dnes je Piatok - 29. marec 2024 - Miroslav | zajtra Vieroslava

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Médiá a vzdelávanie dospelých

V ďalších riadkoch nájdete moju ročníkovú prácu Médiá a vzdelávanie dospelých, ktorú som robil v školskom roku 1997/98 na Katedre vzdelávania dospelých Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Vedúcou ročníkovej práce bola doc. PhDr. Anna Tokárová, CSc. Práca bola odovzdaná k 30. 3. 1998. Práca bola robená formou syntézy, nasledujúci text je jej neoficiálna verzia v plnom znení.

V prípade využitia častí tejto práce (aj pri preberaní z internetu) váš žiadam o dodržanie autorského zákona, tzn. korektné citácie, uvedenie autora i oficiálneho názvu práce (Frank, M. - Médiá a vzdelávanie dospelých), ako aj meno konzultanta diplomovej práce. Prosím, aby ste ma o prípadnom využití údajov z tejto práce upovedomili prostredníctvom e-mailu. Na požiadanie pošlem oficiálnu verziu práce vo formáte .txt, .rtf alebo .doc.

Prehlasujem, že som túto ročníkovú prácu vypracoval samostatne a uviedol v nej všetku literatúru a iné zdroje, ktoré som použil.

-

Médiá a vzdelávanie dospelých


Obsah:

Úvod
I. Všeobecne o vzdelávaní dospelých a médiách
1. Vzdelávanie dospelých - jeho postavenie a úlohy
2. Siedma veľmoc
3. Vzdelávanie dospelých - metódy a formy, na ktorých participujú médiá
II. Jednotlivé médiá - ich výhody a nevýhody
1. Celková situácia na mediálnom trhu vo svete a na Slovensku
1.1. Televízia
1.2. Rozhlas
1.3. Tlač
1.4. Internet
1.5. Ďalšie druhy médií
III. Rôzne druhy šírenia informácií
1. Šírenie informácií písmom, zvukom a obrazom
2. Masová kampaň a manipulácia verejnej mienky
3. Reklama
IV. Médiá v procese vzdelávania dospelých
1. Formálne a neformálne vzdelávanie dospelých
1.1. Doplňovanie vzdelania prostredníctvom médií
2. Úloha tretieho sektora vo vzdelávaní dospelých a jeho vzťah k médiám
3. Celoživotné vzdelávanie a pôsobenie médií
V. Vzdelávanie dospelých a jeho predstavitelia ako priamy objekt médií
1. Efektívna komunikácia s médiami
1.1. Audiocoaching a videocoachig
2. Propagácia vzdelávania dospelých
Záver
Odkazy
Zoznam použitej literatúry
(Poznámka: Za jednotlivými časťami v tejto internetovej verzii neuvádzam čísla strán)

Úvod

Médiá sú témou, o ktorej sa v súčasnosti veľa píše a veľa hovorí. Otvárajú nové možnosti komunikácie, zabezpečujú výmenu informácií, majú vplyv na verejnú mienku. Kto pozná tento fenomén a vie s ním narábať, má veľkú výhodu. Aj preto je našou snahou poukázať na elementárne znaky masovokomunikačných prostriedkov, na ich systém práce, a prácu s nimi. Naozaj iba na elementárne znaky, pretože rozsahové podmienky tejto ročníkovej práce sú obmedzené. To ale nie je najpodstatnejšie, keďže literatúry o tejto problematike je neúrekom. Našim cieľom však nie sú masové médiá samé o sebe, ale chceme sa na túto problematiku pozrieť iným uhlom pohľadu.

Aj keď gros práce pochopiteľne tvoria samotné médiá, my na ne nazeráme andragogickými očami. Ako môže vzdelávanie dospelých využívať masmédiá? Je to vôbec potrebné, má sa vôbec vzdelávanie dospelých masmediálnou komunikáciou zaoberať? Ako sa bude vyvíjať trend stále nových informačných technológií, a aký vplyv to má na vzdelávanie dospelých? Otvárajú práve masové médiá nový priestor tomuto vednému odboru? Týmito, a ďalšími otázkami by sme sa chceli v tejto práci zaoberať.

Vzdelávanie dospelých, ako multidisciciplinárny, resp. interdisciplinárny vedný odbor sa zaoberá širokým spektrom otázok, disciplín a subdisciplín, abstrahuje podnety z rôznych oblastí teórie a praxe mnohých vedeckých odborov a má široký záber. Médiá majú taktiež veľmi široký okruh pôsobenia, a taktiež široký spektor vplyvu. Pokúsime sa preto nájsť prepojenia a paralely (a nebude ich málo) medzi médiami a vzdelávaním dospelých.


I. Všeobecne o vzdelávaní dospelých a médiách

1. Vzdelávanie dospelých - jeho postavenie a úlohy

"Termín vzdelávanie dospelých označuje celý súbor organizovaných procesov vzdelávania, na ktoromkoľvek stupni, s akýmkoľvek obsahom a metódou, či už školské alebo iné, či už predlžujúce alebo nahradzujúce počiatočné vzdelávanie na základných, stredných a vysokých školách, vrátane učňovského vzdelávania, pomocou ktorého si osoby pokladané za dospelé spoločnosťou, ku ktorej patria, rozvíjajú schopnosti, obohacujú vedomosti, zdokonaľujú odbornú alebo profesionálnu kvalifikáciu alebo sa orientujú novým smerom a vyvolávajú zmeny v postojoch alebo v správaní, a to z hľadiska plného osobného rozvoja ako aj účasti na vyrovnanom a nezávislom sociálnom, ekonomickom a kultúrnom živote." 1 V dnešnej dobe zažívame neustálu potrebu dopĺňania si informácií, ktoré sú dôležité na to, aby sme sa dokázali orientovať vo svete, ktorý je preplnený informáciami, aby sme dokázali sledovať ekonomické, spoločenské, kultúrne i politické kontexty a adaptovať sa na dynamický vývoj spoločnosti. S tým súvisí aj mimoriadne vysoká potreba vzdelávania dospelých v dnešnej dobe. Svet sa ´zmenšuje´, problémy sa globalizujú, zrýchľuje a zefektívňuje sa komunikácia a informácie a know-how sa stávajú tovarom a základným komponentom pre ďalší rozvoj spoločnosti. Všetkým týmto trendom sa občania prispôsobujú. Práve tu vzniká pomerne nové pole pôsobnosti pre vzdelávanie dospelých. A jeho hlavnou úlohou je v súčasnej dobe práve prispôsobenie sa novým trendom, umožniť aj ľuďom v produktívnom (a postproduktívnom) veku ďalšie rozširovanie kvalifikácie, a to najmä v oblasti komunikácie (výučba cudzích jazykov, práca s PC, internetom ap.), ktorá momentálne ovláda svet. Spomeňme napríklad burzové operácie, pri ktorých hrá čas dôležitú úlohu, a samotný proces čo ako veľkej operácie má, vďaka rozvoju v oblasti komunikácie, minimálnu - niekoľkosekundovú - dĺžku. A to je iba jeden z ekonomicko-finančných aspektov rozvoja spoločnosti. Pochopiteľne, že vzdelávanie dospelých má mimoriadne dôležitú úlohu informovať ľudí o veciach, ktoré znamenajú pre spoločnosť hrozbu, a prevenciou proti nim predchádzať. Nemusíme ani veľmi zdôrazňovať, že ide o také veci akými sú drogy, AIDS atď., ale aj napr. bezpečnosť cestnej premávky, prevencia pred rôznymi chorobami atď. A v tejto sfére výrazne napomáhajú vzdelávaniu dospelých masové médiá.

2. Siedma veľmoc

Masovokomunikačné prostriedky sú označované ako siedma veľmoc. Faktom ostáva, že určitú - a to dosť veľkú - moc médiá majú. "Formatívnou silou médií sú médiá samé o sebe, a to vyvoláva celý rad ďalších otázok, o ktorých sa tu môžeme iba zmieniť, pretože by si zasluhovali celé zväzky. Technologické médiá sú totiž surovinami, či prírodnými zdrojmi, presne tak, ako uhlie, bavlna a nafta," 2 tvrdí klasik v tejto oblasti Marshall McLuhan. Médiá sa veľmi výraznou mierou podieľajú na formovaní verejnej mienky, dokážu spopularizovať rôzne osobnosti - či už pozitívne alebo negatívne, poukazujú na rôzne javy, ktorými by sa človek v bežnom živote nedokázal zaoberať, pokúšajú sa rozširovať ekonomické, právne, spoločenské, kultúrne, či politické vedomie občanov, poukazujú na rôzne nedostatky a problémy apod. Práve preto sa v súvislosti s masovokomunikačnými prostriedkami často rozpráva o tom že sú to "strážne psy demokracie". Pochopiteľne, všetko sa dá zneužiť a platí to aj o masmédiách, ale tým sa budeme zaoberať v nasledujúcich kapitolách, zatiaľ (ako preddavok) iba jeden ilustračný citát: "Novinár, ktorý práve obdržal od firmy Toyota pätnásťtisíc dolárov za prednášku na zjazde akcionárov v Key Biscane či Honolulu, si dôkladne premyslí, aký že je jeho názor na colné bariéry na dovoz japonských automobilov". 3 Faktom ostáva, že bez médií by bola dnes akákoľvek moc prakticky nekontrolovateľná verejnosťou. Okrem kontroly moci a poskytovania informácií majú však médiá aj ďalšie poslanie - osvetu.

3. Vzdelávanie dospelých - metódy a formy, na ktorých participujú médiá

Spomínali sme, že jedným z poslaní masových médií je aj osveta. Skutočne existuje nespočetné množstvo spôsobov participácie médií na - nazvime to - neinštitucionálnom, neformálnom vzdelávaní dospelých. Prostredníctvom médií, či už elektronických alebo tlačových sa šíria poznatky z rôznych oblastí k širokej verejnosti. Nie je dokonca nutnosťou, aby šlo iba napr. o špecializované časopisy, či relácie, ale tieto poznatky šíria masové médiá v tom najširšom slova zmysle. A suma poznatkov, s ktorou sa verejnosť prostredníctvom populárno-vedeckých foriem prenosu cez médiá oboznamuje je naozaj obrovská. Široká verejnosť sa tak dozvedá to najzaujímavejšie z takmer všetkých vedných odborov. Má možnosť dozvedieť sa o histórii - ľudstva, sveta, kontinentu, štátu, regiónu, dozvedá sa o dôležitých dátumoch, zlomových historických situáciách, paralelách so súčastnosťou a ďalších faktoch, a to z rôznych typov masmédií. Verejnosť sa oboznamuje s novinkami vo vede a technike, novými technológiami, dizajnom, snáď najmarkantnejšie to môžeme vidieť pri novinkách zo sveta motorizmu. Veľkú pozornosť venujú médiá prírode - ľudia majú takmer dennodenne možnosť zoznámiť sa s niečim zo života v prírode, obzvlášť populárne sú najmä televízne dokumentárne prírodopisné filmy. Široká verejnosť je médiami vzdelávaná aj v ekonomickej oblasti. Dozvedá sa tak to, ako sa môže správať napr. pri kupónovej privatizácii (ktorá bola na Slovensku neskôr nahradená vydávaním štátnych dlhopisov), na burze akcií, alebo to, aké funkcie má Fond národného majetku SR, či význam "tunelovania" podnikov, resp. investičných fondov. Médiá dokonca poskytujú občanom možnosť učiť sa cudzím jazykom, prostredníctvom rôznych jazykových kurzov. Ďalej poukazujú na nové trendy v zdravotníctve - počnúc zdravou výživou a celkovou životosprávou, cez informácie o rôznych chorobách a o prevencii pred nimi až po najnovšie liečebné metódy vo svete. Ľudia sa z médií dozvedajú aj o tom, čo sa deje v kultúrnom a športovom živote. Môžu sa na ňom sami zúčastňovať, alebo môžu nájsť hodnotenia, recenzie ap. na rôzne udalosti priamo v médiách. Realizovať sa môžu napr. mladí autori (básnici, prozaici, výtvarníci), pre ktorých práce poskytnú médiá priestor. Pre občanov je iste dôležiá aj orientácia v právnych, legislatívnych podmienkach. Pre dospievajúcu mládež sa zdá byť neoceniteľná služma médií v oblasti poradenstva v otázkach vzťahov, lásky, priateľstva, či sexu. Dnešní pubescenti práve z médií vedia, čo je to antikoncepcia, menštruácia, potrat, homosexualita a mnoho ďalších vecí, ktoré sú síce prirodzene patria k životu, ale v mnohých rodinách a na školách im nie je venovaná dostatočná pozornosť. Masové médiá zohrali (a zohrávajú) dôležitú úlohu aj pri poznatkoch o ochrane a tvorbe životného prostredia. Poukazujú na ekologické problémy, apelujú na kompetentné orgány, aby sa tieto problémy začali riešiť. Občania sa z masovokomunikačných prostriedkov dozvedajú informácie o školských inštitúciách, o možnostiach štúdia na školách, či o ponuke a dopyte na trhu pracovných príležitostí. A to sme zďaleka nepoukázali na všetky oblasti súvisiace so vzdelávaním dospelých, ktorými sa masmédiá zaoberajú.

Na dôležitosť médií vo vzdelávaní dospelých poukazuje aj slovinský andragóg Dr. Zoran Jelenc, ktorý, okrem iného, uvádza, že "v krajinách strednej a východnej Európy nie je viditeľný nárast možností na vydanie publikácií a rôznych výskumných objavov. To má niekoľko príčin: zníženie príležitostí publikovania, zastavenie finančnej pomoci od vlády pre profesionálne magazíny, z tohto dôvodu tam nie sú špeciálne organizácie pre publikáciu projektov, úpadok množstva časopisov týkajúcich sa vzdelávania dospelých (iba v dvoch krajinách majú špeciálne časopisy pre túto oblasť)." 4 Práve nedostatok možností pre oficiálne publikácie dnes nahrádzajú médiá masové, a viacerí andragógovia (vrátane Dr. Zorana Jelenca) preto poukazujú na význam masových médií.

Formy prezentácie poznatkov z rôznych oblastí, ktoré sme už spomínali, sú v médiách naozaj rozličné. Od komerčne ladených kvízov a súťaží, cez odborné dokumenty, diskusné relácie, snáď všetky druhy spravodajských a publicistických žánrov až po špeciálne prílohy, či vysielania. Determinované sú cieľovou skupinou príjemcu (napr. deti v predškolskom veku, stredoškolská mládež, motoristi, ženy, malí a strední podnikatelia atp.).

II. Jednotlivé médiá - ich výhody a nevýhody

1. Celková situácia na mediálnom trhu vo svete a na Slovensku

Predtým, než sa začneme zaoberať konkrétnymi médiami a ich funkciami a sférou vplyvu, bolo by vhodné pozrieť sa na špecifickosť slovenského mediálneho trhu. Po roku 1989 sa pri celkovej spoločensko-politickej zmene pochopiteľne zmenila aj situácia v oblasti médií. Aj keď už pred rokom 1989 uznali predstavitelia vtedajšieho Československa niektoré dokumenty, ktoré do istej miery podporovali slobodu informácií (napr. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach ai.), situácia slobody informácií sa zlepšila až po "nežnej revolúcii". Rozmach médií, predovšetkým tlačových, ako aj autorská ´bezbrehosť´ žurnalistov sa už v dnešnej dobe ustálila. Napriek tomu situácia na slovenskom mediálnom trhu stále nedosiahla európsky, či svetový štandart. Na malú - päťmiliónovú - krajinu máme na Slovensku privysoký počet celorepublikových denníkov. Vo svete je bežné, že vychádzajú dva štandartné celoštátne denníky, jeden až dva celoštátne denníky bulvárneho charakteru, prípadne ďalšie, ktoré však majú minimálny náklad a vplyv, respektíve sa zaoberajú špecifickou čitateľskou skupinou. Na Slovensku toho času vychádza 11 významných celoplošných denníkov - Pravda, Práca, SME, Národná obroda, Slovenská republika, Nový čas, Trhák, Új Szó, Šport, Hospodárske noviny, Roľnícke noviny, naviac na východnom Slovensku vychádzajú momentálne dva denníky s veľkým vplyvom a nákladom aj v rámci celého Slovenska - Lúč - Východoslovenské noviny a Korzár (bývalé Korzo). Ak vezmeme do úvahy aj množstvo lokálnych periodík, je to takmer až neuveriteľné, že na tak malom trhu nájdu svoje uplatnenie a "prežijú". Tento stav však s najväčšou pravdepodobnosťou dlho nepotrvá, pretože súčasný trend poukazuje na klesajúcu úroveň čítanosti denníkov. Podľa prieskumu spoločností GfK Slovakia, s.r.o., Bratislava, AISA Slovensko, s.r.o., Bratislava a Median Praha, s.r.o., ktoré sa spolupodieľali na výskume Mediaprojekt čítanosť všetkých celorepublikových denníkov /od jari ´94 po jar ´97/ klesá, resp. je ustálená. Výnimku tvorí iba denník SME, ktorého čítanosť stúpa.5 Tento stav sa samozrejme mení, a toho dôkazom je aj veľké množstvo dnes zaniknutých slovenských denníkov (napr. Verejnosť, Ľudové noviny, Slovenský denník, Koridor, Nová Smena Mladých a ďalšie). Situácia nie je ešte úplne vykryštalizovaná ani v oblasti televízie a rozhlasu.

