Jana Jurišincová - život mladej herečky
Tento rozhovor s herečkou Janou Jurišincovou vznikol na improvizovanej „tlačovke“ so študentmi masmediálnych štúdií v Prešove v marci 2013. Okrem iného na nej prezradila aj to, že sa chystá na rolu Fridy Kahlo...
Pôvodný článok vyšiel v Korzári:
http://presov.korzar.sme.sk/c/6749445/jurisincova-ziskala-cenu-za-postavu-autistickeho-dievcata.html
Herečka Jana Jurišincová pôsobí v prešovskom divadle už ôsmu sezónu. Za svoju zatiaľ životnú rolu považuje postavu autistického dievčaťa Dottie, našla sa aj v Popoluške. Pôvodne však chcela byť učiteľkou.
herectvu sa tridsaťročná rodáčka z Krompách Jana Jurišincová dostala náhodou.
Náhodou získala aj angažmán v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, kde dnes účinkuje vo viac ako polovici repertoáru.
Popoluška v rovnomennej novinke sa z tejto roly teší, lebo ako každé dieťa chcela byť princeznou.
„Viac som však chcela byť učiteľkou. Posadila som si bábiky do kruhu a vyučovala som ich, “ hovorí herečka, ktorá sa takto dostala aj k svojmu povolaniu: „Keďže som chcela byť pani učiteľka, rozhodla som sa prihlásiť na pedagogickú školu do Levoče. Tam som mala dramatický krúžok, prednášala som, robili sme programy pre deti. A tak sme si so spolužiakmi povedali, že poďme to zo srandy skúsiť na prijímačky na Akadémiu umení do Banskej Bystrice. Z piatich zobrali len mňa. Povedala som si, fajn, a čo teraz? Ostala som.“
Do prešovského divadla prišla hneď po škole. „Vybral si ma ešte pán Javorský, bývalý umelecký šéf DJZ. Prišiel sa pozrieť aj na predstavenie, v ktorom som navyše ani nehrala, “ opisuje svoju cestu do Prešova, aj keď pôvodne chcela táto východniarka ostať na strednom Slovensku, ťahalo ju to do Martina.
Okrem Popolušky hráva Jana Jurišincová aj Lindu v muzikáli Pokrvní bratia, kde na javisku rastie s postavou, v Lakomcovi hrá ženu, ktorú chcú vydať za Stražana, v Námestíčku zas šestnásťročné dievča, ktoré sa chce silou–mocou vydávať.
Najradšej má kompilované úlohy. „Zabijak Joe je moje najobľúbenejšie predstavenie, ktoré asi neprevýši tak skoro nič. Mám naň slabosť, “ hovorí o cool dráme, v ktorej hrá dvadsaťročné autistické dievča Dottie.
„Chcela by som si raz zahrať Janu z Arku, ale keď urobíš cool drámu ako Zabijak Joe, máš pocit, že čo tam po Jane z Arcu. Toto je pre mňa top a dúfam, že takéto postavy ešte prídu.“
Na túto rolu sa dlho pripravovala, študovala rôzne podklady. Dostala za ňu aj cenu Literárneho fondu.
Okrem hrania robí aj smutnejšiu prácu. S kolegami z divadla chodí „klaunovať“ po nemocniciach pre onkologicky choré deti. Na clown doctors nedá dopustiť, aj počas divadelných prázdnin chodieva na klaunské workshopy. Ako inak, s kolegami.
„Hoci si už v máji začíname liezť na nervy, stretávame sa aj cez prázdniny či víkendy. Prešovské divadlo je veľmi kolegiálne. Možno aj preto, že je to menšie mesto, neponúka toľko iných možností. Poznáme sa tak, že ani vlastná žena a muž nepozná toho kolegu tak, ako sa poznáme my, “ vraví sympatická herečka o svojich kolegoch, spomedzi ktorých najviac obdivuje manželov Stražanovcov.
A čo tak založenie rodiny? „Určite raz, ale momentálne nie je čas. Aj sa to rýmuje. Momentálne je mojou rodinou práca a pes, “ dodáva Jana Jurišincová
Foto: Lenka Dutková
Z „tlačovky“ pripravila článok aj Stanislava Andraščíková:
http://pis.sk/clanok/11779/janka_jurisincova-radsej_hravam_tazsie_postavy.html
Ďalšie perličky z „tlačovky“:
O medializácii:
„Mne vôbec nechýba. Aj keď môj pes bol v novinách. Ale to bolo milé.“
„Nemusím sa otŕčať v smotánkach, som jednoduchý človek...“
O voľne a Veľkej noci:
„My sa tak máme radi, kolegovci, že aj keď máme víkend, tak ho trávime spolu. Ideme robiť moderovacie námetové večery v Bizarre. Začneme Simpsonovcami.
V pondelok sa budem z toho spamätávať - zamknutá, nie som doma pre nikoho.“
O možnom účinkovaní v televízii:
„Ak príde dobrá ponuka, áno. Mne príde divadlo viac späté s divákom. Je to živé.“
O vzoroch, idoloch a vlohách:
„Veľa čerpám z kolegýň na javisku, starších i mladších. Dobrá herečka? Meryl Streep. Dobre fajn. Ale inak sú to skôr muži: Al Pacino, de Niro... Mama je môj vzor. Nikto u nás v rodine nemá umelecké sklony. Otec spieva. Ja zase mám na javisku zo spevu strašný stres.“
O iných druhoch umenia:
„Tanec. To už je tiež moje povolanie v divadle. Niekedy som maľovala. Ale toho času je tak málo. Písanie divadelných hier? Každý herec vie niečo napísať. Báseň, imrovizačku - chytí ma to len občas. V lete, pri mori, ale potom na to pozriem a vyhodím to preč. Každý herec má nejaké umelecké sklony, aj iné než divadelné.“