dnes je Štvrtok - 5. december 2024 - Oto | zajtra Mikuláš

frenky.sk - homepage of Michal Frank

 

Okamihy Pohody 2006

Trenčianska Pohoda je dnes fenoménom. Tento festival, ktorý pred desiatimi rokmi štartoval ako regionálne stretnutie priaznivcov alternatívnej hudby, sa rokmi rozrástol do obrovských rozmerov. Táto masová akcia má svoju špeciálnu atmosféru. Napriek tomu, že na ňu chodia desaťtisíce ľudí (tohoročný odhad hovoril o čísle 25-tisíc), priestory letiska sú pre návštevníkov dostatočne komfortné. Osem „stejdžov“ a množstvo sprievodných akcií znamená, že na svoje si prišiel každý. Opísať festival Bažant Pohoda v celej jeho šírke síce hádam je možné, ale zbytočné. Našou snahou bolo je skôr zachytiť tú nepolapiteľnú atmosféru v niekoľkých okamihoch.


La musica

Hercov prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča stretávame už v motoreste pred Liptovským Mikulášom. Pozvánka na Pohodu potvrdzuje povesť tohto divadla ako nositeľa kvality. Na prevažne hudobný festival prichádzajú herci s príznačným titulom La musica. Kto by povedal, že divadlo na takomto podujatí je len pre imidž a nemá tam reálne miesto, mal by sa presvedčiť na vlastné oči. Zaplnené šapitó Teatra Tatro tlieskajúce rusínskym hercom svedčí o opaku. Divadlo na Pohode má špecifickú príchuť. Neprekážajú veci, ktoré by normálne hercov rušili (hudba v pozadí, prichádzajúci ľudia, mobily...) a zároveň sa vytvára akýsi vlastný svet. V tom druhom svete vonku zatiaľ bubnovali kongisti z Beninu či vyspevovala Natasha Atlas.

Headlineri a tí druhí

Mňága a Ždorp by pokojne mohla byť jedným z headlinerov, teda hlavných hviezd festivalu - aj takého ako Pohoda. Nuž ale z Valašského Meziříčí je to do Trenčína kúsok, a tak si kapela aj tentoraz strihla popoludňajší blok, večer mohli byť Petr Fiala a spol. doma. Návštevníkov však pred veľkým pódiom naladili na správnu festivalovú frekvenciu. A jej hitovky Hodinový hotel a Made In Valmez sú už nesmrteľné... Stereo MC´s boli na jednej z minulých Pohôd hlavné hviezdy, teraz im tiež patrilo hlavné pódium, avšak až po nich prišlo najzvučnejšie meno tohto ročníka. Bola ním bostonská legenda Pixies. Skvelé, aby sme to zhrnuli jedným slovom. Ich zmes punku a alternatívnej hudby (zjednodušene povedané) bola skrátka taká. Jediná výhrada k dramaturgii Pohody - v tom istom čase hrali v relatívne malej TB aréne Psí vojáci. A nedalo sa tam dokonca ani dostať (len tak, že keď jeden vyšiel, iný mohol vojsť). Mali hrať jednoznačne na inej „stejdži“ a v inom čase. No čo už, všetko sa vidieť nedá a Pixies absenciu českej legendy vynahradili.

Levandulová a rozprávkové bytosti

Pokračovať by sme mohli v odseku o headlineroch, ale prerušíme to. Tak ako Michal Kaščák dvakrát prerušil moderátorov a performerov Jobusovcov a na jednu z bočných scén prišiel osobne ohlásiť dve hviezdy večera. Privítal Hanu Hegerovú, ktorá je zvyknutá skôr na secesné sály než na festivalové pódiá, medzi hip-hoperov, etno maniakov a pankáčov. Publikum sa na Hegerovú chytilo už pri úvodnej Levandulovej. „Sú to rozprávkové bytosti a je radosť mať ich na festivale,“ komentoval zas Kaščák zástoj Zero 7, netradičnej elektroniky, ktorá okrem „povinného“ prídavku pridala aj spontánny. A záver na tomto pódiu patril fínskemu zázraku Värtinää. Možno v hokeji nie sú Fíni takí dobrí ako Slováci, v hudbe patria medzi európske veľmoci a fínsky spievaná etno music v podobe Värtinää je toho dokonalým dôkazom. Tri bosé blonďaté speváčky sú aj jemné, aj divožienky, jedna z nich vystúpenie odohrala aj s bäbätkom pod srdcom. Aj ony pôsobili ako rozprávkové bytosti. Každopádne to bol jeden z vrcholov Pohody.

Hulváti a decenťáci

O čom je Pohoda? Jednou z odpovedí na túto otázku môže byť dianie na dvoch pódiách v rovnakom čase počas druhého festivalového dňa. Distingvovaný pán Ondřej Havelka predvádzal so svojím big-bandom na hlavnej scéne decentnú muzičku prvej polovice minulého storočia. Kontrastom kultivovaného prejavu boli hulvátski Vandali zo Svätého Jura, ktorí predvádzali svoj rázny punk na jednom z menších pódií. Povedať o oboch úplne rozličných produkciách rovnaké pozitívne hodnotenie sa zdá byť nemožné, ale na Pohode je to tak. Aj o tom tento festival je.

Japonec, ty vole, ty vole, Japonec

Hoci by sa mohlo zdať, že ľudí lákajú len veľké mená na veľkých pódiách, nie je to tak. Dokladom je Jiří Schmitzer. Tento český herec (filmový manžel M. Vášáryovej z Postřižin) je zároveň pesničkárom. Nie je síce tak populárny ako Nohavica, ale o tom, že je výborný sa mohli diváci na Pohode v jednom z cirkusových stanov. Aj zdanlivo nezmyselný refrén „Japonec, ty vole, ty vole, Japonec“ v jeho songu má zmysel a Schmitzer ukázal, že aj on má na tomto festivale svoje miesto.

Ďalší posledný koncert

Po východe zo stanu, v ktorom hral Schmitzer na nás doliehajú známe zvuky. Kým na Schmitzera nás vyprevádzal Peter Lipa, po návrate nás vítajú Bez ladu a skladu. Napísať, že to je ich posledný koncert je holý nezmysel, posledných koncertov už mali viac ako Michael Jordan návratov do NBA. No faktom je, že už nefungujú a stretávajú sa len pri takýchto príležitostiach. Ako teraz, keď krstili DVD. A zahrali si, aj „povinným“ Rybníčkom za bicími. Keby sme boli uštipační, tak povieme, že miestna kapela mala najväčší úspech. Bez ladu a skladu totiž pochádzajú z Trenčína a naozaj na nich prišlo viac ľudí, než deň predtým na Pixies.

Literárne okienko

Technické problémy zdržali v Rakúsku autobus amerických Ukrajincov Gogol Bordelos. Tí hrali teda až okolo druhej v noci (podľa očitých svedkov boli úžasní), vymenili sa s Polemicom. Ten bol vo forme, ale chceli sme si oddýchnuť (zvlášť keď nás ešte čakala o jednej v noci Zóna A). Jednou z možností bola návšteva Artfora café, literárneho stanu. Akurát tam bol rozhovor s Michalom Hvoreckým. Ak si niekto myslí, že oňho v čase, keď hral Polemic a na hlavnom pódiu exspeváčka Morcheeby Skye nebol záujem - mýli sa. Stan bol plný ľudí. Dať si kávu či čaj v príjemnom prostredí literárnej kaviarne padlo uprostred rozhučaného festivalu viac než vhod. A ten Hvorecký sa tiež celkom dal počúvať. Aj keď číta sa lepšie...

Takže aj takúto chuť mala tohoročná Pohoda. Toto boli momentky jedného filmu, ale každý návštevník mal v hlave vlastný film. V tom je práve čaro tohto jedinečného festivalu.

(júl 06)

Foto: frenky.sk

10 rokov Pohody:

2006: Práve ste dočítali

2005: Chýbal som

2004: Chýbal som

2003: http://www.frenky.sk/?c=12&id=235

2002: http://www.frenky.sk/?c=12&id=158

2001: http://www.frenky.sk/?c=12&id=126

2000: http://www.frenky.sk/?c=12&id=79

1999: http://www.frenky.sk/?c=12&id=14

1998: Chýbal som

1997: Chýbal som

 
5.8.2006 | Pridal: Michal Frank | Reportáže | čítané: 19477 krát | Zdieľať |  
Strecha
Michal Frank
Michal Frank facebook

© Copyright 2000 - 2010 Michal Frank
Design & engine by Vádium s.r.o. 2010 | powered by Tesmur:CMS