1.1. Televízia

Najrozšírenejším a najúčinnejším masovým médiom je televízne vysielanie. Televízia je elektronickým audiovizuálnym médiom, teda percipient priamo a synchrónne vníma obraz i zvuk, čo zvyšuje efektívnosť vysielania. Z hľadiska prenosu signálu rozdeľujeme televízne vysielanie na terestriálne (šírené vzduchom) a káblové. Terestriálne vysielanie je pre televíziu efektívnejšie, pretože signál chytí každý, kto býva v blízkosti (centrálneho) vysielača, zatiaľčo káblové vysielanie chytia len abonenti káblových sietí.

Televízie sa delia do dvoch základných skupín: na verejnoprávne a komerčné. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v zdroji získavania financií, a tomu je aj prispôsobený aj ich program.

Verejnoprávna televízia je financovaná hlavne z troch rôznych zdrojov: zo štátneho rozpočtu, z koncesionárskych poplatkov a z komerčného vysielania. Z toho vyplýva, že verejnoprávna televízia ako dotované médium sa nemusí striktne držať záujmu väčšiny divákov, ale môže, ba priam musí, dať priestor aj pre realizáciu potrieb menšinového diváka. A práve tu sa otvára priestor pre osvetu, resp. vzdelávanie dospelých. V programe tejto televízie sa veľmi často dáva priestor pre programy vzdelávacie, prírodopisné, historické, kultúrne, zdravotnícke, ekonomické atď. Vplyv tohto silného média je v týchto oblastiach vzdelávania dospelých nezanedbateľný.

Druhým základným typom je televízia komerčná. Financovaná je takmer výlučne iba z komerčného vysielania. Tým sa značne obmedzujú možnosti v oblasti vzdelávania dospelých, pretože programovo sa musí prispôsobovať želaniam väčšinového diváka, ktorý je najlukratívnejším objektom komerčných partnerov. Kvázivzdelávacie programy sa pripravujú tiež takmer výlučne v podobe rôznych (vedomostných) súťaží, pri ktorých má divák možnosť získať určitú finančnú, resp. materiálnu cenu. Avšak aj v komerčných televíziách platia určité princípy, ktoré sa dodržiavajú. Zjednodušene by sa dalo povedať, že pokiaľ vysielanie nemôže vzdelávať a pomáhať, nesmie škodiť. Napríklad vysielanie erotických programov je možné iba v neskorých hodinách a vysielanie pornografie je vynechané úplne.

Rozdiel je aj v spravodajstve oboch typov televízií. Opäť to súvisí s požiadavkami percipientov. Objektívne sa dá konštatovať, že žiadne televízne spravodajstvo nie je objektívne. Ide len o odlišnú sféru tlakov na spravodajské redakcie - buď sú to tlaky politické alebo ekonomické. Konštatovanie o (ne)objektivite spravodajstiev oboch televízií podporíme faktami: Verejnoprávna Slovenská televízia vysiela vo svojej hlavnej spravodajskej (!) relácie komentáre. A to je (nech už sú tie komentáre akékoľvek), minimálne z morálneho hľadiska, neprípustné. Aj v materiáli Zásady volebného rozhlasového a televízneho vysielania v krajinách na prechode k demokracii /čl. 19/, ktorý bol prijatý v roku 1994 v Londýne sa uvádza: "Vzhľadom na možnosť, že redakčný komentár sa bude mylne považovať za (faktické) spravodajstvo, treba vyžadovať aby verejnoprávne médiá vôbec nevysielali redakčné komentáre." 6 Materiál ďalej uvádza, že prezentovanie názorov žurnalistu musí byť aj tak identifikované a preferuje "aby sa nevysielali počas spravodajských relácií". 7 Stav v Slovenskej televízii znepokojuje viacerých odborníkov. Ľuboš Jariabka porovnáva situáciu v STV v revolučnom čase v roku 1989 a dnes. "STV - ako inštitúcia priamo riadená ÚV KSČ a KSS našla toľko vnútornej sily, že dokázala urobiť ´vnútornú´ revolúciu a ako prvé médium začala - aspoň čiastočne - objektívne informovať verejnosť. Na obrazovku priniesla prvé Štúdio dialóg i prvý priamy prenos z námestia SNP, a to v čase, keď revolučnosť vrela len v Prahe a Bratislave a ostatní občania boli vystavení masívnemu tlaku komunistických médií. Aj pri všetkej skromnosti, až vysielanie STV 24. novembra 1989 z námestia SNP prelomilo vývoj ´nežnej revolúcie´ a STV postupne prestala plniť ideologické príkazy a čoraz väčšmi začala napĺňať občianske záujmy. Urobili to predtým ako Československá televízia v Prahe, ktorá sa k tomuto vysielaniu pridala až neskôr. Dnes je možné podľa ďalšieho spoločenského vývinu konštatovať, že revolúcia v priamom prenose, ale najmä strata vlády KSČ nad televíziou v rozhodujúcej miere umožnila doviesť spoločnosť k pokojnému zavŕšeniu nenásilnej zmeny spoločenského systému. Taká je totiž skutočná sila televízie i nebezpečenstvá z nej vyplývajúce. STV získala u diváka v tých časoch vysoký kredit, sledovanosť i spokojnosť diváka. Je obdivuhodné, ako tento kredit vedela za pár rokov prehajdákať." 8

Uvedieme si aj príklad neobjektivity komerčnej televízie, ako ho popisuje Milan Šmíd na príklade televízie Nova. "Pokiaľ záhadný výbuch v Bratislave zničí auto Róberta Remiáša, človeka spojeného s vyšetrovaním únosu prezidentovho syna Michala Kováča, mala by to byť pre bulvárneho novinára, a teda aj pre komerčnú televíziu, udalosť číslo jeden. Stalo sa však, že explózia sa ani raz neobjavila v úvodnej upútavke Televíznych novín a bratislavský spravodajca sa dostal k slovu až po dvoch dňoch mlčania. Aj potom bol jeho príspevok o udalosti ´utopený´ kdesi v druhej polovici TN. Dôvod? Dňa 30. augusta 1996 zaháji svoje vysielanie na frekvenciách bývalej TA3 komerčná televízia Markíza. Jej spoločníkom a hlavným financovateľom je väčšinový vlastník Novy CME, Central European Media Enterprises." 9 Bez komentára.

1.2. Rozhlas

Ďalším elektronickým médiom je rozhlas. Rozhlas je veľmi účinným masovým médiom, avšak oproti televízii má jednu nevýhodu - rozhlasové vysielanie je iba audiálne. Napriek tomu ide i veľmi rozšírený masovokomunikačný prostriedok. Častokrát je využívaný ako ´kulisa´, pri ktorej je možné vykonávať aj iné činnosti. Človek má zapnuté rádio celý čas, spozornie ak začuje nejakú jemu príjemnú skladbu, resp. zaujímavú správu. Aj preto je vplyv rozhlasového vysielania pomerne veľký. Naviac rozhlas má v našich končinách (SR, ČR) ďaleko väčšiu tradíciu, skúsenosti i reputáciu ako televízia.

Rozhlas sa (podobne ako televízia) tiež delí na viac druhov:

Verejnoprávny rozhlas. Je platený z tých istých zdrojov ako verejnoprávna televízia (štátny rozpočet, koncesionárske poplatky a komerčné vysielanie). Má špecializované programy, obracia sa aj k menšinovému poslucháčovi. Práve verejnoprávny rozhlas poskytuje najväčší priestor pre pôsobenie vzdelávania dospelých.

Komerčný rozhlas. Je platený takmer výhradne z komerčného vysielania. Tomu je prispôsobená aj programová štruktúra. Program sa zameriava na tzv. mainstream (hlavný prúd), teda aktuálne hity (single). Špecializované (hudobné) programy sa väčšinou vysielajú v neskorších hodinách (po 20.00 hod.). Cieľovou skupinou týchto rádií sú najmä mladí ľudia (do 30 rokov). V drvivej väčšine nevysiela (nieto ešte produkuje) rozhlasové inscenácie. Spravodajstvu sa tiež zväčša venuje málo pozornosti, o publicistike ani nehovoriac. "Nemožno očakávať od komerčných médií, a tu mám na mysli aj rádiá, aby vyrábali drahé programy tohto typu, kde treba cestovať po Slovensku, mesiace zbierať materiál a potom odvysielať excelentný tridsaťminútový dokument... Súkromné médium na to nemá peniaze, aj keby chcelo," 9 tvrdí sociológ (a humorista) Stano Radič, ktorý má s oboma typmi rozhlasových (i televíznych) médií bohaté skúsenosti. Existujú však aj súkromné rádiá, ktoré venujú spravodajským a publicistickým reláciám veľa priestoru. Napríklad slovenské Rádio Twist, či česká Frekvence 1. V Európe je trendom, že aj verejnoprávne rádiá prevádzkujú komerčné rádiá. Na Slovensku je to Rock FM, v Česku Český rozhlas 6, v Nemecku Eins Live, B2 ap. 10 V skutočnosti ale nie je situácia taká, že by sa éterom linuli výhradne komerčne založené programy, pretože tým, že sa zníži počet napr. publicisticky ladených rozhlasových programov, zvýši sa dopyt po nich a rádiá (či už štátne alebo súkromné) okamžite a pružne zareagujú a ponúknu poslucháčom práve túto alternatívu.

