Najlepší športovci kraja K nápadu dať tu sumár rozhovorov prišlo, keď som spracovával profil štátneho tajomníka pre šport Jána Krišandu:
https://presov.korzar.sme.sk/c/23237335/so-siekelom-ho-spaja-dzudo-s-kocnerom-threema-ako-krisandu-poznaju-politici-a-sportovci.html

Politické rozhovory do vzniku vlády už som tu sumarizoval: https://frenky.sk/clanok/1464/po_parlamentnych_volbach_2023.html
No späť k športu.

Horolezec Peter Hámor je veľká športová osobnosť.
Bratranci Peter a Ladislav Škantárovci takisto. Chlapci z Pienin vytrvali, dočkali sa vytúženej olympiády a na nej získali zlato. Hneď na to im disciplínu na OH zrušili. A za zlato sa nestali ani Športovcami mesiaca, neboli ani v prvej trojke Športovca roka (ešte raz zopakujeme, mali zlato z olympiády). Tak cena Športovec roka Prešovského samosprávneho kraja bola aspoň trochu kompenzáciou.

Škantárovci

Originál rozhovoru z januára 2017 vyšiel pod titulkom Škantárovci sú najlepší. Po zlate z olympiády sa konečne dočkali aj Športovca roka.
Originál nájdete tu: https://sportnet.sme.sk/spravy/skantarovci-su-najlepsi-po-zlate-z-olympiady-sa-konecne-dockali-aj-sportovca-roka/

Chlapci z Pienin napísali krásny príbeh. Prečítajte si rozhovor so zlatými vodnými slalomármi.
PREŠOV. Dlhé roky boli v tieni slávnejších kolegov Hochschornerovcov, ktorí majú spod piatich kruhov štyri medaily, z toho tri zlaté.
Napokon sa Škantárovci dostali na OH 2016 v Riu – a boli zlatí! V ankete Športovec roka im olympijské zlato vynieslo len štvrtú priečku.
Vynahradili si to na rodnom východe.
So sympatickými bratrancami Škantárovcami, rodákmi zo Spišskej Starej Vsi, sme hovorili po skončení vyhlásenia ankety o najúspešnejšieho športovca Prešovského samosprávneho kraja za rok 2016.

Ste prvými olympijskými víťazmi, ktorí zároveň získali cenu Prešovského samosprávneho kraja. Teší vás to?
Peter: „To, že sme prví, som sa dozvedel práve dnes. Neuvedomoval som si to. Je pre náš veľká česť, že sme boli takto vyhodnotení v tejto ankete. Veľmi radi sme sem prišli. Vďakabohu, že nie sme už na sústredení, v príprave, a mohli sme si to osobne užiť.“

Napriek tomu, že trénujete inde, zdôrazňujete, že vzťah k tomuto kraju pretrváva...

Ladislav: „Sme rodáci z východu a práve takéto príležitosti, keď sa môžeme stretnúť s ľuďmi odtiaľ, sú pre nás veľmi výnimočné, lebo času je naozaj veľmi málo. Veľa času trávime na sústredení. V roku 2016, pred olympiádou, sme toho mali extrémne veľa. Priznávam, že sme dostali veľa ocenení, ale toto patrí medzi najkrajšie a najväčšie. Jednoznačne bude vo vitríne najvyššie. Pri olympijskej medaile.“

Je paradoxné, že ste z olympiády doniesli zlato a v rebríčku Športovec roka ste skončili až štvrtí. Ako ste to brali? Že to bol naozaj dobrý rok pre slovenský šport, alebo to aj trochu mrzelo, že čo ešte viac treba spraviť než doniesť zlato z olympiády, aby človek bodoval aj v takejto ankete?

