dnes je Streda - 29. máj 2024 - Vilma | zajtra Ferdinand

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Psychiater a psychoanalytik Igor Smelý: Kurt Cobain tu mohol byť dodnes

Keby tu bol slobodný režim, na medicínu by nešiel.

Igor Smelý
Igor Smelý
Od témy samovrážd a ťažkých psychóz sme sa dostali až ku kórejskému popu (K-pop).

Aj takto prebiehal rozhovor s Igorom Smelým. Psychiater a psychológ z Prešova je odborníkom na psychoterapiu, učí na univerzite a venuje sa písaniu. Okrem odborných článkov píše eseje, blogy, ale aj knihy. Poslednou sú rozhovory s Annou K.

V tejto novele si kladie otázku, či by mohla postave z diela L. N. Tolstého pomôcť psychoterapia.
Zaujíma sa o filozofiu a pôvodne sa nechcel stať lekárom, ale spisovateľom. Je tiež vášnivým čitateľom a jeho veľkým koníčkom je hudba. Aj o týchto veciach porozprával v rozhovore pre Korzár Igor Smelý.

V rozhovore sa dozviete...

Mohla románová Anna Karenina zabrániť samovražde?
Aký je rozdiel medzi psychiatriou a psychológiou?
Pribúda psychiatrických diagnóz a pacientov?
Prečo je viac demonštratívnych samovrážd?
Antidresíva - zvýšila sa ich kvantita a kvalita?
Prečo sú rôzni psychiatrickí pacienti hospitalizovaní spoločne?
Prečo nechcel ísť Igor Smelý na medicínu?
Čím ho zlákala psychiatria?
A čím psychológia a psychoanalýza?
Čo sa zmenilo od 90. rokov?
Ako začal učiť a čo mu to dáva?
Akým spôsobom sa „servisuje“ a stará o duševné zdravie?
Dokáže nahradiť psychoanalytika kňaz?
Je rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi klientmi?
Sú duševné choroby dedičné?
Môže nepríčetný človek konať chladnokrvne?
Ako sa dostal k písaniu kníh?
Akú hudbu počúva a čo by znamenalo, ak by s tým prestal?
Čím ho zaujala Nirvana a grunge?
Majú texty týchto kapiel hlbší zmysel?
Mohol Kurt Cobain zabrániť svojej samovražde?
Ktorým smerom sa uberá súčasná hudobná scéna?

Zdroj na celý rozhovor:
https://presov.korzar.sme.sk/c/23153036/psychiater-igor-smely-kedysi-sa-ludia-demencie-ani-nedozili.html
Ďakujem, že podporujete žurnalistiku digitálnym predplatným.

A teraz časť rozhovoru:

Ak sa opýtam na vašu novú knihu Rozhovory s Annou K. , bude to spojler, ak chceme vedieť či Anna Karenina skočí pod vlak? Môžem sa na to pýtať?

- Môžete, akurát že to bude spojler.

Tak inak. Mala by románová Anna Karenina šancu nespáchať samovraždu, ak by svoje problémy riešila inak?

- Verím tomu, že mala. O tom je celá psychoterapeutická prax a tá kniha je určitým aj mojim vyznaním a vyjadrením dôvery v to, že každý rozhovor môže pomáhať. Nielen psychoterapeutický, ale aj priateľský. Takto vznikla táto myšlienka, že najprv som si položil tú istú otázku. Čo keby o tom Anna Karenina uvažovala trochu iným spôsobom, čo keby sa stretla s niekým, kto by jej pomohol?

Bola tam postava akéhosi dôverníka...

- V tom období psychiatria a psychológia ešte neboli, vznikali na konci 19. storočia. Takže to bol všeobecný lekár.

Bol trochu vašim alter egom?

- Určite, v každej postave je niečo zo mňa samého. Celé literárne dielo je určitá projekcia autora. V tom, čo píšem o Anne sa môže odzrkadľovať moja predstava o tom, ako premýšľajú ženy, s ktorými som sa stretol, inšpirovali ma. Takže určite je tam veľa premietania mojich vlastných predstáv, fantázií, myšlienok do tých postáv.

Vy ste lekár, špecialista - psychiater, máte i doktorát z psychológie a venujete sa psychoterapii. Úplne základná otázka, pre laickú verejnosť, aký je rozdiel medzi psychiatrom a psychológom?

