Slovenské hudobné alternatívy
Dobre utajený, ale mimoriadne zaujímavý počin vyšiel z dielne prešovského Vydavateľstva Michala Vaška. Publikáciu Slovenské hudobné alternatívy pripravil dlhoročný znalec slovenskej alternatívnej scény, aj jej aktívny účastník, Július Fujak, ktorému vypomohli spoluautori Martin Kalinka a Oliver Rehák.
Novinka vyšla iba v tristokusovom náklade ako práva pre Filozofickú fakultu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Útla knižka mapuje alternatívnu hudobnú scénu na Slovensku. Objavujú sa v nej v tomto smere zásadné kapely. State o nich sú stručné, obsahujú základné informácie a charakteristiky.
Faktom však ostáva, že doteraz bola táto scéna prakticky (a nezaslúžene) prehliadaná a informácie o nej sa objavovali v médiách či odborných publikáciách len sporadicky. Plusom je aj CD príloha obsahujúca 23 trackov, na ktorých sa prezentujú tí, o ktorých Fujak a kol. píšu.
Cédečko i kniha začína Martinom Burlasom (a skupinou Maťkovia), ktorý patrí medzi najvýraznejšie postavy kultúrneho života na Slovensku, nielen toho nekomerčného. Nemôže obísť Bez ladu a skladu, ale aj ich pokračovateľov Neuropa, či trenčianske vzory Chór vážskych muzikantov. Nechýba silná vrbovská scéna, ktorú reprezentuje Braňo Jobus a jeho Karpatské chrbáty či Vrbovskí víťazi.
Východné Slovensko má zastúpenie v podobe alternatívnej legendy Ali ibn Rachid pôvodom z Prešova, či ich krajanov a takpovediac nástupcov Chiki liki tu-a. Odsledované sú aj ďalšie projekty ľudí z okruhu Ali ibn Rachid.
Logicky je zmapovaná aj tá scéna, na ktorej sa J. Fujak pohyboval. Počnúc neprehliadnuteľnou Teóriou odrazu, neskorším Otrasom až po „zmixovanú“ tEóRiu OtrAsU.
Zastúpené sú aj bratislavské kapely Tornado Lue, Lous de Funes či experimentátori ťažšieho kalibru ako Jesus Underground Band či temná Ľahká Múza. Svoje miesto v knihe i na CD má aj ďalší z priekopníkov alternatívnej scény Ján Boleslav Kladivo, ľudia z okruhu Slnko records (Dlhé diely), alebo elektronickí Poo.
Autori si dali záležať, aby publikácia bola reprezentatívnou, aj keď treba priznať, že ide skôr o akýsi „úvod do problematiky“. Je toho málo, ale vďaka aj za to.
V Čechách je dokonale (aj knižne) spracovaná história kapiel či už z okruhu undergroundu (Plastic People of the Universe, Dg. 307...), pražskej alternatívnej scény (Extempore, Švehlík...), brnianskej scény (Dunaj, E, Jěště jsme sa nedohodli...), punku, metalu a rôznych ďalších subkultúr, či regionálnych hudobných a kultúrnych scén (Valmez, Ostrava, Plzeň, Teplice...). Naproti tomu na Slovensku nie je spracované takmer nič, vynímajúc hlavný prúd populárnej hudby.
Už to je dôvod, prečo je kniha + CD Slovenské hudobné alternatívy významným počinom. Bola by však škoda, keby ostalo iba pri ňom. Slovenská kultúrna - a zvlášť hudobná - scéna je totiž neporovnateľne pestrejšia, než by sa mohlo zdať z povrchného sledovania komerčných médií.
(august 2006)