L: „Ten rok bol naozaj celkovo skvelý pre Slovensko a veľa sa písalo o tom, že tá anketa bude náročná. Je pravda, že sme boli sklamaní. Lebo u nás je tá hierarchia jasná: majstrovstvá Európy, majstrovstvá sveta a olympijské hry. Nič viac sa v športe nedá dosiahnuť, než získať olympijskú zlatú medailu. Treba si uvedomiť, že tá anketa nie je len o výsledkoch, ale aj o popularite. V nej máme my, vodní slalomári, rezervy. Verejnosť si zvykla, že z olympiád nosia vodní slalomári medaily a ak ich nedonesú, berie sa to ako sklamanie. Ako sme veľakrát hovorili, síce sme boli štvrtí v ankete, ale zlatú olympijskú medailu nám už nikto nevezme. Radšej byť v ankete štvrtí a mať olympijské zlato ako naopak.“

Ľudia si zvykli na Hochschornerovcov, ktorí stále nosili medaily. Vy ste boli v ich tieni. Možno ste ich tým tlačili dopredu. Čo vám povedali po zisku zlata?

P: „Stretli sme sa až na tréningu v Čunove a samozrejme nám poblahoželali. Verím, že aj oni nám tak držali palce, ako sme im my držali počas tých predošlých olympiád. Naozaj sme boli v ich tieni a vždy sme si hovorili, že keby sme aspoň dostali tú možnosť reprezentovať Slovensko na olympiáde a dokázať, čo v nás je. Tá možnosť naozaj po tých dlhých rokoch prišla a my sme tú šancu využili naplno. A to je na tom to najkrajšie.“

Ostane teda tento šport na olympiáde? Či sa to ešte nevie?

L: „Šport bude, akurát sa uvažuje o tom, že našu disciplínu vymenia za inú. Nie je to ešte definitívne rozhodnuté. Stále veríme, že nejakým spôsobom funkcionári zmenia legislatívu a ponechajú našu disciplínu, lebo by to bola naozaj veľká škoda. Veľmi jednoducho sa niečo zruší, ale ťažko je to potom dostať späť. Asi preto to nie je definitívne rozhodnuté, lebo vidia, že to nie je až také jednoduché a pre ten slalom by to bola škoda. Tento rok sa to má rozhodnúť. Uvidíme, ako to dopadne. My ako pretekári v C2 s tým už nespravíme nič, snažili sme sa robiť osvetu, upozorňovali na to. Na pretekoch Svetového pohára a na majstrovstvách sveta sa dali vyrobiť také čísla, takže vedia o tom a je už na nich, ako rozhodnú.“
Slováci v tejto disciplíne dlhodobo dominujú vo svete. Nie je ťažké nájsť spojencov, aby spolu zabránili vyňatiu C2 z olympijského programu?

P: „Nedá sa to tak povedať, ale pravdou je, že Slovensko je v tomto športe dominantné a vidia to aj ostatné krajiny. V ostatných rokoch sa to ale výrazne zlepšilo aj v iných krajinách a špička sa vyrovnala. Nemyslím si, že toto je ten úplný dôvod. Možno to bol dôvod na to, že nemôžu pretekať dve lode v tejto kategórii. No pri zrušení celej disciplíny si myslím, že tam sú za tým iné veci.“
Na odľahčenie, keď ste spomínali popularitu. Na tenisovej exhibícii ste si proti Cibulkovej zahrali, pričom s pádlami vám to išlo lepšie než s raketami. Aspoň tak to vyzeralo. Ste s tými pádlami naozaj tak zžití?

L: „V živote predtým sme s pádlami nehrali tenis. Sám som bol prekvapený, že to išlo lepšie. Malo by to asi byť prirodzené, nám to vyšlo, tak sme aspoň ukázali, že to s nimi vieme.“
P: „Aj keď vieme to aj s raketami. Musím povedať, že rekreačne hrávame tenis. Na exhibícii bola iná situácia, možno trochu stres, možno sme sa báli silnejšie udrieť do tých loptičiek.“

Máte nasledovníkov? Vy ste dlhé roky dýchali na chrbát Hochschornerovcov, sú na Slovensku mladí, ktorí už vám dýchajú na chrbát?