- Pre laickú verejnosť sa to väčšinou snažím vysvetliť jednoducho, že psychiater je lekár, absolvent medicíny a psychológ je absolvent filozofickej fakulty. Psychiater v praxi, ako každý lekár, môže predpisovať lieky, čo psychológ nemôže. A zas psychológ robí testy, psychodiagnostiku. To spoločné je psychoterapia, čiže tá liečba slovom. Tá si vyžaduje aj od psychológa, aj od psychiatra nadstavbové štúdium. To je ďalších 5-6 rokov psychoterapeutického výcviku. Musí to mať každý lekár i psychológ, ak to chce robiť. Lebo poznám kolegov, ktorí psychoterapiu nerobia. Lekári predpisujú lieky, psychológovia robia psychodiagnostiku, robia to dobre, ale psychoterapii sa nevenujú. To je niečo navyše.

Vaše profesie boli skôr v ústraní, ale v poslednom čase je to inak. Ani toto nie je prvý rozhovor s psychiatrom či psychológom, mali sme ich hneď niekoľko. Čo sa deje? Pribúda tých pacientov?

- Neviem na to odpovedať, lebo si nerobím súkromné štatistiky. Objednávame si pacientov, snažíme sa držať ten stav v miere, aby sme boli schopní poskytovať im kvalitnú starostlivosť. Je ale možné, že je ich viac. Ak ich pribúda, tak sa domnievam, že sa to týka najmä stresom navodených psychických porúch. Čiže nepribúda tých ťažkých duševných ochorení, ako sú schizofrénie, endogénne depresie, demencie, tých je podľa mňa stále zhruba rovnako. Ale tých stresom navodených môže byť viac, čo pravdepodobne súvisí so spoločnosťou, v ktorej žijeme, s rýchlosťou života, množstvom podnetov, ktoré na nás dopadajú. Pre niektorých ľudí je toho tak veľa, že sa u nich začnú prejavovať nejaké známky psychickej patológie.

Presné štatistiky nepoznáme, ale vaši kolegovia hovorili o pribúdajúcich prípadov pokusov o samovraždy. V poslednom čase sa objavili až netypické prípady. Napríklad mladý človek vyskočil z kostolnej veže, ďalší chcel spáchať samovraždu v nákupnom centre, tínedžerka skočila pod vlak. Prečo sa to snažia robiť až akoby demonštratívne, viditeľne?

Ďalšiu časť rozhovoru nájdete len na originálnom linku:
https://presov.korzar.sme.sk/c/23153036/psychiater-igor-smely-kedysi-sa-ludia-demencie-ani-nedozili.html

A tento rozhovor potom pokračuje ďalej - aj s niečím navyše - tu:.

Fragmenty (post)modernej kultúry bol váš debut. Aký to bol pocit, keď ste knihu prvý raz fyzicky držali v rukách.

- Veľmi dobrý. Vtedy to nebolo také samozrejmé, dnes je už tých kníh veľa. Písal som ju ešte na textovom editore T602.

O čom bola táto kniha?

Vybral som si niektoré oblasti z kultúry, ktorým sa venujem. Vyšla v 90. rokoch, dosť som vtedy počúval grunge, čiže kapely ako Nirvana, Soundgarden, Pearl Jam, Stone Temple Pilots, ale aj punkrockové kapely. Povedal som si, že skúsim sa pozrieť na to, o čom spievajú, tak som si z bookletov prekladal texty a snažil som sa ich filozoficky, aj z hľadiska kresťanstva uchopiť. Či v takejto sekulárnej hudbe sa predsa len nenachádza niečo hlbšie a mne sa zdalo, že áno. Je tam to hľadanie, ktoré je človeku vlastné. Hľadanie lepšieho sveta, lásky, tí ľudia boli často sklamaní, možno preto používali vulgarizmy. Okrem hudby som sa venoval aj vtedajším filmom, o čom vypovedajú a ako charakterizujú našu dobu.

Páčila sa vám tá seattlovská vlna?

- Áno, bol to rock, na ktorom som dozrel. Dovtedy som počúval skôr elektronickú hudbu ako Depeche Mode a kapely novej vlny 80. rokov. Grunge ma zaujal, že tie skupiny inak pracovali so zvukom ako tie klasické rockové.

Čo s tým Kurtom Cobainom? Na začiatku tejto debaty sme riešili samovraždu Anny K. Keby ste teraz robili rozhovor s Kurtom C. , došlo by to tam, kde to došlo, že v 27 rokoch si strelil do hlavy?

- Čítal som jednu biografiu Kurta Cobaina, asi práve v čase, keď som písal tie fragmenty, a aj keď to tam nebolo explicitne uvedené, zdalo sa mi, že naozaj mohol trpieť endogénnou depresiou, ktorá sa prejavovala chronickými bolesťami žalúdka. To sú tzv. larvované depresie. Navyše užíval drogy, ktorými možno sa snažil z toho vyliečiť, čo sa, samozrejme, nevyliečil. Takže moja súkromná hypotéza je, že keby navštívil psychiatra a dodržiaval tú liečbu, tak by tu mohol dodnes byť.

Nenavštevoval psychiatra? V tom čase to už bolo bežné.

- Možno áno. Len je potrené aj dodržiavať ten režim. Neviem, či v tej umeleckej brandži sa to dodržiava, hlavne absencia od drog. Tam bol dokonca heroín. To už zanechá na mozgu vyslovene fyzické zmeny. Aj v slovenskom prostredí boli iní múdri, alebo veľmi tvoriví ľudia, ktorí na to doplatili, napríklad muzikant Marek Brezovský. Bol to geniálny chlapec. Toto je to nešťastie, že verím tomu, že sa tým ľuďom dá pomôcť, ale nemajú dostatočnú sebadisciplínu. Tam vidíme aj ten rozmer viery, o ktorom sme hovorili. Chorí budeme všetci, kresťania i nekresťania, ale keď sa človek nejakým spôsobom snaží dodržiavať určité pravidlá, slúžiť druhým, prijímať utrpenie, tak má väčšiu mieru pokory a potom podľa mňa dokáže aj navštíviť toho psychiatra. Ale nie je to pravidlo.

Scéna okolo Nirvany boli skôr antinábožensky založená.

- Jasné. Mne sa zdalo, že to boli sklamaní mladí ľudia a práve náboženstvo by mne osobne dalo odpoveď na tie ich sklamania. Samozrejme, neprídete za nimi a nezačnete im hlásať Evanjelium, ale aby sa s nimi niekto rozprával. Pýtal sa na ich sklamanie a možno zistíte, že tiež to prežívate, len iným spôsobom to spracovávate.

V popkultúre sa akoby stále po dvoch dekádach cyklicky vracala móda. Tak ako v 90. rokoch fičal The Doors a 60. roky, dnešná mladá generácia objavuje a počúva Nirvanu a podobné kapely. Prečo je to tak?

- To by musel povedať nejaký kulturológ, ale tiež som prekvapený, že niektoré veci sa vracajú. Teraz som veľmi rád, keď vidím, že ľudia dnes objavujú skvelé kapely z 80. rokov, ktoré som počúval. Vidím, že nanovo vydávajú staré albumy. Dokopy sa dali Tears for Fears.

Niektorí matadori idú stále s novou tvorbou. Depeche Mode teraz vydali nový album Memento mori.

Niektorí áno, iní medzitým chvíľku spali, ale dnes znejú zaujímavo. Sú kapely, ktoré som počúval v 80. rokoch, potom som tiež chvíľku akoby spal, bavila má viac tá vlna okolo Soundgardenu a Nirvany, a teraz sa k nim vraciam. Sú skvelé. Napríklad Talk Talk, majú fakt zaujímavý zvuk. Táto hudba je stále živá. Dnes už počúvam aj progresívny rock. Práve teraz jeden významný hudobník Steven Wilson vydal dvojalbum Intrigue, výber z toho, čo sám počúval v 80. rokoch. Takže som sa dozvedel, že aj časť progresívneho roku vyrastala na postpunku a new wave.

Viete, že s ním hráva a spolupracuje prešovský gitarista David Kollar?

- To som nevedel. (Úsmev.) Ale viem, že je takýto gitarista David Kollar.

Čo počúvate aktuálne? Napríklad čo ste si pustili dnes, alebo včera?

- Dnes ráno som počúval moderný džez, zmiešaný s elektronikou. Objavil som to v nemeckom obchode s vinylovými platňami. Z novších, tvrdších vecí sú to postrockoví japonskí Mono, z českej scény ma zaujala kapela Nylon Jail a ich vydarený nový album
Kings of the Weaklings. Posledný týždeň som si tiež púštal retro rockabilly kapelu Hillbilly Moon Explosion. Takéto čudáčiny počúvam.

Nepoznám. Z rockabilly skôr klasikov ako Stray Cats. Inak, existujú aj Stray Kids. Nie je to rockabilly, ale K-pop, čo je smer, ktorý asi teraz bude udávať medzi mladými svetový trend.

- Všimol som si, že kórejský pop je taký nový pojem, ale v mojej muzikografii sa neuchytil. Ale ani hip-hop sa u mňa neuchytil a tiež to je fenomén.

 
29.4.2023 | Pridal: Michal Frank | Rozhovory | čítané: 989 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS