Pavel Tomeš Pavel Tomeš je super týpek a píše skvelé knihy.

Mal som možnosť moderovať besedu s ním, po nej vznikol tento rozhovor.

V Korzári vyšiel s titulkom Pavel Tomeš: Slovenskí stand-up komici v Česku fungujú. Naopak to neplatí - link na originál je tu, cez neho ma môžete podporiť kúpou digitálneho predplatného (za 4 eurá celý Korzár i SME na mesiac):
https://presov.korzar.sme.sk/c/23198914/pavel-tomes-slovenski-stand-up-komici-v-cesku-funguju-naopak-to-neplati.html

Nech sa páči:

Je známy ako stand-up komik, ale začína sa etablovať ako spisovateľ. Po troch zbierkach fejtónov vydal pred dvomi rokmi humorný román Až na ten konec dobrý, ktorý získal cenu čitateľov na Magnesia Litera 2022.
PAVEL TOMEŠ je z Brna, jeho stand-upové vystúpenia sú známe z televíznej obrazovky i z internetu a do Prešova prišiel v rámci Mesiaca autorského čítania (MAČ).

Ide o sériu podujatí, ktoré sa konajú každý deň a vždy hostia jedného českého alebo slovenského autora či autorku a jedného hosťa alebo hostku z Nórska. V Prešove sa MAČ, ktorý vznikol v Brne, koná druhý rok po sebe, vlani takto hostil spisovateľky a spisovateľov z Islandu.
Pavel Tomeš celý prešovský cyklus MAČ otvoril.

Po diskusii poskytol Korzáru rozhovor.

Do vašej knihy sa dostal aj Peter Nagy. Ako k tomu došlo?

Je to môj obľúbený slovenský interpret. Vôbec som nevedel, že je z Prešova. V knihe je jeho pieseň ako backround pre jednu scénu. Mám rád jeho texty. Nagyove pesničky sme počúvali ako mladí, teraz je to už skôr taká zábava.

Nezačínali ste ako stand-up komik, ani ako spisovateľ, ale ako regionálny novinár. Aké to bolo? Čo vám to dalo?

Bolo to strašné. Dalo mi to to, že som sa do pol roka dozvedel, že to robiť nechcem. Chcel som dať výpoveď, nebol som novinársky typ. Šéfredaktor ma ale prehovoril, aby som robil editora. Čo je taká práca, že človek sedí v redakcii a kazí články redaktorom. Toto ma bavilo veľmi. Robil som dlhšie editora než redaktora, čo je trochu unikát. Písanie so stand-upom súvisí, lebo stand-up je písanie. Najprv sa musí napísať, až potom sa predvádza. Takže ono je to vlastne všetko o písaní – noviny, stand-up i knihy.

Zo spravodajstva a editovania ste sa dostali k písaniu fejtónov. Ako?

Bolo tam miesto, ktoré zapĺňali externisti. Často písali veci, ktorým som vôbec nerozumel a odmietal som to v tomto prevedení, tak som si povedal, že tam radšej niečo napíšem ja. Bolo jednoduchšie niečo napísať, než to celé upravovať. A začal som si to užívať.

Vychádzali z fejtónov aj vaše neskoršie stand-upy?

Áno. Moje fejtóny boli dosť podobné stand-upom. Vždy mi niečo napadlo, nejaká vtipná téma, tak som ju spracoval ako fejtón a potom som z nej urobil stand-up. Ten je ostrejší, človek si môže viac dovoliť, v novinách nemôžu niektoré veci vychádzať. Takže väčšinou som vzal fejton, urobil ho trochu hrubší a bol z toho stand-up. Neskôr ma ten stand-up začal baviť viac. V Česku bola platforma Na stojáka, ktorú vysielali v televízii, tak som išiel na konkurz a už som pri tom zostal. Je to už dvadsať rokov.

Čiže ste začínali ako divák?

Presne, pozeral som to ako divák a hovoril som si, že by som to zvládol tiež. Išiel som preto na konkurz a ukázalo sa, že je to naozaj tak.
Ostal som pri tom. Lebo na rozdiel od fejtónov, keď človek niečo napíše a potom sa mu niekto ozve, že sa mu to páčilo, väčšinou si to ešte s niečím popletie, máte pri stand-upe bezprostrednú reakciu publika.

Aké boli vaše stand-upové začiatky? Predsa len ide človek sám za seba, s kožou na trh.

Prvý stand-up nie je ťažký, to sa človek hecne. Ale ten druhý, tretí... Zopakovať to, skúsiť to znova, nie je to pre každého. No som trochu exhibicionista, tak mi to až taký problém nerobilo. Najprv sme to robili v klube pre kamarátov, potom sme začali viac jazdiť kade tade. V tom čase stand-up začínal. Bolo to pre menšie publikum. Posledných desať rokov je v Česku i na Slovensku stand-upový boom, nemusím ani vysvetľovať, čo to je. Zo začiatku sme majiteľom klubov museli vysvetľovať, čo tam budeme robiť. Vlastne len stáť a kecať a to je všetko, ľudí to bude baviť. Niektorí nám nedôverovali, ale toto sa už zmenilo.

Fejtóny a stand-upy teda majú k sebe blízko. Ako ale došlo k tomu, že ste napísali román? Ktorý bol navyše ocenený?

Kým pri fejtóne či stand-upe je človek sám za seba, pri románe si môže viac zablbnúť. Lákalo ma slobodnejšie vymýšľanie vecí, možnosť budovania fóru na dvesto stránkach, ktorý sa postupne rozvíja. Keď človek číta román, je to na viac hodín a bavilo ma s tým čitateľom stráviť dlhší čas. A nemusí to byť len veselé, snažil som sa tam dostať aj nejakú myšlienku (úsmev).

Časť románu sa odohráva v redakcii. Ta vám asi pomohli tie reálne skúsenosti.

Reálny život v novinárskom živote, zvlášť v regionálnom denníku, je veľmi pestrý. Mnoho tých vecí nie je publikovateľných. Každý deň sa niečo dialo. Studnica zážitkov. Aj pre samotné písanie to bolo dobré, ak chce niekto skúsiť písať, noviny sú na to výbornou prípravou. Naučia človeka vyjadrovať sa.

V jednom rozhovore ste povedali, že názov knihy považujete za najdôležitejší, lebo často je to to jediné, čo si človek prečíta. Pomohlo vám určite aj editovanie?

Názvu knihy som venoval dosť času, rovnako tak anotácii na obálke. Pretože to si naozaj prečíta najviac ľudí. Vďaka tomu, že som aj vydavateľ, tak si môžem názov, anotáciu aj tie promo texty okolo vymýšľať sám.

Pri tom ste zas mohli využiť skúsenosti z marketingu. Čo presne ste robili v tejto brandži, copywrittera?

Áno. Bol som reklamný textár, copywritter na voľnej nohe. Vymýšľal som rôzne veci, od sloganu, cez scenáre až po reklamné kampane. Aj tieto skúsenosti som zužitkoval. Urobiť dobrý titulok v novinách je rovnaké ako urobiť headline v marketingu. Je to podobná práca. Skúsenosti z novín som preto využil aj v marketingu. Našťastie som ho včas opustil, než prišla umelá inteligencia. A tiež som trochu vyhorel. Každopádne, rozlúčil som sa s marketingovým prostredím vo svojej chystanej knihe 13! (Trinásť faktoriál) poviedkou, ktorá dosť brutálne opisuje toto marketingové prostredie.

Je nejaký reklamný slogan, ktorý je všeobecne známy a je od vás?

Jeden je taký, na ktorý som obzvlášť hrdý, ale nikdy sa nepoužil. Pre riadenie letovej prevádzky som raz vymyslel krásny slogan, ktorý oni nevzali. Je to tiež práca v marketingu, že 90 percent nápadov nikto nikdy nepoužije a na tých desať percent veľmi hrdý nie ste. A ten slogan pre riadenie letovej prevádzky znie: Zůstáváme na zemi, aby ostatní mohli vzlétnout.

Ako vás definuje Brno?

Kompletne. Žijem tam celý život. Som klasický Brňák, čo má to mesto rád, nechcem sa nikam sťahovať. Aj celý román sa odohráva v Brne, hoci to tam nie je uvedené, ale Brnianci to spoznajú. Je to venované tej našej juhomoravskej metropole a čím som starší, tým viac sa k Brnu otvorene priznávam, platí to aj pre najnovšie poviedky, ktoré sa tam odohrávajú.

Váš kolega Petr Vydra má vydarené stand-upy, v ktorých si robí žarty z Brna. Samozrejme, je to s veľkým nadhľadom. Často sa vzájomne doberáte?

To je povinná jazda, že si z nás robia žarty. Berieme to normálne, že k tomu patrí.

Bavia vás tie jeho stand-upy?

Síce ich počujem päťdesiaty raz, keď spolu vystupujeme, ale samozrejme ma bavia. Rivalita Brno - Praha existuje, ale niekedy sa mi zdá, že baví viac Pražanov ako Brňanov. Je to klasika, vždy si to viac užije to väčšie mesto. Berieme to v pohode. Trúfam si povedať, že stand-up komici v Česku majú dobré vzťahy. Nás je tak málo, že si nemáme čo závidieť. Sme spokojní.

Na diskusii ste hovorli, že českí komici sa delia do troch skupín...

Pražáci, Brňáci a Slováci. (Úsmev.)

V životopise máte, že ste aj scenáristom. K čomu sa to viaže? Aké scenáre ste robili?

Napríklad naposledy sme s kolegom Zbyňkom Vičarom, tiež z Brna, pripravovali scenár k celovečernému animovanému filmu o Bobovi a Bobkovi. Inak sa ale tá scenáristika týkala skôr marketingu.

Dnes ste najviac spisovateľom?

Asi áno. Nevyhnutne som aj vydavateľ, pripravujem novú knihu. No ako toho času ubúda a smrť sa blíži, bol by som radšej spisovateľom. Stand-up ma tiež stále baví.

Vo svojej vydavateľskej stajni máte jediného autora. Seba.

A je toho nad hlavu. Vôbec by som si netrúfol vydávať niekoho iného. Mám čo robiť, aby som vyhovel tomu jedinému, veľmi náročnému autorovi. Iné vydavateľské ambície nemám, na to je to časovo príliš náročná práca. Som rád, že odbavím tú knihu a zasa budem na chvíľu autorom. Teším sa na to.

V čom je výhoda a nevýhoda pre autora vydávať samého seba?

Nevýhodou je obrovská časová investícia. Normálny autor odovzdá rukopis a môže sa venovať niečomu inému. Nie je to ani tak o finančnej investícii, tá sa postupne vráti, ale časová. Výhoda je, že má človek pod kontrolou svoje knihy. Môže si ich urobiť ako chce, zvýšiť si ich náklad a sledovať, čo sa s nimi deje. Väčšina kníh z trhu rýchlo zmizne, lebo vydavateľstvá spravia nejaký náklad, sú spokojní s predajom, alebo aj nie, to je jedno, ale ďalej to už neriešia. Chcem svoje knihy predávať do konca života, takže ich stále budem dotlačovať, promovať a niekomu nútiť. To pre vás žiadny vydavateľ nespraví, stále bude po vás chcieť novú knižku.

Ako vymýšľate tie fóriky typu svietiaca obálka knihy?

Nie som magor, aby som si myslel, že všetko zvládnem sám, takže samozrejme mám okolo seba šikovných ľudí. Ako mám dobrého grafika, jazykového redaktora a ďalšie profesie, ktoré vo vydavateľstvách sú, tak mám aj niekoho, kto sa vyzná v polygrafickom priemysle a napadne mu to. Povie: Aha, toto by bolo pekné. A ja poviem, áno, to je dobrý nápad. Rád si dám poradiť od ľudí, ktorí sú v danom odbore dlho a ich prácu si objednávam a platím.

Najnovšie chystáte knihu 13! (Trinásť faktoriál). Čo tam nájdu čitatelia?

Bude tam trinásť poviedok, tematicky veľmi pestrý mix, ale bude to podobné tomu románu. Určite budú mať bližšie k nemu než k fejtónom. Nebude chýbať čierny humor. Keď sa niekde povie, že zbierka poviedok, tak sa vydavatelia začnú križovať, že to sa nepredáva. Takže zase si z toho robím žarty, že to nie je zbierka poviedok, lebo tie sa veľmi nečítajú a nepredávajú. Dúfam, že sa mi podarí ten mýtus nabúrať a že to bude úspešné.
Bude mať jedno špecifikum, aké som u zbierok poviedok nevidel, a to že sú tam prílohy. Každá poviedka, má prílohu, ktorá ju ďalej rozvíja. Bude na konci, podobne ako pri odborných knihách.

Bude to znovu celé humorné?

Bude. Ako román, ktorý je vtipný, ale rieši aj vážne témy a sú tam aj iné momenty, ani toto nebude prvoplánové. Niektoré tie poviedky sú smutnejšie. Vždy sa však snažím nájsť aspoň kvapku nádeje. Rozhodne budú mať bližšie k románu než stand-upom a fejtónom, čo sú vyslovene humorné útvary. Bude to zmes emócií.

Keď spomínate stand-up vystúpenia, jazdíte s nimi aj na východ? Majú tu svoje publikum...

Neviem, čím to je, či našou lenivosťou, ale všeobecne sa medzi českými stand-up komikmi berie Slovensko ako ťažšia krajina. Občas vystupujeme v Bratislave, ale sa na Slovensko veľmi nejazdí. Opačne to neplatí, slovenskí stand-up komici fungujú podstatne lepšie v Česku než naopak. Taký Mišo Szatmáry či Simona Salátová sú u nás veľmi známi.

Takže ste mali v Prešove premiéru. Aj keď ako spisovateľ.

Zatiaľ mi ale Česko nie je také malé, aby som potreboval jazdiť na Slovensko. Občas na nejakú firemku. No stojí to za úvahu, knihy sa mi predávajú aj na Slovensku, dosť ľudí odtiaľ sa mi ozývalo.

Linky na Pavla Tomeša:
https://www.facebook.com/PavelTomesStandupKnihy
https://paveltomes.com/
Kniha 13 faktoriál (13!) už vyšla – ukážka: https://paveltomes.com/3d-flip-book/13-ukazka?fbclid=IwAR3ZqesQAU78Ng9Nq0d2wgxeUXy-B2wxlDyFue1BbfwNcO3ko_yz_mlRjr8

Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava Prešov: https://www.facebook.com/kniznicapoh

Foto: Zuzana Balenčin

ešte raz link na rozhovor z Korzára: https://presov.korzar.sme.sk/c/23198914/pavel-tomes-slovenski-stand-up-komici-v-cesku-funguju-naopak-to-neplati.html

• 
• 
• 
•