročný Thomas z Prešova sa prebral po náročnej operácii z umelého spánku. Malého chlapca našli záchranári po dvoch dňoch v Západných Tatrách.

Hľadalo ho vtedy vyše 120 ľudí. V noci z piatka na sobotu bol vonku už asi tridsať hodín a rodičia sa báli, či vôbec žije.

Thomasa našli.

Vrtuľník ho okamžite previezol do nemocnice v Banskej Bystrici a začal sa boj o jeho život.

Mal zlomeninu lebky a pomliaždeniny mozgu.

Aj deti sú v zahraničí

Ako sa má Thomas dnes?

„Super. Býva v Dánsku, študuje vo švédskom Malmö, aj učí malé deti telocvik. Veľmi je šťastný. Býva v Kodani, ale dochádza do Malmö, čo je kúsok, “ povedal pre frenky.sk jeho otec Jonathan Gresty.

Thomas má dnes 26 rokov. Jeho sestra Natália o rok viac.

„Je v Prahe, študuje žurnalistiku, “ podotkol Gresty a s typickým anglickým humorom dodal: „Možno sa na vás obrátim, keď bude zháňať prácu.“

Doma neznámy, v Spišskej hviezda

Jonathan Gresty je pôvodom Angličan z Manchestru, presnejšie z malého mestečka 45 kilometrov južne od Manchestru, ale svoj život spojil so Slovenskom.

Ako čerstvý vysokoškolský absolvent prišiel najprv do Spišskej Novej Vsi ako lektor angličtiny a odtiaľ do Prešova.

V Spišskej Novej Vsi bol spočiatku „atrakciou“. Kým v Anglicku by bol anonymný, na Slovensku sa stal známym. Cudzincov u nás vtedy veľa nežilo.

Vlastná šou v rádiu

V Prešove to nebolo inak. A dopomohol tomu sám Jonathan Gresty svojou aktivitou.

Učil angličtinu, bol súčasťou bežeckej komunity, ale tiež písal divadelné hry či texty.

V dnes už nejestvujúcom rádiu Flash mal vlastnú reláciu Ebony & Ivory. Dnes je skoro nepredstaviteľné, že v komerčnom rádiu išla čisto anglická relácia, ale v 90. rokoch to bolo tak.

„Sú to veľmi pekné spomienky, bolo to zaujímavé. To je to plus, že keď ste cudzinec, tak napríklad na Slovensku máte také možnosti. Že by som mal vlastnú šou v rádiu, to si Manchestri neviem predstaviť. Vážim si to. Práve to, že tu mám toľko možností, “ povedal Gresty, ktorého obľúbeným futbalovým tímom je Manchester United.

Silne autobiografické

Najnovšie napísal knihu Cudzincov kabát. Román, ktorý bol inšpirovaný jeho reálnym život. Prečo nenapísal knihu rovno o sebe?

„Chcel som napísať román. Niečo, čo je pútavé, dynamické. Neviem, či autobiografia by bola taká silná a pútavá pre všetkých čitateľov. Možno len pre tých, ktorí ma poznajú. Ale chcel som, aby to malo široký záber. Aby to chceli čítať mnohí ľudia z rôznych oblastí, “ zareagoval na našu otázku Gresty.

Za svoj prozaický debut získal dokonca nomináciu na ocenenie literárnej kritiky Zlaté pero.

Ako sa človek od Manchestru ocitne v Spišskej Novej Vsi?

„Musíte si prečítať tú knihu, “ pousmial sa Gresty.

„To by som musel veľmi dlho vysvetľovať. Je veľa pohnútok, prečo sa presťahovať do inej krajiny. Nedá sa to povedať len tak stručne. Ale chcel som učiť, chcel som odísť do inej krajiny. Do takej, kde sú trochu iné hodnoty, kde je kvázi psychický pokoj.“

Čím ho Prešov prekvapuje

Dnes sa už Jonathan Gresty cíti byť stopercentným Prešovčanom.

Je ešte niečo, čo ho stále dokáže v tomto meste prekvapiť?

„Čo ja viem? Niektoré veci mi prekážajú. Málo ľudí chodí do centra. Historické jadro mesta je krásne, no čím ďalej, tým viac mám pocit, akoby som bol niekde na dedine. Uprostred týždňa je v meste málo ľudí. Máte pocit, že je to preto, lebo chodia do tých prekliatych obchodných domov. To je smutné.“

Odborná literatúra vs. beletria

Jonathan Gresty učí na Prešovskej univerzite (PU). Keď sme pred časom nazreli na jeho prezentáciu knihy v Univerzitnej knižnici PU, sála bola plná. Debata bola v angličtine, no študenti nesklamali a Gresty bol prorokom na domácej pôde.

„Som veľmi rád, že bola taká účasť. No treba zdôrazniť, že máme mnoho študentov, čo študujú angličtinu, aj prekladateľstvo. Dúfam, že pre nich to bolo podnetné, “ komentoval.

Aj pri prednáške si zachoval svoj typický suchý humor.

Na otázku, či chystá pokračovanie, odpovedal: „Pokiaľ nebudem nútený písať veľa článkov do odborných karentovaných časopisov...“

Kultúrne rozdiely

Román ako žáner mu sadol. Hoci pôvodne chystal niečo iné.

„Román mi lepšie sedí ako divadelná hra. Má širší dosah. Najprv to bola len poviedka. Chcel som to vydať, najprv som myslel, že po anglicky, “ uviedol Gresty, ktorý ponúkol slovenským čitateľom mnoho postrehov očami cudzinca.

Čomu by Briti na Slovensku nerozumeli?

„Napríklad prečo Slováci majú na stene kalendáre spred dvadsiatich rokov, “ zareagoval spisovateľ.

Podľa jeho slov by v Anglicku nerozumeli ani fenoménu mečiarizmu v 90. rokoch a tomu, ako sa slovenská spoločnosť prudko zmenila.

Preto v jeho materčine Cudzincov kabát pravdepodobne nevyjde.

Napriek tomu, že anglický rukopis existuje, keďže bol pôvodný.

• 
• 
• 
• 
•