Čo je Noćna zmiana bluesa vlastne za kapelu? "Hráme už veľmi dlho, osemnásť rokov. Máme dvanásť albumov. Zaujímajú nás akustické nástroje - akustické gitary, akustická basa, bicie. Energia v muzike nezávisí od toho, aby bola nahlas, ale je v samotných hudobníkoch a ich nástrojoch, " povedal nám Slawek, ktorý by so svojim vzhľadom mohol pokojne hrávať v metalovej kapele. No on má radšej blues. Štýl, ktorý hráva, prezentoval slovami: "Vo všeobecnosti je to samozrejme blues. Nie je to však ortodoxný blues, napríklad taký, aký hráva Boboš. On hráva tak, ako sa hrávalo v Chicagu v päťdesiatych rokoch. My hrávame akustický, ale modernejší blues."

Slawek Wierzcholski spomenul meno Ericha Boboša Procházku. Ten sa na amfiteátri objavil tiež, spolu s Jánom Liteckým Švedom a kapelou Víťazný traktor. "Poznáme sa. S Bobošom, aj s Liteckým Švedom sa často vídavame. Keď prídu do Poľska, pomáham im tam organizovať koncerty. Keďže hrám už osemnásť rokov, poznám väčšinu organizátorov a len im poviem: Boboš je dobrý, môžeš mu spraviť koncert, nesklame, " tvrdí Slawek o Bobošovi a spol. Čo tvrdí Boboš o Slawkovi a jeho skupine? "Slawek Wierzcholski s kapelou - to je úplná fantázia. Veľakrát som ich počul hrať a je to nesmierne dobré."
Poliaci prišli do Prešova z koncertu v Zakopanom a druhý deň išli hrať do Tarnowa. Ušetrili tak peniaze za benzín, aj keď, ako povedal Slawek, "nehráme len pre peniaze, ale nejaké peniaze samozrejme potrebujeme." Priznal tiež, že cestou mala Noćna zmiana bluesa aj problémy: "Na slovenskej hranici nepustili našich bedňákov."

Ďalší bluesman Erich Boboš Procházka netajil svoju spokojnosť: "Vzhľadom na to, že to je otvorenie, Cico hovoril, že je tu celkom slušná účasť. A Peťovi Hajdukovi (to je Cico, dramaturg festivalu - pozn. red.) 86-krát klobúk dole, za to, že toto tu všetko zorganizoval a dotiahol do takéhoto štádia a veľkosti. Je to skvelé." Boboš je vyhľadávaným hráčom na ústnu harmoniku. Hosťoval na mnohých albumoch, nielen bluesových, či džezových, ale napríklad aj na rockových. Opýtali sme sa ho, či ich má spočítané? "Nie. Bolo toho tak veľa, že tie cédečka by museli byť ukladané v dlhých štosoch. Skôr je zaujímavé, s kým som nehral, " povedal Boboš a na margo svojej účasti na rockových projektoch podotkol: "Kamaráti ma zavolali a ja som prišiel a zahral, ako som najlepšie vedel. Hral som funkoviny, džezoviny, bluesoviny, hral som bigbíťakom, metalistom, dokonca aj death metal, či doom metal. Dúfam len, že sa im to páčilo."

Boboš si rád zahrá s každým dobrým muzikantom, nemusí byť bluesman. Jeho najobľúbenejším žánrom je však rozhodne chicagské blues. "To je moje, hlásim sa k nemu. Dobrá je ale celá čierna muzika, rovnako ľúbim funk, soul, reggae..."

A novšie veci, ako napríklad hip-hop? - opýtali sme sa. "Ani nie, prvé, čomu som nevedel prísť na chuť, bol rap. Mám rád skôr tie staré záležitosti ako rhytm & blues, päťdesiate, šesťdesiate, sedemdesiate roky, všetky vývoje bluesovej hudby, milujem prakticky akúkoľvek funkovú hudbu, " odvetil tento azda najlepší slovenský hráč na ústnu harmoniku, ktorému neprekážalo ani to, že festival bol ladený skôr do folku a country. "Absolútne nie. Muzikant je dobrý vtedy, keď hrá to, čo je jeho. Je jedno čo hráš, ale musíš byť o tom presvedčený, " skonštatoval Boboš.

(spoluautor článku Martin Belej)