Rocková liga
Ľubovi Hanušínovi sa za štrnásť rokov nestalo, že by vynechal nejaký ročník prehliadky amatérskych hudobných skupín
Koncerty za komunistov zakazovali
Medzi tradičné podujatia, ktoré si priaznivci rockovej muziky nenechajú ujsť, patrí v šarišskej metropole Rocková liga (RL). Tohto roku prebehol už 14. ročník tejto populárnej prehliadky amatérskych hudobných skupín. Ako to celé začalo? "Na počiatku boli sporadické koncerty, najmä kapiel vtedy letiacej novej vlny (new wave), ktoré organizoval vo vtedajšom Okresnom dome pionierov a mládeže v Prešove Marián ´Džeky´ Jacko," zaspomínal si Ľubo Hanušín, zástupca riaditeľa v ABC - centre voľného času, zakladateľ a duša Rockovej ligy.
História samotnej RL sa začala písať v roku 1986. Spočiatku sa však táto prehliadka nazývala Koncert mieru. "Rok 1986 bol vyhlásený za Medzinárodný rok mieru. Chceli sme vtedy v dome pionierov robiť rockové vystúpenia a názov Koncert mieru nemohol ideologicky nikomu prekážať. Už ani neviem, kto ho vymyslel. Pravdou je, že Prešov sa dočkal prehliadky mladých rockových skupín," uviedol na margo pôvodného názvu dnešnej Rockovej ligy Ľ. Hanušín.
Vláda novej vlny
Na úplnom počiatku Koncertov mieru prevládali novovlnové kapely. Tempo udávali najmä prešovské formácie Domino, Tic - Tac a Záhoráck Band s lídrom Ronym Šmeralom. Domino bolo zoskupenie okolo gitaristu Daniela Hurtuka, ktoré bodovalo aj na Festivaloch politickej piesne Prešov '83 a '84. I tieto festivaly možno pokladať za akýchsi predchodcov Koncertov mieru.
"Snáď najdlhšie trvanie a najväčší prínos do prešovskej amatérskej scény zo školských skupín priniesla formácia Tic - Tac. Vznikla na pôde Gymnázia na Konštantínovej ulici. Pôvodne popová skupina po odchode speváčky Jany Petrušovej do Domina začala účinkovať v zložení Martin Kvašňák - basgitara, Miloš Spišák - gitara, Mišo Čillík - bicie a produkovať zaujímavú punkovú hudbu," píšu Rado Mešša a Martin Sejk v kultúrnom mesačníku v apríli 1990, v rámci cyklu o prešovskej amatérskej hudobnej scéne.
"Na úplnom počiatku, v čase keď prevládala nová vlna, boli Koncerty mieru nesúťažné. Potom sa táto prehliadka zmenila na súťažnú, čo pretrvalo dlhé roky," pripomína Ľubo Hanušín. Na tomto mieste treba uviesť, že čoskoro novej vlne odzvonilo a Koncerty mieru naplno obsadil nový štýl - heavy metal.
Nástup metalu
Žiaden iný žáner neovplyvnil tvár Koncertov mieru a neskoršej Rockovej ligy tak ako metal. V roku 1987 vznikli dve mimoriadne skupiny - Striga a Gagas. Gagas síce zatiaľ len ako nevýrazné zoskupenie stredoškolákov, zato Striga sa do svojich fanúšikov zaryla ako žiletka. Najmä vďaka "diabolskému" spevákovi Leichemu (dnes majiteľovi tetovacieho štúdia) si získala obrovskú podporu početných metaluchtivých fanúšikov. Na koncertoch mieru vystupovala dokonca nesúťažne, aby mohli o "stupne víťazov" bojovať menej známe kapely. Po počiatočných neúspechoch si víťazný stupienok "predplatil" na dlhší čas (až na pár výnimiek) spomínaný Gagas. Pomohlo tomu sprogresívnenie ich muziky, ktoré do skupiny vniesla huslistka Inga (dnes manželka gitaristu Gagasu Erika Wittnera). Presadili sa však aj ďalšie kapely, ako Panther, Vanad, Helior, Tyran, Rossveltia či dokonca jazzrockový Taxis.
Problémy, problémy...
Koncerty mieru nemohli nechať ľahostajných komunistických kultúrnych "dohliadačov". Neškodný názov prehliadky všetko nevyriešil. Kultúrny dozorcovia a eštebáci sa určite nevytešovali nad Leicheho pódiovým vyvádzaním v štýle Ozzyho Osbourna či Alice Coopera alebo nad tým, že Gagas v roku 1989 venoval jednu skladbu "monsiňórovi Tisovi".
Viacero koncertov bolo predčasne ukončených, zaujímavý je najmä jeden prípad. Bolo to v roku 1988. "Hralo sa v záhrade za pionierskym domom (dnes tam stojí amfiteáter využívaný pravoslávnou cirkvou - pozn. red.), teda na otvorenom priestranstve. Bol to skvelý koncert, "odpálili" to tam najmä Striga a Panther, išlo sa naplno a atmosféra bola perfektná. Keď bol v plnom prúde, prišiel nejaký človek, ktorý tvrdil, že je z uličného výboru KSS a žiadal ukončenie koncertu. Samozrejme, že sme mu nevyhoveli, koncert bol koniec - koncov povolený a nakoniec z toho aj tak nič vážne nebolo," popísal incident organizátor Ľubo Hanušín. Jaro Šechný, ktorý hral vtedy na pódiu s Pantherom tvrdí: "Je to pravda, že koncert bol predčasne ukončený. Vystúpili sme na záver ako hostia. Koncert bol vydarený hralo sa dobre. Údajne sa však niekto z Pavlovičovho námestia bol sťažovať na polícii kvôli hluku. Na to došli policajti a z toho, čo nám líčil náš zvukár vyplýva, že boli riadne pod parou. Nedali si nič vysvetliť, siahli na mixpult a sťahovali zvuk dole. Obecenstvo stálo, čakalo, čo sa bude diať, no nedialo sa už nič. Usekli nás asi v polovici, a tým koncert skončil."
Zbohom Koncertom mieru, vivat Rocková liga
Rok 1990 bol posledný, v ktorom sa prehliadka skupín nazývala Koncert mieru. Od nasledujúceho roku sa začala písať história Rockovej ligy. Treba podotknúť, že v týchto časoch (a ešte dlhé roky potom) išlo o jedinú akciu v šarišskej metropole, na ktorej sa mohli amatérske kapely prezentovať. Samostatných koncertov jednotlivých skupín bolo ako šafránu. V spomínanom roku 1991 Rocková liga zmenila pôsobisko - presťahovala sa do Domu kultúry a venovalo sa jej ďaleko väčšie množstvo ľudí. Okrem Ľuba Hanušína či tradičného moderátora Rada Meššu spomeňme aspoň Mariána Jacka, Jozefa Kačalu či Juraja Rusnáka. V regionálnom kultúrnom stredisku vychádzal tiež v tom čase hudobný občasník Rockorama. Ten po čase samovoľne zanikol a už sa ho nikdy nepodarilo, napriek niekoľkým pokusom, obnoviť.
Na hudobnej scéne prevládal metal, aj keď začali sa zjavovať aj prvé lastovičky z iných žánrov - v deväťdesiatomprvom sa dokonca do finále prebojovali ražňanskí Spiders, ktorí sa radili k nezávislej scéne (v tom čase nazývanej "mancherster") v deväťdesiatomdruhom nastúpila punková Strecha, či syntipopoví EMS - 3.
Žánrovej pestrosti velí Seattle
Deväťdesiate roky boli poznačené boomom kapiel z amerického Seattlu na čele s Nirvanou. To zmenilo aj hudobnú tvár Rockovej ligy, kde sa klasické metalové zoskupenia dostávali do úzadia. Okrem "seattlovských" kapiel prerážali alternatívne zoskupenia ako Nonsense, Strecha či Zlý svet (začínali v roku 1991 ako heavy metalové zoskupenie Hernest). Vrcholom avantgardy bolo vystúpenie skupiny Kliment, ktorá predviedla divákom vystúpenie, v ktorom pôvodnú totálnu averziu obecenstva zmenila behom niekoľkých minút na stav vrcholnej sympatie. Rocková liga prežívala svoje ďalšie skvelé obdobie. Jedinou nevýhodou bolo časté striedanie pôsobiska. Raz sa konala v sále Čierneho orla prešovského PKO, inokedy v sále ABC - centra voľného času na Októbrovej ulici. Podľa toho, aká bola finančná situácia. Nakoniec sa miesto konania ustálilo na "abecečko", kde sa táto prehliadka koná dodnes.
"Aj tak si myslím, že najlepšiu atmosféru mali koncerty v starom pionierskom dome," tvrdí Ľubo Hanušín, ktorý nevynechal prípravu jediného ročníka Rockovej ligy, nech bola finančná situácia akákoľvek.
Na atmosféru Domu pionierov a mládeže spomína aj líder kultovej metalovej kapely Striga Leiche: "Mali tam izbu revolučných tradícií, ktorá počas koncertov slúžila ako šatňa. Bola tam i imitácia ruského samopalu, s ktorou som začal trochu blbnúť a mali sme z toho nejaké problémy." Striga mala v tom čase problémov neúrekom. Najviac kvôli textom z Leicheho dielne, ktoré vychádzali z horrorovej tematiky. "Tvrdili nám, že sú to protištátne texty, čo bola hlúposť. Keď sme raz mali hrať vo finále v PKO, nevedeli sme či vôbec vystúpime. Ľubo Hanušín vtedy povedal, že ak nepríde nikto z OV KSS môžeme hrať. Cítili sme sa ako nejaký ´krylovci´, čo je však nezmysel. Mali sme len pochmúrne texty. Za toho totáča mala mladá generácia strach a rešpekt. Ja som si to však neuvedomoval a bral to všetko ako zábavu," tvrdí Leiche a dodáva, že kto vtedy nespieval o holubiciach mieru nemal šancu.
Rockový klub a Preshow Rock
Ďalšia úspešná etapa Rockovej ligy nastala okolo roku 1994. V Prešove nikdy nebol (a dodnes nie je) rockový klub. Aspoň imaginárny rockový klub založil Ľubo Hanušín so spriaznenými muzikantmi a ďalšími ľuďmi pohybujúcimi sa okolo muziky. Táto pospolitosť potom pripravovala koncerty a ďalšie podobné akcie. Logo klubu nakreslil "dvorný" výtvarník prešovských rockerov Martin Horečný (vtedajší bubeník Gagasu), ktorý má na rováši i znak Rockovej ligy. Zaujímavosťou je, že momentálne najúspešnejšia skupina na Slovensku I.M.T. Smile na lige nikdy nevystúpila. Zúčastnila sa však na jednom podujatí, koncerte The People, ktorý bol spojený s krstom ich demokazety, ako predkapela. Túto akciu zorganizoval práve Rockový klub. V tomto čase sa tiež upustilo od súťaženia na Rockovej lige. Či už rozhodovala porota, alebo publikum, vždy sa niečo niekomu nepáčilo a preto bol tento hlasovací nezmysel zrušený. Začala sa však organizovať paralelná súťažná prehliadka Preshow Rock. Po dvoch úspešných ročníkoch však skončila, pretože nebolo dostatok času ani financií.
Kam smeruje Rocková liga dnes?
Posledné ročníky Rockovej ligy sa niesli bez výnimočností. V roku 1996 prišlo na ligu viacero zvučných mien z Českej republiky ako Melancholly Pesimism (Uherské Hradiště), Scabbard (Kojetín), či Suggestor (Domažlice). Nestretlo sa to však z takou odozvou, akú pôvodne organizátori očakávali. V ďalších rokoch už hrávali väčšinou domáce formácie, napospol v sále ABC - centra voľného času. V marci tohto roku prebehli štyri kolá 14. ročníka Rockovej ligy, o ktorých sme vás v PREŠOVSKOM KORZÁRI podrobne informovali. Vystúpilo na nich dokopy devätnásť skupín, prevažne z Prešova. Zaujímavosťou bola kapela, ktorá hrala na lige ako posledná. Ide o Strechu, ktorá sa na pódiá vrátila po troch rokoch pauzy a na RL vystúpila po piatykrát. Dostala sa tak na pomyselné druhé miesto v počte účastí na tejto prehliadke, spolu s kapelou Striga. Najviac (šesťkrát) vystúpil na lige Gagas. Ďalší rok oslávi Rocková liga pätnásťročné jubileum. Môžeme sa tešiť na to, aké nové kapely opäť objaví, kto na nej vystúpi a na ďalšie zaujímavosti. "Nechystáme nič veľkolepé, ale chceme aby bol 15. ročník, ktorý vychádza na rok 2000, dôstojnou prehliadkou. Uskutoční sa na tradičnom mieste, u nás, v sále ABC - centra voľného času, teda to nechceme sťahovať niekde inde. Úroveň mladých kapiel ide hore, čo ma teší. Chceli by sme si viac záležať na zvuku, ani toho roku to nebolo zlé. Azda sa nájdu aj zanietenci, ktorí nám pomôžu i po sponzorskej stránke, aby sa jubilejný ročník naozaj vydaril," povedal PREŠOVSKÉMU KORZÁRU na margo jubilea RL Ľubo Hanušín.