Marek Jaworek preberá cenu za najkrajší gól Prvý raz som ho zaregistroval, keď s ním kolega Džany Leško robil rozhovor ako s mladým nádejným tatranistom.

Písal sa vtedy rok 2003:
https://sportnet.sme.sk/spravy/k-mladikom-ktori-v-zeleno-bielom-dostali-zelenu-patri-aj-marek-jaworek/

Potom sa mi futbalista Marek „Jupi“ Jaworek stratil z dohľadu.

Potom sa objavil v roku 2016, keď vsietil Gól jari na východe.

„Útočník Záhradného zahral v V. lige Šarišskej ukážkový priamy kop a prekonal brankára z Gerlachova. Odchovanec Tatrana Prešov zakrútil svoju strelu precízne ponad múr a hoci sa súperov gólman po nej načahoval, zo šibenice ju už vytiahnuť nedokázal, “ napísal som k ukážkovému gólu.
https://sportnet.sme.sk/spravy/gol-jari-na-vychode-vsietil-jaworek/

Neskôr som mu odovzdával cenu za najkrajší gól jari spomedzi východoslovenských futbalistov bez ohľadu na ligovú súťaž. Tu je o tom článok s názvom Jaworek: Futbal ma stále baví - https://sportnet.sme.sk/spravy/jaworek-futbal-ma-stale-bavi/

Fotil legendárny Viktor Zamborský.

Nuž a toto som o ňom v septembri 2016 písal:

ZÁHRADNÉ/PREŠOV. Odchovanca prešovského Tatrana futbal stále baví. Marek Jaworek je lídrom štvrtoligového tímu zo Záhradného.
Najkrajší gól jari spomedzi východoslovenských futbalistov bez ohľadu na ligovú súťaž dal Marek Jaworek. Rozhodli o tom návštevníci stránky sme.sk.

Ukážkový priamy kop proti Geralchovu je už minulosťou, rovnako tak aj vlaňajšia sezóna či piata liga. Záhradné, ktorého je Jaworek kapitánom, postúpilo do štvrtej ligy.

„Zatiaľ sa nám vo vyššej súťaži hrá veľmi dobre. Po prvých siedmich kolách sme na čele tabuľky, “ povedal pre Prešovské noviny kapitán ŠK Záhradné.

Tento tím by mohol poškuľovať aj po vyššej súťaži. „Takto to určite nevnímame, sezóna ešte len začala. Nerozprávame o tom, či chceme postúpiť, alebo sa zachrániť, v prvom rade chceme hrať futbal, ktorý máme radi, “ chladí optimizmus skúsený 32-ročný ofenzívny futbalista.

Tvorca hry a kapitán

Jeho úlohou v tíme nie je dávať góly. „Prioritne je mojou úlohou tvoriť hru, dávať jej pečať. Góly sú niečo navyše. Máme strelcov, ktorí sú na to určení, samozrejme, každý gól poteší. Zatiaľ som dal jeden, takže mám čo robiť, aby som dobehol minulú sezónu, ale pravdou je, že v kvalitnejšej súťaži je to zložitejšie.“

Pred zápasom proti Spišskému Podhradiu (Záhradné vyhralo 3:0) odovzdávali kapitánovi domácich cenu za gól jari, potom nepremenil pokutový kop.

Nerozhodili sme ho? „Nie, to nie. Futbal hrám dlhé roky a tieto veci, ceny alebo divákov, nevnímam. Aj teraz som sa sústredil na zápas, “ chlapsky zobral na seba nepremenenú penaltu.
Ocenenie ho však potešilo: „Sprvoti som bol prekvapený. Každá individuálna cena poteší, ako ohodnotenie práce na ihrisku. Nejaké ceny boli aj skôr, v mládežníckych kategóriách, tak poputuje k nim do vitrínky. Je to také zadosťučinenie za tie roky a drinu.“

Talent z Tatrana

Mimochodom, Marek má už od dávnych čias prezývku Jupi. Vznikla skomoleninou mena Justín Javorek, čo bol známy trnavský brankár, je jeho vzdialená rodina.

Špílmacher Záhradného žije v Prešove, začínal v Tatrane ako veľký talent. Hrával za áčko i za béčko, potom sa z metropoly Šariša vytratil.

„Na tie časy rád spomínam, v Tatrane som vyrastal, v mužských kategóriách som odohral štyri sezóny. Zo začiatku sa mi darilo, postupne som dostával menej priestoru. To bol dôvod odchodu, išiel som tam, kde mi zaručili, že budem hrať. Preto som na pol roka prestúpil do Vranova, kde som ostal dva roky, odtiaľ na stredné Slovensko. Tri a pol roka som hral za Dolný Kubín a rok a pol som pôsobil v treťoligovom Námestove.“

V Záhradnom, ktoré je od Prešova čoby kameňom dohodil, je už štvrtú sezónu a je spokojný.
„Teraz po postupe je tu eufória okolo futbalu. Hráči, realizačný tím, obec, sponzori, fanúšikovia, každý sa snaží priložiť ruku k dielu. Sme stmelená partia.“

Sám sa ligy nedočkal

Svojmu „rodnému“ Tatranu drží Marek Jaworek stále palce. Má tam aj viacerých spoluhráčov (napr. Talian, D. Leško, Katona).

„Sledujem to, mám tam kamarátov, veľmi držím celému klubu šance. Bodaj by to vydržalo čo najdlhšie v najvyššej ligovej súťaži, “ drukuje svojim. Jemu samotnému najvyššia súťaž ušla pomedzi prsty.
Bol v kádri, ktorý v roku 2008 vybojoval najvyššiu súťaž pre Tatran, no po postupe už len sedel na tribúne. To bol jeden z dôvodov jeho odchodu.

Nemrzí ho to? „Spätne už nie, mám iné priority, rodinu, ale vtedy to možno trošku zamrzelo, “ pripustil futbalista, ktorý si na strednom Slovensku spravil aj trénerskú licenciu, no futbal je preň dnes viac hobby. „Kým sa mi budú vyhýbať zranenia a budem fyzicky stačiť, budem hrať futbal. Verím, že to celému mužstvu vydrží ešte dlho, “ dodal Marek Jaworek.