L: „Máme Kučeru s Bátikom. Nie sú úplne mladí, ale sú majstrami Európy z tohto roku, kde nás porazili na domácej vode. To je obrovský úspech, len tým, že v našej kategórii sú na Slovensku Hochšíci, my, bola olympiáda, tak bol tento ich úspech v úzadí. Potom sú tam majstri sveta i Európy do 23 rokov Skákala – Gewissler, takže základňa je dobrá na to, aby sa tieto naše úspechy v budúcnosti opakovali.“

Kde beriete trpezlivosť vytrvať v tréningu, toľké roky makať a ísť za svojím cieľom? Nebola nejaká ponorka, kedy ste si povedali, že už s tým praštíte? Kde ste nachádzali motiváciu?

P: „Hlavne v olympijských kruhoch. Stále sme mali pred sebou sen každého športovca, olympiádu, a to nás hnalo dopredu.“

L: „Verili sme v to, že raz sa tam musíme dostať. Možno aj to, že sme mali v našej kategórii Hochschornerovcov a mohli sme sa na nich stále doťahovať, tak utŕžené prehry s nimi nás nezložili na zem, ale posúvali nás dopredu.“

Takže žiadne ponorky neboli.

P: „Boli ťažké chvíle, ale nie také, aby sme to nevedeli zvládnuť. Nikdy sa nestalo, že by sme rozmýšľali nad tým, že skončíme.“

Zdroj: https://sportnet.sme.sk/spravy/skantarovci-su-najlepsi-po-zlate-z-olympiady-sa-konecne-dockali-aj-sportovca-roka/

... .a ešte zaujímavosť o ich bratovi (bratrancovi): https://spis.korzar.sme.sk/c/22164964/brata-olympijskeho-vitaza-stretnete-v-pieninach.html

Peter Hámor

V marci 2018 bolo vyhlásenie ankety Športovec roka PSK za rok 2017 a zvíťazil v nej horolezec Peter Hámor.

Vznikol tento rozhovor - Peter Hámor: S Everestom je to ako s Gerlachom.

Tu je link na pôvodný článok:
https://sportnet.sme.sk/spravy/hamor-everest-ako-gerlach/

Zhovárali sme sa s víťazom ankety o najúspešnejšieho športovca kraja.

Peter Hámor vlani zavŕšil „korunu Himalájí“, keď zliezol aj poslednú zo 14 osemtisícoviek.
Momentálne je už na ceste do Himalájí.

„Je to šport bez divákov. Je fajn, keď vidím, že napriek tomu mám ľudí, ktorí mi fandia. Je to veľmi príjemné, “ tešil sa z úspechu v ankete.

S úsmevom komentoval aj zdolanie „koruny Himalájí“:
„Leziem veľmi dlho. Tým pádom som už na mnohých vrcholoch stál. To, že som stál na štrnástich je skôr vedľajší produkt. Nikdy to nebolo mojím hlavným cieľom. Lebo čo potom, ak zdoláte cieľ a máte prázdne ruky. Ja ich nemám a chcem liezť ďalej. A to, že sa mi podarilo vystúpiť na všetkých štrnásť osemtisícoviek je príjemná zhoda okolností a asi budem musieť točiť druhé kolečko.“

Túto otázku už položil moderátor Slavo Jurko karatistke, ale vám sa hodí viac. Je horolezectvo najťažší šport?
„Nemyslím si, ale môže byť. Horolezci sú športovci ako iní, a keď niekto chce robiť akýkoľvek šport naplno, tak je ťažký. Keď tomu obetuje všetko a drie ako otrok, aby bol najlepší, tak ten jeho šport je v jeho ponímaní najťažší. Horolezectvo je športom, hoci tie športoviská sú divné a iné než pri iných športoch, ale ako aktivita je to šport ako každý iný. Vyžaduje si veľa.

Spomínali ste, že hory sú lepšie ako ľudia. Viete, čo od nich môžete čakať, hoci máte pred nimi rešpekt. Ako je to s horolezeckou komunitou? Na jednej strane musíte byť úžasne súdržní a veriť si, na druhej strane sú rôzne názory vo vašej komunite. Prevládajú tie rozdiely či súdržnosť?

„Horolezectvo, aspoň to výškové, v ktorom sa hýbem, je také, že sme odlišní, ale v rámci tej komunity pri výškovom lezení nie je rivalita v podstate žiadna. Aspoň ju nevnímam, lebo je tam skôr snaha si navzájom pomôcť. Keď niekto potrebuje moje informácie na to, aby vyšiel na vrchol, zostúpil dole a prežil to, tak mu ich samozrejme dám.“

Asi vás nie je tak veľa, poznáte sa všetci.

„Tá komunita naozaj nie je veľká, tých ľudí, s ktorými sa každoročne stretávame v Himalájach a iných horách, naozaj nie je tak veľa.“

Pre jedných je výstup na Mt. Everest skomercionalizovaná vec, viac sa cenia prvovýstupy. Vy ste prešli všetky vrcholy. Je v tom nejaký rozdiel?

„Všetky osemtisícovky, to bol naozaj len vedľajší produkt. Pre mňa je prvoradé nájsť si cestu, ktorá by ma uspokojila aj po športovej stránke a nájsť si parťáka, aby nás ten výstup oboch napĺňal. Je to súhra viacerých vecí. S tým Everestom je to ako s Gerlachom alebo Lomnickým štítom. Západná stena Lomnického štítu je jedna z najvážnejších stien v Tatrách a máte tam i lanovku, ktorou sa môžete vyviezť až na vrchol. Ak beriete zdolanie vrcholu, bol na ňom aj horolezec, ktorý vyliezol západnú stenu i človek, ktorý sa vyviezol lanovkou. To isté je s Everestom. Existujú tam dve cesty využívané agentúrami, ktoré robia vodenie, ale ďalších štrnásť ciest a ďalších možností pre horolezcov. Každý si tam nájde, čo chce.“
Ak idete na Gerlach, beriete to ako takú prechádzku, alebo máte rešpekt?

„Keby som išiel na Gerlach normálkou, ktorou chodia turisti, tak je to prechádzka ako pre nich. Ale vedie tam ďalších 40, 50 ciest, ktoré sú horolezecky náročné a my si vyberáme tie. Pre horolezca je dôležitá tá cesta, nie samotný vrchol. Na tej ceste je obťažnosť, ktorú prekonáva.“

Ešte raz zdroj: https://sportnet.sme.sk/spravy/hamor-everest-ako-gerlach/

Anton Siekel

Vyhlasovanie výsledkov Športovec roka PSK za rok 2017 (v marci nasledujúceho roku).
Rozhovor so šéfom Slovenského olympijského výboru (dnes Slovenský olympijský a športový výbor) Antonom Siekelom.
Originál tu: https://sportnet.sme.sk/spravy/sef-sov-anton-siekel-sporty-treba-zjednotit/

Šéf olympionikov Anton Siekel sa zúčastnil nedávneho oceňovania najlepších športovcov Prešovského samosprávneho kraja.
Zhovárali sme sa s ním nielen o tejto cene. Krajskú anketu vyhral zaslúžene Peter Hámor. Je to neolympijský športovec.

Ako to komentujete ako predseda olympijského výboru, ktorý sa, mimochodom, snaží o prepájanie olympijských a neolympijských športov?

„Keď sme boli v Trenčíne na odovzdávaní ceny pre najlepších neolympijských športovcov, chcel som odovzdať cenu Peťovi Hámorovi ako absolútnemu víťazovi. Takisto na Krištáľovom krídle veľmi jednoznačne vyhral. Teraz som mal možnosť odovzdať mu cenu osobne, tak som o to viac rád, že sa to podarilo. Cena je v absolútne správnych rukách. Nerozdeľujme šport na olympijský a neolympijský, lebo všetci sme jedna veľká športová rodina a príbeh Peťa Hámora je úžasnou inšpiráciou pre každého športovca.“

Čo z toho vyplýva pre olympijské hnutie? Má viac zjednotiť športy?

