dnes je Monday - 6. February 2023 - Dorota | zajtra Vanda

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Snouborďák

Je považovaný za jeden z najväčších talentov. On sám to však takto nevníma, hovorí, že skrátka rád jazdí. Životným štýlom 17-ročného Prešovčana Daniela Fraňa je snoubordová doska. Každú možnú voľnú chvíľu trávi na svahu.

„Na snouborde jazdím asi piatu sezónu, podľa toho, ako sa to berie. Lyžoval som od mala, od takých štyroch rokov s rodičmi, na dosku som prvýkrát stúpil a skúsil asi v piatom ročníku, pred nejakými ôsmimi rokmi. Vtedy som si ju požičal a potom ju dostal brat, tak som si požičiaval od neho. Vlastnú dosku som mal asi až v siedmom ročníku,“ opisuje svoje začiatky D. Fraňo, ktorý absolvoval aj kemp RedBull Academy pre najväčšie česko-slovenské talenty.

Dano robí rôzne štýly. Či už v snoubordoých parkoch, na mostíkoch, ale aj free ride, teda jazdenie vo voľnej, nedotknutej prírode. Chystá sa aj na Drienicu, kde bude 25. februára Snowboard Fest 06, na ktorom sa bude skákať Big Jump na 4,5-metrovom snehovom mostíku.

„Pretekať tam budem druhý rok, lebo pred tromi rokmi bola pauza, lebo neboli snehové podmienky a predtým mi to vždy nejako tak vyšlo, že som bol chorý,“ hovorí snouborďák, ktorý si netrúfa povedať, ako dopadne: „Všetko záleží vždycky od podmienok, že aký je sneh, ako je teplo, ako je osvetlený ten skok. Je tam veľa faktorov, ktoré na to vplývajú.“

Snoubordingom sa dá aj živiť. Daniel Fraňo je zatiaľ amatér, ale od tohto roku už získal sponzoring od jedného predajcu snoubordového vybavenia. Tento šport sa radí medzi adrenalínové. Danovi sa rôzne úrazy, našťastie, vyhli: „Zatiaľ mám v tomto v podstate šťastie. Sem - tam boli nejaké odreniny, narazenia, natiahnuté šľachy. V októbri som bol v Rakúsku kde som pri jednom skoku spadol a vykĺbil som si lakeť, s čím som mal problém dva mesiace.“

Nemal ešte ani otras mozgu, za čo vďačí aj prilbe, ktorú stále nosí, rovnako aj ďalšie chrániče. Paradoxne, hoci na doske si Dano nič nezlomil, „no predtým som hral futbal, mal som zlomenú ruku a keď som bol malý, spadol som z poschodovej postele a mal som na tri časti zlomenú nohu“.

Ako dlho trvá D. Fraňovi naučiť sa nejaký trik, napríklad otočiť sa o 180 stupňov a podobne? „Podľa toho, ako dlho jazdím, pretože čím viac človek jazdí, tak má viacej skúseností, a tým pádom sa aj ľahšie učia tie veci. Alebo pri učení pomáha napríklad hodiť sa do prašanu alebo do vody, v lete sa normálne robia zo štetín mostíky a všetci skáču a vrhajú sa na hlavu do vody, robia saltá...“ Keď už sme pri lete. Ani vtedy sa doska neodkladá úplne. Dano rekreačne presedláva na skejtbord (čo je predchodca snoubordu a nástupca windsurfingu).

No snehovú nádielku sa snouborďáci snažia maximálne zužitkovať: „Minulý rok som ešte do konca mája chodil po Slovensku a hľadal som si nejaké miesta na jazdenie, a našiel som ich na Solisku aj na Lomnickom sedle. V júni som bol na tom ľadovci a tie ľadovce fungujú od začiatku mája do konca júla, niektoré až do augusta. A od septembra začínajú tie ľadovce zase. Takže dá sa povedať, že jazdím celý rok.“

Na snoubordingu Dana láka voľnosť. A čo robí, keď nestojí na doske a nie je v škole? „Iné koníčky ani nemám, naplno sa venujem snoubordu. Predtým na základnej škole som chodil do športovej triedy na atletiku, skákal som o žrdi, čiže to mi zaberalo kopu času. Teraz ešte tak jazdím na skejte a na bicykli.“

Zaujímalo nás, či Danovi taký skok o žrdi pomohol aj pri skokoch na doske. „Myslím, že hej, pretože pri tých atletických disciplínach si človek natrénuje odrazy, ako sa správne odrážať do výšky, a to si myslím dosť pomôže. Lebo je veľa snoubordistov, ktorí síce skáču aj na veľkých skokoch, ale bez odrazu, len tak prelietavajú, no podľa mňa je odraz dosť dôležitý.“

V snoubordingu sa chce Prešovčan dostať čo najďalej. Uznáva však, že je to ťažké. Jazdci svetovej špičky trávia na doske 300 sní v roku. Dá sa povedať, že keď nejazdia, tak cestujú. Gymnazista D. Fraňo jazdí 70 až 100 dní v roku.
Snoubording to ale nie je len doska a lyžiarky, ale životný štýl. Jazdenie na doske sa podpísalo sa na Danovom imidži. „Väčšinou sú to široké veci, veľké čísla, také štýlové veci, štýlové farby. V širokých veciach sa cítim voľne a pohodlne, nijako ma to neobmedzuje,“ podotýka na margo svojho oblečenia Dano.

K snoubordu patrí aj hudba, tá znie pri skokoch na mostíku či U-rampe. Sám Dano počúva hip-hop, ale aj ďalšie štýly. V snoubordových videách vraj teraz letí všetko možné: aktuálne sú to 70., 80. roky, no stále nechýba metal, hip-hop, ale ani džez či dokonca Vivaldi.

Mimochodom, koľko dnes stojí taká sonubordová doska? Podľa Dana záleží od typu, nová doska sa dá kúpiť aj za štyri-, ale aj za štyridsaťtisíc korún. Plus treba investovať do viazania, topánok a ďalšej výbavy. No ako tvrdí Daniel Fraňo, stojí to za to.

(január 2006)

Foto: autor (portrét), archív (v akcii)

Snowboard Fest organizuje Boardcore Agency: http://www.frenky.sk/?c=12&id=175

 
16.2.2006 | Pridal: Michal Frank | Iné | čítané: 17668 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS