POKE festival 2013
Vystúpenia, na aké človek natrafí zriedka, v industriálnych priestoroch tehelne. Tak to vyzeralo na treťom ročníku festivalu POKE, ktorý priniesol silné mená alternatívnej scény a spojil umelcov Prešova a Košíc.
Tu je reportáž a fotografie z jedinečnej akcie, ktorá sa konala v júni 2013 na štýlovom mieste. Pôvodný korzársky text, s ďalšími fotkami, si môžete pozrieť tu:
http://presov.korzar.sme.sk/c/6838067/festival-poke-zmenil-nefunkcnu-tehelnu-na-centrum-umenia.html
Fotograléria z akcie je tu:
http://www.epresov.com/index.php?option=com_fotogaleria&view=article&id=1&Itemid=100&gal=536
Fotky ponúkol aj portál PIS.sk, tu sú z prvého dňa: http://pis.sk/clanok/12169/foto-prvy_den_festivalu_poke_2013.html
A z druhého:
http://pis.sk/clanok/12172/foto-druhy_den_festivalu_poke_2013.html
A ďalšie, s videami: http://pis.sk/clanok/12198/foto-poke_festival_2013.html
Návrat k minulému ročníku:
http://www.frenky.sk/clanok/791/poke_festival_2012.html
Stará tehelňa v Drienovskej Novej Vsi (okres Prešov) patrila cez víkend umeniu. Festival POKE je jedinečný vďaka atmosfére. V kedysi jednej z najväčších slovenských tehelní z päťdesiatych rokov, s neopakovateľným duchom miesta, sa po roku znovu stretli umelci. Nielen hudobníci, na festivale POKE malo miesto i divadlo, literatúra, tanec, film, výtvarné umenie, street art, remeselná dielňa...
Maskotmi festivalu sa stali miestne babky, ktoré sa objavili aj na bilbordoch avizujúcich tretí ročník akcie. „My sme odtiaľ, z tehelne, bývame blízkom, “ prezradila nám 79-ročná Anna Markušová a dodala: „Minulý rok sme tu boli a potom nás dali v Prešove na plagáty. Nemuseli nás tam veru dávať.“ Jej o rok staršia kamarátka Etka Spišáková ju doplnila: „Len tak sme prišli pozrieť, lebo tu sme pracovali, tak sme zvedavé, ako to vyzerá.“ A ako hodnotili program, ktorý predsa len zaujímal skôr mladšie ročníky? „Dobrý program, ale keby zahrali ľudovky, bol by lepší, “ odvetili babky z tehelne v Drienovskej Novej Vsi.
Ľudovky industriálnym areálom nezneli. Návštevníkov však roztancovala veselá elektronická kapela Belfast FM z Islandu, ktorá bola hlavnou hviezdou prvého festivalového dňa. Jej členovia dokázali, tak ako pred rokom ich krajania Bloodgroup, prečo je Island je značkou kvality a prečo sa tak darí hudbe z tohto neľudnatého ostrova. Z temnejšieho súdka bolo vystúpenie Dirty Beaches z Kanady, dobrý ohlas mal domáci Puding pani Elvisovej i Taliani Soviet Soviet.
Druhý deň na hlavnom pódiu patril elektronike, predstavili sa napríklad Sleep Party People (Dánsko) a Dat Politics (Francúzsko), pódium im rozohriali českí rockeri Vees. Kto neholduje syntetizátorom, mal možnosť navštíviť rock/world music stage, či ísť trebárs na divadlo, literárne čítačky alebo besedy. Všetko sa stihnúť nedalo.
Čo nás však zaujalo, bolo divadelné predstavenie Skratu (Umri, skap, zdochni) či jedinečný projekt Spitfire Company českej hudobníčky Lenky Dusilovej a silovej tanečníčky Markéty Vacovskej.
Na bočnom pódiu to poriadne roztočili energickí Bohemian Betyars z Maďarska, hrajúci rýchly folk-punk. Priestor dostali i domáci hudobníc. Či už Košičania Jazzabel mixujúci funky a jazz, prešovský hardcore Saprophyte alebo ich mladší kolegovia Papyllon, ktorí sa mohli pochváliť hradbou fanúšičiek pod pódiom. V blízkosti literárneho „stejdžu“ bolo pódium, na ktorom Edo Klena predstavoval mladé talenty (nás zaujali Madison Gentlemen), ale vystúpila na ňom i Katka Koščová, Viki Olejárová i Francúzi Les Rhinocéros.
Vizuálne umenie nalo zastúpenie aj v podobe svetelnej projekcie tunela v útrobách fabriky, či inštalácie smetnej nádoby s vyhodeným televízorom.