„Pre nás, ktorí máme radi šport a chceme mu pomáhať, je veľká výzva zjednotiť športové hnutie. Tak, aby malo väčšiu autoritu, väčšiu váhu, väčší hlas v spoločnosti. A to ide jedine cez to, že začneme potierať tieto rozdiely. Na Slovenskom olympijskom výbore by sme sa mohli sústrediť iba na našu agendu, ktorou je príprava olympijského tímu, ale to by bolo strašne málo. Máme ďaleko väčšie ambície. Diskutujeme s neolympijskými športovcami, pozývame ich do SOV a jedného dňa by sme radi predstavili spoločnosti spoločnú základňu maximálneho množstva športov. Šport nie je iba o olympijských úspechoch, ale aj o mládeži, o rodinách, ktoré sa chcú športom baviť a myslím, že SOV by tomu mohol byť veľmi nápomocný.“

Komu z ocenených olympionikov by ste dali nejaké ocenenie?

„Často som dostával otázky, ako hodnotím olympijské hry a výkony jednotlivých športovcov. Vravel som, že ťažko hodnotiť športový výkon, keď nevieme presne to pozadie, čo ho spôsobilo. Či v tom bolo trochu šťastia, momentálnej indispozície, alebo aj niečo zanedbané. Čo ale môžem povedať, na každom športovcovi som videl maximálnu snahu. To, že to nevyšlo, je fakt, ale nemôžeme predsa odsudzovať športovca za to, že mu jeden deň nevyšli preteky, lebo úsilie, ktoré venoval príprave, je oveľa väčšie ako jeden športový výkon. Čiže za mňa musím povedať, a budem to klásť na prvú priečku, je to, akým spôsobom reprezentuje krajinu, či sa mu v tom darí a to je pre mňa najdôležitejšie.“

Vieme o vás, že máte blízko k Vranovu, úzko spolupracujete s Jánom Krišandom. Čo vás spája?

„Máme rovnaký športový backround, pôsobíme v tom istom zväze. Obaja sme džudisti, máme radi šport a snažíme sa preň robiť čo najviac. Nielen pre džudo, ale pre šport ako taký, pán Krišanda je podpredseda rady ministra pre šport. Takže sa oň zaujímame v širšom kontexte a práve to nás spája.“

Vo Vranove je džudo veľmi dobré. Dlhodobo aj v súčasnosti.

„Určite. Spomínam si, ako sme boli na majstrovstvách Európy družstiev a práve klub džudistov z Vranova sa veľmi pekne umiestnil v ťažkej konkurencii. Vranovské džudo je výkladná skriňa slovenského džuda.“
Kedy bude mať slovenský olympijský tím druhého Krnáča (džudistu, ktorý získal olympijské striebro – pozn. red.)?

„Práve teraz som hovoril pánovi Krišandovi, že sme sa z olympijských hier vrátili s dobrou správou aj pre slovenské džudo. Dohodli sme si s japonským olympijským výborom dvojročný pobyt slovenského džudistu na ich náklady, práve na to, aby sa mohol pripravovať po tej športovej stránke, ale je tam zabezpečené štúdium a kompletný servis. Toto je taká vec, kde vie Slovenský olympijský výbor pomáhať jednotlivým zväzom.“

Krišandovci

A ešte rozhovor s bratmi Jánom a Andrejom Krišandovcami, ktorých vranovských džudistický klub bol tiež ocenený v rámci ankety Športovec roka 2017.

Vyšiel aj vo Vranovských novinách.

Link na FB stránku Vranovské noviny: https://www.facebook.com/vranovskenoviny

Link na článok Bratia Krišandovci patria už roky k vranovskému športu
je tu https://sportnet.sme.sk/spravy/bratia-krisandovci-patria-uz-roky-k-vranovskemu-sportu/

Obaja robili džudo a majú stále blízko k športu vo Vranove. Ján a Andrej Krišandovci.

VRANOV NAD TOPĽOU. Ján Krišanda je podpredsedom rady športu ministerstva školstva, je predsedom Slovenského zväzu džuda a vedie úspešný džudistický oddiel vo Vranove.
Jeho o jedenásť rokov starší brat Andrej je taktiež niekdajší džudista, v súčasnosti je prednostom Okresného úradu vo Vranove nad Topľou a v minulosti robil v meste džudo i volejbal.
S juniorkami to dotiahol až na druhé miesto na Slovensku.

Štrnásť medailí z MSR

Oddiel džuda MŠK Vranov patrí medzi slovenskú špičku, má aj medzinárodné úspechy. Hoci má za sebou úspešnú sezónu, medzi najlepšie športové kluby sa v krajskej ankete tentoraz neumiestnil.
„V prvom rade gratulujeme, že sa tu dostali atléti, “ športovo uznal šéf džuda Ján Krišanda, ktorý výsledok rešpektuje, no jedným dychom opisuje klubové úspechy minulého roka: „Ako kolektív sme získali 14 medailí z majstrovstiev Slovenska, máme ligu dorasteniek, dorastencov, žiakov.“
Minulý rok bol pre vranovských džudistov vskutku úspešný.

„Piaty raz sme vyhrali medzinárodnú FPD interligu, kde sú dve najlepšie české družstvá, dve poľské a dve slovenské. Dokonca v tejto interlige preteká aj olympijský víťaz Lukáš Krpálek za USK Judo Praha. Čiže je to naozaj vysoká úroveň. To sa nám podarilo. A čo sme rozbehli, postavili sme aj ligové družstvo žien. Máme vybudovanú štruktúru. Tri oddelenia v centre voľného času. Máme športové triedy, družstvo starších žiakov, ktoré skončilo na majstrovstvách Slovenska družstiev tretie. Máme ligové družstvo dorastencov, dorasteniek, mužov, žien a interligistov. Ten oddiel máme naozaj vyskladaný tak, ako by mal byť, “ spokojne bilancoval Ján Krišanda.

Už „len“ extraliga

Tento rok sa už klub do interligy neprihlásil, štartuje len v extralige.
„Prenechali sme miesto, aj keď sme ako víťazi mali právo štartu, družstvu Slavia ASTU Bratislava, lebo je to naozaj veľmi finančne náročná súťaž. Myslím si, že by mala mať aj väčší ohlas v meste. Výhodnejšie je pre nás chodiť extraligu. Nie je to finančne tak nákladné.“

Volejbal na tom nie je dobre

Andrejovi Krišandovi momentálne pracovné povinnosti nedovoľujú sa naplno venovať športu, ale nezanevrel naň ani ako najvyšší štátny úradník v okrese. „Na budúci rok chceme v rámci akčného plánu a združenia prostriedkov s mestom dobudovať štadión mládeže na Rodinnej oblasti, ktorý potrebuje hlavne šatne, toalety, zázemie, “ povedal pre Vranovské noviny.
Mrzí ho, že volejbal na tom momentálne je je dobre. Jeho odchodom a „odchodom pána Lakatu sa to dosť zosypalo. Ostali iba žiačky. U mužov odchodom Klepáka a Michalča zase družstvo mužov i juniorov prestalo fungovať, majú len družstvo žiakov“.

Nechce sa k volejbalu vrátiť?

„Momentálne nie. Je to ťažké, pretože moja práca mi nedovoľuje sa tomu venovať naplno, preto som aj končil.“

Aj Andrej Krišanda by rád videl na vrchole čo najviac vranovských športovcov. Keď už džudisti tento rok vyšli naprázdno v ankete o najúspešnejších športovcov kraja, potešil ho úspech atlétov.
„Atletika vždy bola vo Vranove na úrovni a hlavne atletika vytrvalostných pretekov. Roky sa bežal Zemplínsky maratón. Potom to bola dvadsiatka. Máme veľmi úspešných bežcov – Matanin, Pribula... Na čas to ustalo a teraz vďaka pánovi Kolcunovi a Greššovi, ktorý začal pred ním, sa tá atletika trochu zdvihla.“
Bratia Krišandovci sa vo vranovskom i slovenskom športe pohybujú už roky. Ako ale svorne tvrdia, navzájom medzi sebou nesúťažia a nerobili to ani v mladosti spolu ako džudisti. Na to je totiž medzi nimi dosť veľký vekový rozdiel.
Vranovské noviny: https://www.facebook.com/vranovskenoviny

• 
• 
• 
• 
•