Špecializovaný rozhlas. Nie je to terminus technicus pre určitý druh rádia, ale nazvime si tak typy rozhlasového vysielania, pre ktoré sa nehodí predchádzajúca charakteristika (verejnoprávny, resp. komerčný rozhlas). A takýchto typov je naozaj veľa. Napríklad obecný, či mestský rozhlas. Dnes menej využívané médium, slúžiace predovšetkým na šírenie aktuálnych miestnych informácií. Alebo školský rozhlas. Okrem šírenia aktuálnych školských informácií sa z neho častokrát stáva regulérne rozhlasové médium - napríklad internátne rozhlasové štúdio. Ďalším špecializovaným rozhlasom je rádio, ktoré hraje výlučne alternatívnu hudbu, teda nie mainstream. Financované môže byť z reklám a grantov (od neziskových organizácií) určených pre podobné projekty. To isté platí aj o rádiách zameraných len na vážnu, prípadne ľudovú hudbu. Veľké - nadnárodné - hudobné spoločnosti častokrát prevádzkujú rádiá, ktoré hrajú nonstop hudbu - bez jediného prerušenia slovom, reklamou, či časomierou. Zaujímavým typom sú aj rádiá, ako Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda, či Hlas Ameriky, ktoré sú financované americkým kongresom, ale sú určené pre neamerického poslucháča. Zanedbať nemožno ani pirátske rádiá, ktorých existuje obrovské množstvo. Aj ich štruktúra je rozličná. Od propagandisticko-spravodajských, cez rádiá, ktoré sa zameriavajú výlučne na púšťanie extrémnej hudby (black metal, grindcore, noise, noisecore ap.) až po pokusy rádioamatérov, ktorí prostredníctvom minivysielača šíria svoj program do okruhu dvadsiatich metrov.

1.3. Tlač

Azda najznámejším druhom médií, a zrejme najstarším "hmotným" médiom sú tlačoviny. Od letákov, cez noviny a časopisy až po ročenky. Tlačoviny sú médiom vizuálnym, chýba im audiálna stránka, čo znižuje efektívnosť prenosu informácií. Napriek tomu sú tlačoviny (a máme na mysli najmä noviny) stále veľmi obľúbeným zdrojom informácií, na Slovensku i vo svete. Prečo? Jedno české príslovie tvrdí, že "co je psáno, to je dáno". Skutočne je to vážny dôvod, prečo ľudia čítajú noviny. Ak sa napríklad v televízii, rozhlase, či od svojho známeho dozvedia, že sa stala nejaká udalosť (napríklad tragická nehoda známej osobnosti), majú možnosť si hneď na druhý deň zakúpiť denník, v ktorom budú mať túto informáciu. Zatiaľčo v rozhlase, či televízii prebehne správa za pár sekúnd, a percipient nemá možnosť sa k nej (napr. ak niečo nezaregistroval) okamžite vrátiť, v novinách ju má trvalo pred očami "čiernu na bielom". Ďalšou výhodou tlačových masovokomunikačných prostriedkov je možnosť obšírnejších informácií. V televíznom ani rozhlasovom vysielaní nie je dostatočné množstvo priestoru na dôkladnú analýzu určitého problému, tlačoviny tento priestor poskytujú. S tým súvisí aj ďalšia výhoda tlačových médií. Tou je väčšia možnosť špecializácie. Napríklad televízne vysielanie nikdy nemôže poskytnúť rybárom toľko informácií o rybolove ako časopis, ktorý sa na túto problematiku špecializuje.

Tlačové médiá delíme na periodické (denníky, týždenníky, dvojtýždenníky, mesačníky, ročenky, iná periodicita) a neperiodické (príležitostné vydania, mimoriadne vydania, zborníky, občasníky). Informácie poskytujú percipientov pomocou písomného prejavu a obrazového prejavu (fotografie, grafy, reprodukcie ap.). V štandartných typoch novín (netýka sa to teda bulvárov) sa oddeľuje spravodajstvo od publicistiky. Noviny, a redaktori, ktorí ich prezentujú, by mali mať na veci okolo seba svoj vlastný názor, a mali by ho aj prezentovať. Spravodajstvo však musí byť založené výhradne na faktoch. "Komentár by mal niečo povedať, zaujať k niečomu stanovisko. Malo by to byť stanovisko pre noviny príznačné, niečo ako svedomie novín." 11 Najmä od stanovísk v komentároch sa odvíja celkový imidž novín. V každom prípade je pre noviny "lepšie vyvolať ostrú výmenu názorov, než tlačiť frázy vydávajúce sa za komentár". 12 Ľudia potom viac o týchto problémoch a stanoviskách diskutujú, a zvyšuje sa aj ich tolerancia voči rozporom, ktoré sú v rôznorodom spoločenstve príznačné. 13 Žurnalistická komunikácia obsahuje viac žánrov. Tým základným je správa, "ktorá oznamuje doteraz neznámy, prípadne nepublikovaný jav, alebo jav známy, ale vyskytujúci sa v nových súvislostiach. Správa informuje tak, že odpovedá na šesť základných otázok: kto? (účastníci udalosti), čo? (udalosť, čin, výrok), kedy? (čas), kde? (miesto), ako? (spôsob uskutočnenia), prečo? (vysvetlenie príčiny, pozadia, bližších okolností)." 14 V anglicky hovoriacich krajinách sa týmto otázkam hovorí 6W (podľa slov: who, which, when, where, how, why). Čistá, krátka správa sa nazýva noticka. 15 Ďalším spravodajským žánrom je oznámenie. Jeho "tematické jadro je podobné ako pri správe, na rozdiel od správy má však odlišnú tematickú perspektívu, je zamerané prevažne na budúcnosť". 16 Analyticko-publicistický žáner predstavuje komentár, ktorý sme už spomínali. Glosa je v podstate kratším komentárom, ktorý môže mať humornejší charakter, resp. sa zaoberať všednejšími témami. Reportáž je "žáner beletrizovanej publicistiky, v ktorom sa aktuálny spoločenský fakt zachytáva ako dokumentárne osobné svedectvo, pričom sa nezachytáva iba samotný jav, ale aj atmosféra, ktorá ho obklopuje." 17 V súčasnej žurnalistike sa viac využíva riport, čo je akási skrátená reportáž, a zväčša sa nachádza ako tzv. podval na spravodajskej strane. Ďalšími publicistickými žánrami sú úvaha, recenzia, analýza, fejtón, argumentačný text. Najviac využívaným žurnalistickým žánrom je interview (rozhovor). Rozlišujeme veľa typov interview, ale z dôvodu nedostatku priestoru ich na tomto mieste nepredstavujeme.

Práve tlačové médiá poskytujú najväčší priestor pre samotné vzdelávanie dospelých. Populárno-náučnými formami sa percipient dozvedá rôzne informácie, ktorými si rozširuje svoju sumu poznatkov z najrôznejších oblastí.


1.4. Internet

Najmodernejším elektronickým médiom je internet. Internet poskytuje percipientovi neuveriteľné množstvo informácií, nové možnosti komunikácie (prostredníctvom elektronickej pošty - tzv. E-mailových schránok), ako aj ďalšie vymoženosti, ktoré iné médiá neponúkajú. Percipient má (kdekoľvek na svete) možnosť vyhľadať si informáciu (z ktorejkoľvek časti sveta), ktorú práve potrebuje (skutočne takmer z akejkoľvek oblasti), alebo sa môže voľne pohybovať v sieti informácií (surfovať). Na internete nájde aj celý obsah väčšiny denníkov z celého sveta. To všetko môže vyhľadať za pár sekúnd. Hlavnou nevýhodou internetu je fakt, že doposiaľ má k nemu prístup málo percipientov, aj keď ich počet sa zo dňa na deň zvyšuje. "Internet je elitné médium, ešte ním dlho bude a možno ním zostane navždy. Slovo elitné znamená, že ho využíva len určitá skupina ľudí." 18

"Napriek tomu, že počiatky Internetu siahajú do šesťdesiatych rokov, masovým médiom sa Internet stal až okolo roku 1995 - vďaka vzniku a rozšíreniu svojej nadstavby nazývanej World Wide Web (doslova ´pavučina veľká ako svet´), alebo iba web, resp. WWW. V zásade ide o snahu zorganizovať všetky informácie v sieti Internet ako sadu dokumentov prepojených vzájomnými odkazmi. V sieti sa potom pohybujete od jedného odkazu k druhému. Takéto usporiadanie informácií sa nazýva hypertext." 19

Internet je médiom rýchlym, flexibilným prakticky neobmedzeným. Výrazne prispieva k informovanosti obyvateľstva o akejkoľvek skutočnosti. Ide o skutočne demokratické médium, ktoré by len veľmi ťažko mohlo podľahnúť akejkoľvek cenzúre. Jeho demkratickosť je spôsobená aj "neschopnosťou centrálnych úradov spútať normami technológiu, ktorej rýchlosť šírenia sa v súčasnosti nedá fyzicky zastaviť". 20 Dnes poznáme aj príklady toho, ako sa pomocou internetu dokázalo informovať o vážnom porušovaní ľudských práv. "Východný Timor je pomerne veľký zabudnutý kus zeme, ktorý anektovala Indonézia a dodnes tam vládne neuveriteľne surovým spôsobom. Údajne tam pri viac ako dve desaťročia trvajúcom odpore zahynulo až 700 000 ľudí. O tragédiách nie sú takmer žiadne informácie, pretože masmédiá na ostrove možno poľahky manipulovať a cudzinci tam majú vstup zakázaný. Pred pár rokmi prišlo niekoľko humanitných organizácií na nápad zapojiť Timoranov do siete. Cez odpočúvané telefónne linky to nešlo, ale našiel sa lepší spôsob. Satelitná anténa, len o niečo väčšia ako tá k televízorom, zabezpečuje ostrovanom spojenie so svetom. Satelitné spojenie dáva výhodu obom stranám. Pre ostrovanov je to veľmi bezpečný nástroj, pretože v džungliach sa dá ukryť veľmi jednoducho. Mimovládne organizácie majú zase informácie z prvej ruky. Jediným poškodeným sú vládne orgány usilujúce sa držať všetko pod pokrievkov." 21 Internet je teda skutočne silným médiom, ktorému zrejme budúcnosť ešte len patrí. Pozitívne vplýva na slobodu šírenia informácií, ako aj na právo na informácie. Je to však dvojsečná zbraň. "Mohlo by sa zdať, že internet je univerzálnym nástrojom demokratizácie. Pred potrebným zovšeobecnením je však potrebné varovať. Ak som na začiatku tvrdil, že počítačové siete sú inherentne demokratické, vonkoncom z toho nevyplýva, že sú zároveň demokratizačné. Internet je iba ďalším z veľkého množstva médií, ktoré si človek vytvoril ako svoju extenziu." 22

1.5. Ďalšie druhy médií

Keďže sa vo svete každým dňom objavujú nové informačné technológie, nie je potrebné zoširoka sa zaoberať ďalšími druhmi prostriedkov šíriacich informácie. Spomeňme aspoň niektoré.

Teletext - významné médium, ktoré prevádzkujú televízne stanice. Percipient si na ňom môže kedykoľvek (počas televízneho vysielania) vyhľadať akúkoľvek informáciu, ktorú má teletext vo svojej ponuke.

Tlačové agentúry - zaznamenávajú a spravodajsky zachycujú udalosti. Z ich servisu potom čerpajú informácie, resp. hotové správy televízne a rozhlasové stanice, ako aj periodická tlač. Takmer všetky médiá (výnimku tvoria niektoré lokálne médiá) sú abonentami servisov tlačových agentúr. Na Slovensku pôsobí verejnoprávna Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), privátna Slovenská informačná a tlačová agentúra (SITA), silné zázemie tu má aj Česká tisková kancelář (ČTK). Svojich spolupracovníkov tu majú aj ďalšie agentúry ako REUTERS, či EPICENTRUM. Pod tlačovou agentúrou môžeme rozumieť i fyzickú osobu, ktorá poskytuje spravodajské, či publicistické materiály pre rôzne médiá (novinár ´na voľnej nohe´,ap.).

Billboardy - aj na Slovensku dobre známe veľké pútače, ktoré sú využívané predovšetkým na reklamné účely. Občas však poskytujú aj iné informácie, napr. informácie (krátke, úderné a jasné) pre vodičov o bezpečnosti cestnej premávky.

Sponzoring - ide o zaujímavý druh šírenia nielen informácie, či informácií. Jednotlivec, resp. skupina (firma) prezentuje svoju značku, a to tak, že neposkytne financie priamo na svoju reklamu, ale poskytne ich na iný (reklamne sekundárny) účel - napr. na realizáciu humanitného, športového, kultúrneho, spoločenského, či vzdelávacieho podujatia, príp. ich kombinácie. Tým podporí nielen svoju značku, ale predovšetkým samotnú akciu, ktorá by sa bez jeho podpory nemusela ani uskutočniť. Tu sa otvára priestor pre vzdelávanie dospelých a sociálnu prácu. V Slovenskej republike ale stále nie je otázka sponzoringu legislatívne doriešená.

Magnetofónové kazety, videokazety, DAT-kazety, počítačové diskety, CD-romy, a ďalšie prostriedky prenosu informácií sú dnes už širokej verejnosti známe.
Poznáme skutočne veľa druhov médií, a nové neustále pribúdajú. Nie je preto nutné uvádzať ďalšie príklady, ktorých by sa našlo neúrekom (stačí si uvedomiť, že médiom sú napríklad aj tamtamy). Na záver snáď ešte jeden kuriózny príklad. V jednej českej obci "obnovili" staronové médium - obecného bubeníka.

III. Rôzne druhy šírenia informácií

1. Šírenie informácií písmom, zvukom a obrazom

V predchádzajúcej kapitole sme si opísli jednotlivé druhy médií,
a v mnohých prípadoch sme konkretizovali aj spôsoby ich šírenia.
V tejto kapitole sa chceme zamerať na šírenie informácií
masovo-komunikačnými prostriedkami všeobecne, a upriamiť
pozornosť na spôsoby pôsobenia výchovy a vzdelávania dospelých
prostredníctvom masmédií.

Šírením informácií písmom, zvukom a obrazom (ako sme to rozviedli v predchádzajúcej kapitole) môžu redaktori, v spolupráci s odborníkmi v daných oblastiach, pohodlne a nenásilne pôsobiť na dospelých percipientov. Je to základná forma verejného informovania, ktorá ale obsahuje viacero aspektov. Na tomto mieste je preto potrebné položiť si otázky: Ako účinný je daný prenos určitej informácie? Bola táto informácia správne interpretovaná? Aké reakcie môže táto informácia vyvolať? Nakoľko bola táto informácia objektívna a nakoľko účelová? Splnila táto informácia svoj účel? S týmito otázkami súvisí aj účelová manipulácia verejnej mienky, ktorú si rozoberieme podrobnejšie.

2. Masová kampaň a manipulácia verejnej mienky

Médiá vyvíjajú obrovský tlak na percipientov, a to najmä účelovou masovou kampaňou. Môže mať charakter ekonomický (propagácia určitých koncernov, spoločností), politický (propagácia určitej politickej názorovej skupiny), ale aj osvetový (prevencia proti AIDS apod.). Masová kampaň znamená, že počas rovnakého obdobia sa na percipientov valia rovnaké informácie z médií písmom, zvukom i obrazom. V poslednom období sa začína zaužívať aj nový termín - masovaná kampaň. Masovaná kampaň je taká, ktorá na percipienta pôsobí nepretržite, a všetkými možnými spôsobmi (televízia, rozhlas, tlač, billboardy, sponzoring atď.). Za takúto kampaň môžeme považovať napr. reklamnú kampaň firmy Coca-Cola Company (po celom svete), alebo VSŽ (na Slovensku).

Je pochopiteľné, že na takéto druhy kampaní je nutné silné ekonomické zázemie. Samotné médiá sa tým dostávajú do podoby tribúnov svojich patrónov. Tým patrónom je buď štát (verejnoprávne médiá), alebo silné (hlavne nadnárodné) ekonomické subjekty. Tie si vytvárajú mediálne siete, prostredníctvom ktorých pôsobia na občanov. Uveďme si snáď najznámejší príklad gigantickej mediálnej siete: Taliansky mediokrat Silvio Berlussconi vybudoval silnú sieť masmédií, pričom stavil najmä na najúčinnejšie - televízne - médium. Vďaka podpore a propágacii ´jeho´ masmédií sa stal dokonca talianskym ministerským predsedom. Avšak ani vplyv masmédií netrvá večne, a aj preto vydržal na svojom poste iba jedno volebné obdobie. Mimochodom, Berlussconiho spoločnosť poskytla know-how aj pre slovenský politický subjekt Hnutie za demokratické Slovensko pre voľby v roku 1994. HZDS vtedy vo voľbách zvíťazilo, pričom leitmotívom jeho predvolebnej kampane bola skladba Vivat Slovakia, nie nepodobná Berlussconiho predvolebnej óde Forza Italia.

Počet nezávislých médií, presnejšie ekonomicky nezávislých médií, sa vo svete čoraz zmenšuje. Ekonomickí "žraloci" sa snažia vytvárať čoraz väčšie mediálne siete, pohlcovať autonómne lokálne médiá a získavať vplyv nad touto lukratívnou oblasťou. "V dôsledku všetko pohlcujúcej, neustále prúdiacej záplavy reklám sú stránky tzv. mainstream (hlavného prúdu - pozn. aut.) médií deprimujúco jednotvárne, nehovoriac už o americkej televízii, vysielajúcej na bohviekoľkých kanáloch, ktorú už načisto zhltli ´žraloci´ a ´bossovia´. Ich prítomnosť je čoraz ťaživejšia aj vo verejnom školstve. Ohlupovanie národa napreduje svižným tempom: záujem žralokov sa predkladá ako verejný záujem, z diaľky riadené spotrebiteľské správanie sa deklaruje ako slobodný prejav autonómneho občana, vychádzajúci z vnútorných potrieb." 23 Vplyv médií je naozaj obrovský, avšak v skutočnosti situácia nie je tak dramatická, aby sa do éteru dostali iba informácie, ktoré vyhovujú patrónom. "Hoci masovokomunikačné prostriedky ´hlavného prúdu´ zamlčiavajú každú udalosť či fakt, ktorý by mohol byť pre veľké spoločnosti nevýhodný - koniec koncov ony sú majiteľmi médií, pretože v nich inzerujú -, väčšie či menšie ostrovčeky a inštitúcie slobody zakaždým prerazia betónové steny a inšpirujú priekopníkov činov a ducha k živej, plodnej kritickej výmene názorov." 24 Je to práve neformálne vzdelávanie dospelých (respektíve občania, ktorí chcú pozitívne pôsobiť na spoluobčanov, napr. cez tretí sektor), ktoré, aj keď si to málokto dáva do súvislostí, dopomohlo i k nároku všetkých občanov na informácie, neskreslené a objektívne. "Vďaka aktívnym občanom vznikli a fungujú nespočetné školy, nemocnice, sociálne inštitúcie, dobročinné spolky, ženské kluby, mládežnícke krúžky, spoločnosti na ochranu životného prostredia a prírody, organizácie na ochranu zvierat, orchestre, galérie, knižnice, jednoty zveľaďujúce mestá, osvetové spoločnosti, konzultačné služby, hasičské zbory, občianske gardy." 25

Stará pravda, že "to je určite pravda, veď to je v novinách", teda vo všetkých prípadoch neplatí. Médiá majú tú moc ´pravdu´ modifikovať. "Škála manipulácie siaha od technických krokov, to znamená, že kameraman dostane pokyn nasnímať manifestáciu ako veľkú, alebo naopak ako malú, ako celonárodný protest, alebo ako stretnutie hŕstky bezvýznamných ľudí, potom je tá kamera v nadhľade, alebo podhľade, sníma v takom či onakom uhle. Potom sú kroky obsahového charakteru, to znamená, ako nadávkujeme pomer jedných a druhých názorov. Pokiaľ tento pomer kopíruje realitu, tak je všetko v poriadku. Pokiaľ však nedá možnosť vyjadriť sa druhej strane v takom množstve, v akom sa ona vyjadruje napr. v anketách, tak už je to manipulácia. Najskrytejšia forma manipulácie je tzv. radenie správ. Napr. po príspevku, ako sa naša vláda dojemne a fantasticky stará o mladé rodiny a niektorý minister im odovzdáva darčeky, sa zaradí materiál z Maďarska, z Čiech, z Ameriky o tom, ako mladá nezamestnaná rodina žobre niekde na ulici, ako spadla na dno a nikto jej nepomôže." 26

3. Reklama

Nech by sme sa akokoľvek snažili vyhnúť téme reklamy v masmédiách, nepodarí sa nám to. Reklama je totiž nepostrádateľnou súčasťou médií a mediálneho trhu. Bez reklamy by drvivá väčšina médií nejestvovala, pretože by sa nemali ako uživiť. Dá sa povedať, že je dokonca hlavnou zložkou médií. A koniec koncov, aj reklama poskytuje percipientovi určitú informáciu. Záleží len na ňom, ako túto informáciu prijme. "Človek stále viac stráca svoju identitu, často sa necíti ako osobnosť, necíti svoje ´ja´ a často sa necíti ako súčasť životného prostredia. Je stále opustenejší, osamelejší, má pocit, že mu život uteká pod rukami. Vnútorná prázdnota sa stala symptómom dneška. Toto "odcudzenie" súvisí s tým, čo majú spoločné kapitalizmus a komunizmus - vieru, že pravda je odvodená od matérie. S touto vierou je spojený spôsob života s orientáciou na konzumné hodnoty. Mnohí si pod vplyvom reklamy utvárame množstvo pseudopotrieb a túžob, ktoré nás navádzajú ku konformite, odkláňajú našu pozornosť od hlbších duchovných hodnôt." 27 S tou reklamou to však tiež nie je také zlé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Opäť musíme zdôrazniť, že záleží na percipientovi, ako sa s informáciou z reklamy vysporiada. Techniky pôsobenia reklamy sú ale stále viac rafinovanejšie, stráca sa hranica medzi priamou a skrytou reklamou. V každom prípade je dobrá reklama marketingovým, ba priam umeleckým dielom. Reklamný šot má iba jedinú hlavnú úlohu - vyvolať u percipienta dojem, ktorý na neho zapôsobí a vyvolá subjektívnu potrebu po inzerovanom produkte. Reklama môže ľudí upozorniť aj na rôzne neduhy, a pritom môže ísť o rýdzo komerčnú reklamu. Príkladom je firma United Colors Of Benetton, ktorá vo svojich šotoch a na svojich billboardoch upozorňuje na problémy rasizmu, tretieho sveta, či pohlavných chorôb. Reklama sa dnes dostáva takmer všade. Údajne je už pripravený projekt na telefonickú reklamu. Človek nebude musieť platiť za telefónny hovor, ale po určitom časovom úseku ho preruší reklamný spot, po ktorom môže telefonovať ďalej, pričom bude samozrejme prerušovaný ďalšími spotmi.

IV. Médiá v procese vzdelávania dospelých

1. Formálne a neformálne vzdelávanie dospelých

Formálne vzdelávanie dospelých nie je nutné zoširoka predstavovať - patrí sem napr. dištančné vzdelávanie, univerzity tretieho veku, rekvalifikačné školenia a kurzy, jazykové kurzy atď. Nás momentálne zaujíma neformálne, resp. sekundárne vzdelávanie dospelých. "Vzdelanie a výchova sa už nechápu len ako cieľová hodnota, ktorá človeka formálne oprávňuje k získaniu určitého spoločenského statusu. Vzdelanie a získaná (profesná a sociálna) kvalifikácia je úžitkovou hodnotou, je prostriedkom a investíciou, ktorá relatívne rýchlo prináša ekonomické a sociálno-kultúrne efekty. Za predpokladu, že sa dosiahnuté vzdelanie využíva a uplatňuje v praxi." 28 Ani samotné vzdelávanie (a už vôbec nie dospelých) nie je cieľom. Je iba akýmsi uskutočnením prostriedku. Prečo by teda médiá nemohli byť jednou z možností tohto uskutočnenia? Veď aj katedra vzdelávania dospelých FF PU v Prešove kladie vo svojom vedeckom výskume dôraz aj na teóriu a metodológiu masmediálnej komunikácie. 29 Preto môžeme masovokomunikačné prostriedky priamo považovať za prostriedky neformálneho vzdelávania dospelých.

1.1. Doplňovanie vzdelania prostredníctvom médií

Dnešný svet je preplnený informáciami. Človek sa v tomto informačnom boome musí vedieť nielen orientovať, ale musí sa mu aj prispôsobiť. Ukazuje sa, že formálne vzdelanie nie je dostačujúce pre život, pre kariéru, pre napredovanie jednotlivca a spoločnosti. Samotné formálne inštitúcie vzdelávania dospelých sú tiež iba náhradou, či doplnkom klasického vzdelania. Človek je nútený vyhľadávať poznatky aj z iných zdrojov. Samoštúdium je pomerne náročné, najmä na čas, preto sa narýchlejšia a najpohodlnejšia forma dopĺňania si informácií a poznatkov zdá byť forma sledovania masovokomunikačných prostriedkov. Tie poskytujú človeku aktuálne i všeobecné informácie, populárno-vedeckými formami podávajú poznatky, o ktorých by mal mať aspoň povrchné znalosti. Existuje však aj isté nebezpečensto. Ak jedinec sleduje vždy len jeden typ informácií (napr. pozerá televízne správy jedinej stanice, pričom nečíta noviny, ani nepočúva rozhlas), nastane situácia, že takmer bezvýhradne prijíma tieto informácie a znižuje sa jeho prah kritickosti. Aj keď to vyznieva, v tomto svete preplnenom informačnými zdrojmi, ako fantasmagória, je to veľmi bežný jav. Napr. niektorí dôchodcovia (a samozrejme nielen oni) sledujú svetové dianie iba cez svoj starý televízor, ktorý zachytí iba príjem jedinej televíznej stanice.

Význam médií spočíva aj v tom, že šíria tradície folklórne, cirkevné, jazykové, vysielajú a píšu aj pre menšiny, propagujú aj ich kultúru a obyčaje.

1.2. Médiá a sociálna práca

Úlohu dôležitého prostriedku neformálneho vzdelávania dospelých, tvoria médiá pri práci s handicapovanými spoluobčanmi. Zároveň slúžia ako akýsi most medzi ´svetmi´ nehandicapovaných a handicapovaných občanov, pretože či si to už pripustíme alebo nie, tie bariéry sú stále veľmi veľké. Nepočujúci občania majú svoje televízne relácie, priame titulky, skryté titulky na teletexte, správy pre nepočujúcich a dennú tlač. Rozhlas je zas nepostrádateľným médiom a zdrojom informácií pre nevidiacich a slabozrakých občanov. Tí majú k dispozícii aj texty na magnetofónových nahrávkach, prípadne písané v breilovom písme. Tieto médiá sú ´spoločníkom´ aj pre imobilných občanov. Veľa týchto občanov obľubuje internet, pretože sa v krátkom čase dostanú hocikam do sveta, aj keď len prostredníctvom elektrických sietí.

2. Úloha tretieho sektora vo vzdelávaní dospelých a jeho vzťah k médiám

Prečo spomíname tretí sektor v práci o médiách a vzdelávaní dospelých? Práve preto, že tretí sektor je akýmsi spojivkom medzi vzdelávaním dospelých a médiami. Aktivity tretieho sektora sú vďačnou témou pre novinárov, a predstavitelia tretieho sektora sú dostupní novinárom. Sú pre nich aj dobrým zdrojom mnohých informácií. Preto je vzájomná spolupráca médií a tretieho sektora vo väčšine prípadov plodná a efektívna. "Dôležitou súčasťou sekundárneho vzdelávania dospelých je nesporne i tretí sektor. Ako je známe, tretí sektor pozostáva z občianskych združení, nadácií, charitatívnych spolkov, mládežíckych organizácií, ďalej organizácií záujmových, kultúrnych, ekologických, spoločenských, ako aj tých, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských a občianskych práv." 30

3. Celoživotné vzdelávanie a pôsobenie médií

Masové médiá zďaleka nepôsobia iba na populáciu v produktívnom veku. Úlohu sekundárneho vzdelávania a informovania spĺňajú pre všetky vekové kategórie. Už najmenšie deti majú v televízii a rozhlase špecializované relácie, zväčša spojené s rozprávkami, ktoré najviac pútajú ich pozornosť. V týchto reláciách sa deti dozvedajú, resp. si opakujú záležitosti, týkajúce sa napr. správania, hygieny, vzťahu k prírode, tvarujú sa v nich ich hodnotové postoje. Svoj priestor majú i v tlačových médiách. Spomeňme dva - zdanlivo odlišné - príklady. Komixový časopis Káčer Donald. Obsahuje pútavé plnofarebné komixové príbehy, ktoré majú u detí úspech. V nich sú tiež vyzdvihované pozitívne hodnoty a skrytou, nenásilnou formou sú prezentované určité postoje, ktoré (podvedome) ovplyvňujú deti. Napríklad v príbehu o vedúcej zájazdu po mori sa hovorí o lenivosti a tuposti cestujúcich, ktorí po celý čas sledujú prihlúple televízne seriály. Ako napríklad 225. časť seriálu Star Drek. 31 V tom je aj pre deti ľahko identifikovateľná narážka na seriál Star Trek. Takýchto príkladov je v Káčerovi Donaldovi veľa. Ako ďalší príklad si uvedieme ďalší časopis pre deti - Slniečko. Z tohto časopisu sa deti dozvedajú informácie o histórii, biblii, prírode... Tieto informácie sú podávané priamo, teda zložitejším spôsobom ako v časopisoch typu Káčera Donalda. Slniečko je využívané aj ako vedľajšia učebná pomôcka na základných školách. Popularitu medzi deťmi má však ďaleko menšiu ako pôsobivá komixová forma časopisov.
O reláciách a najmä časopisoch pre pubescentov, v ktorých sa dozvedajú mnohé odpovede na otázky súvisiace s problémami ich veku, sme už hovorili. A keďže človek sa učí po celý život, ani médiá nezabúdajú na starších občanov, o čom svedčia mnohé relácie (Seniorklub, Repete), alebo články v tzv.rodinných týždenníkoch (ako sú Život, Slovenka). Cieľová skupina týchto tzv. rodinných týždenníkov je prevažne skupina staršej generácie. Periodík určených priamo jej je však minimálne množstvo. Ide o psychologický jav, že nikto si svoj skutočný vek nepripúšťa, a tiež by človeka degradovalo čítanie separovaných časopisov pre gerontopopuláciu.

V. Vzdelávanie dospelých a jeho predstavitelia ako priamy objektmédií

1. Efektívna komunikácia s médiami

Doteraz sme v tejto práci poukazovali na pôsobenie vzdelávania dospelých prostredníctvom médií na občanov. Aby sme ´uzavreli kruh´, poukážeme v tejto kapitole na propagáciu samotného vzdelávania dospelých a jeho predstaviteľov. O efektívnej komunikácii sa napísalo množstvo prác, uskutočnilo sa množstvo seminárov. Tie využívajú najmä politici a biznismeni. Aké šance teda majú andragogickí predstavitelia na mediálnom poli? Pochopiteľne, že umelci, športovci, či politici majú šance ďaleko väčšie, avšak predstavitelia vzdelávania dospelých majú oproti nim určité výhody. Pri svojom styku s médiami im nejde o reklamu (ako napr. politikom), teda nikto novinárov neupodozrieva zo skrytej reklamy. Ďalším dôležitým faktom je, že taký článok o vzdelávaní dospelých môže vydržať v ´zásuvke´ aj mesiac, pretože nejde o aktuálnu vec, ktorá musí byť ďalší deň v novinách, ale stačí, keď bude uverejnená v čase, keď budú mať noviny nedostatok materiálu.
Vzdelávanie dospelých je dnes tak multidisciplinárnym odborom, že jeho predstavitelia by mali poznať spôsoby komunikácie s médiami. Aj počet absolventov katedier vzdelávania dospelých pracujúcich v médiách je na Slovensku vysoký. Preto by aj ďalší budúci absolventi týchto katedier, ako aj samotní vyučujúci mali problematikou masmediálnej komunikácie a public relation naďalej - a ešte hlbšie - zaoberať.

1.1. Audiocoaching a videocoaching

Účinnou, efektívnou metódou tréningov masmediálnej komunikácie je videocoaching. Objekt tréningu sa posadí pred televíznu (video) kameru a odpovedá na položené otázky. Pochopiteľne môže i stáť, resp. môžu byť pred kamerou naraz dve (a viac) osoby. Po zodpovedaní otázok sa záznam pretočí a pustí. Subjekt, objekt i prípadní ďalší účastníci tréningu potom hodnotia prejav. Pričom sa kladie dôraz na neverbálnu komunikáciu, nie na obsah prejavu. Poukazuje sa na nedostatky a klady, dôraz sa kladie najmä na pohyby rúk, tela, úsmev, narábanie s hlasom (monotónnosť, flexibilita), pohľad - zrakový kontakt. Pre objekt coachingu častokrát vyznie paradoxne, že to, čo pred kamerou považuje za obrovský kiks (napr. trasenie hlasu), na zázname tak nevyznelo. Je evidentné, že čím viac tréningov jednotlivec absolvuje, tým sa stáva suverénnejším, lepším, prirodzenejším a robí menej chýb.

Audiocoaching je "chudobný príbuzný" videocoachingu. Je totiž ochudobnený o
vizuálnu stránku. Jeho výhodou je, že je menej nákladný. Pri audiocoachingu sa pochopiteľne nekladie dôraz na neverbálnu komunikáciu, ale na narábanie s hlasom. Obsah textu, prejavu ostáva opäť na vedľajšej koľaji.

2. Propagácia vzdelávania dospelých

Samotné vzdelávanie dospelých sa musí, tak ako všetky ostatné oblasti a odvetvia, taktiež propagovať aj medzi širokou verejnosťou. Všeobecným trendom je zjednodušovať - popularizovať odborné analýzy a texty, aby boli dostupnejšie pre širší okruh ľudí než sú odborníci toho ktorého vedného odboru.
Public relations vzdelávania dospelých je dôležitá a potrebná vec. Na Slovensku nie je situácia zlá. Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých v SR vydáva štvrťročník Vzdelávanie dospelých. Informácie z tejto oblasti sa okrem odborných kruhoch objavujú aj v dennej tlači. Denník SME vydáva každý týždeň prílohu o personalistike a vzdelávaní Kariéra, ktorá má ale skôr komerčný charakter, avšak čas od času vydáva aj 16-stranovú špecializovanú prílohu Personálne poradenstvo a vzdelávanie. Pravidelná príloha Kariéra vychádza i v denníku Pravda. Podobne orientované prílohy vychádzajú aj v ďalších denníkoch. Veľkú pozornosť týmto otázkam venuje i ekonomický týždenník Trend. Študenti katedry vzdelávania dospelých FF PU začali s vydávaním časopisu Andragóg, s polročnou periodicitou.
Predstavitelia vzdelávania dospelých sa aktívne podieľajú na činnosti organizácií tretieho sektora (napr. pomoc deťom z detských domovov). Tieto aktivity sú tiež pod drobnohľadom médií. Toto všetko (ako i ďalšie faktory) prospieva k public relations inštitúcií vzdelávania dospelých.

Záver

Táto práca si nekladie za cieľ určité vymedzovanie a definovanie kooperácie medzi vzdelávaním dospelých a médiami. Nekladie si za cieľ ani vytýčenie správneho smeru problematiky participácie médií na vzdelávaní dospelých. To by sa ani celkom dobre, a už vôbec nie exaktne, nedalo. Našim zámerom bolo iba poukázať na prepojenia a paralely vzdelávania dospelých a médií, na súvislosti medzi nimi, na formy masmediálnej práce a masmediálnej komunikácie a úlohu vzdelávania dospelých v nich, na vzťahy medzi týmito fenoménmi. Chceli sme len "pootvoriť dvere" k nahliadnutiu do tejto problematiky.

Naďalej však ostáva množstvo otázok nezodpovedaných, mnoho vecí nerozvinutých a ´nedotiahnutých´. Informatika a masovokomunikačné prostriedky sa stávajú veľkým a silným poľom pôsobnosti práve pre vzdelávanie dospelých. Na druhej strane samotné vzdelávanie dospelých pôsobí na masmédiá. Avšak až čas môže posúdiť, do akej miery bude tento (mediálny) priestor využitý, a ktorým smerom sa bude uberať vzdelávanie dospelých. Je to totiž flexibilný odbor, ktorý adaptuje na nové, rýchlo sa meniace, podmienky nielen seba, ale predovšetkým ľudí, verejnosť. Je to odbor o ľuďoch a pre ľudí. Bez flexibility by vzdelávanie dospelých nemalo svoje opodstatnenie.

Nechajme preto čas, nech posúdi, akú úlohu budú hrať masovokomunikačné prostriedky vo vzdelávaní dospelých. Dá sa však predpokladať, že veľkú...

Odkazy:

1 Prehľad legislatívy o vzdelávaní dospelých, Bratislava, ÚI PŠMT, 1995, s. 40

2 McLuhan, Marshall, Jak rozumět médiím, Praha, Odeon, 1991, s. 31

3 Klvaňa, Tomáš, Hlídací pes demokracie, KMIT, 9/1996, s. 43

4 Jelenc, Zoran, Adult Education Research Trends In Central And Eastern Europen Countries (Research Project Report), Ljubljana, 1995, Slovene Adult Education Centre, s. 21

5 Intermedia ´97, Čítanosť väčšiny denníkov klesá, Trend, 41/1997, s. 8C

6 Zborník dokumentov (zostavovateľ: Holina, Vladimír), Zásady mediálnej politiky a legislatívy, Bratislava, Slovenský syndikát novinárov v spolupráci s Article 19 a programom PHARE, 1997, s. 44

7 Tamtiež

8 Jariabka, Ľuboš, STV a verejnoprávnosť, OS, 4/1997, s. 47

9 Radič, Stano, Nikdy by som sa nestal sluhom, Nové slovo, 11/1998, s. 40

10 Kruml, Milan, Privátnější než privátní, KMIT, 9/1996, s.41-42

11 Greenberg, Paul, The Newspaper, In: Příručka pro novináře střední a východní Evropy, Praha, Syndikát novinářů České republiky / Lidové noviny / World Press Freedom Committee, 1991, s. 77

12 Tamtiež, s. 78

13 Tamtiež

14 Slančová, Dana, Praktická štylistika, Prešov, SLOVACONTACT, 1996, s. 139

15 Tamtiež

16 Tamtiež, s. 141

17 Tamtiež, s. 150

18 Neff, Ondřej, Internet je elitné médium, Trend (príloha InfoTrendy), 41/1997, s. 13

19 Koubský, Petr, Browsery navigují kudy cestovat po síti, Lidové noviny (príloha Media a komunikace), 75/1998, s. IV.

20 Hvorecký, Juraj, Internet v službách demokratizácie, OS, 1/1998, s. 45

21 Tamtiež, s. 46

22 Tamtiež

23 Molnár, Miklós, Kolonizované médiá, zamlčané správy, OS 1/1998, s. 40

24 Tamtiež

25 Tamtiež

26 Radič, Stano, Nikdy by som sa nestal sluhom, Nové slovo, 11/1998, s. 40

27 Fuchsová, Katarína, Zamyslenie sa nad dimenziami života na konci XX. storočia, In: Výchova a vzdelávanie v procese spoločenských zmien, Prešov, FF UPJŠ, 1996, s. 37

28 Tokárová, Anna, Trendy praxe a teórie vzdelávania dospelých na Slovensku, In: Výchova a vzdelávanie v procese spoločenských zmien, Prešov, FF UPJŠ, s. 7

29 Študijný program Filozofickej Fakulty Prešovskej univerzity v Prešove pre školský rok 1997 - 1998, Prešov, FF PU, 1997, s. 82-83

30 Frank, Michal, Úloha tretieho sektora rastie, Prešovské noviny (príloha Andragóg), 95/1997, s. IV

31 Walt Disney / Egmont Neografia, Daisy, Káčer Donald, 17/1997, s. 14

Poznámka: Preklad z anglického a českého jazyka: Michal Frank

Zoznam použitej literatúry:

Knižná a zborníková literatúra:

Prehľad legislatívy o vzdelávaní dospelých, Bratislava, ÚI PŠMT, 1995

McLuhan, Marshall, Jak rozumět médiím, Praha, Odeon, 1991

Jelenc, Zoran, Adult Education Research Trends In Central And Eastren European Countries (Research Project Report), Ljubljana, Slovene Adult Education Centre, 1995

Zborník dokumentov (zostavovateľ Holina, Vladimír), Zásady mediálnej politiky a legislatívy, Bratislava, Slovenský syndikát novinárov v spolupráci s Article 19 a programom PHARE, 1997

Kolektív autorov, Příručka pro novináře střední a východní Evropy, Praha, Syndikát novinářů České republiky / Lidové noviny / World Press Freedom Committee, 1991

Slančová, Dana, Praktická štylistika, Prešov, SLOVACONTACT, 1996

Kolektív autorov, Výchova a vzdelávanie v procese spoločenských zmien, Prešov, FF UPJŠ, 1996

Študijný program Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove pre školský rok 1997/1998, Prešov, FF PU, 1997


Novinová a časopisecká literatúra:

KMIT 9/1996

Trend 41/1997

OS 4/1997

OS 1/1998

Nové slovo 11/1998

Lidové noviny 75/1998

Prešovské noviny 95/1997

Káčer Donald 17/1997

 
6.11.2003 | Pridal: Michal Frank | Iné | čítané: 21537 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS