Víťazstvo v národnom kole znamenalo nomináciu na Európsku cenu Journalist Award 2007 - Diversity! Tú získala portugalská novinárka Maria do Céu Neves (Diario de Noticias) a v špeciálnej kategórii k Európskemu roku rovnakých príležitostí pre všetkých, kam bol zaradený aj môj príspevok, bola ocenená Maria Sterklová z Rakúska.
Viac informácií: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-07-1956_sk.htm

O výhre písali aj v Korzári, ale link, žiaľ, nemám.

Do Bruselu bola za SR nominovaná aj Prešovčanka Daniela Hivešová-Šilanová (Romano nevo ľil). Info (SITA): http://2007.rnlweb.org/modules.php?name=News&file=article&sid=8591

Ocenený článok vyšiel (v angličtine) aj v publikácii, ktorú vydali organizátori súťaže.
Bibliografický odkaz:
KOL. (Zborník víťazných príspevkov súťaže Jurnalist Award 2007 – Diversity!), For diversity, against discrimination, EU Journalist Award 2007, ISBN neuvedené. www.stop-discrimination.info
(Príspevok: Wheelchair-bound man travels by train as a parcel! , s. 332 - 335)
Na stiahnutie: http://www.docstoc.com/docs/79587934/Winning-articles--special-aWard-european-Year-of-equal

Tu je podstatná časť tohto článku:

Vozičkár cestoval vlakom ako balík!

Tridsaťročný Radko Soročina si s cestovaním užil svoje! Odmalička je totiž pripútaný na invalidný vozík. To mu však nebráni, aby sa stretával so svojimi priateľmi, zdravými i hendikepovanými, a nešiel s nimi aspoň raz ročne niekde na výlet. S dopravou si však ako ťažko telesne postihnutý užil svoje. Raz dokonca cestoval vo vlaku ako balík!

„Teraz s odstupom času je to úsmevné, ale vtedy sa mi to zdalo byť tragikomické, " spomína s úsmevom, bez štipky zatrpknutosti, na svoju dobrodružnú cestu. Problematických jázd vlakom zažil viacero, ale táto mu obzvlášť utkvela v pamäti.

Začalo to obvyklým postupom, keď si R. Soročina na železničnej stanici objednal lístok. Vlak z Kysaku do Bratislavy mal mať bezbariérový vagón a zabezpečená mala byť aj možnosť nástupu prostredníctvom nakladacej rampy. Potvrdili mu to aj telefonicky. „Stala sa tá vec, že vagón tam nebol, " s hurónskym smiechom opisuje túto historku Radko. „A úplne ma dorazilo, že výpravca o ničom nevedel."

Mal to šťastie, že bol na mechanickom vozíku. Elektrický spolu s ním váži vyše 220 kíl a ten by len tak ľahko do vlaku nenatrepali. S mechanickým vozíkom sa to podarilo, avšak jediné bezbariérové miesto bolo voľné vo vozni s balíkmi. „Ja mám aspoň vozík, ale môj sprievodca musel sedieť na balíku, " smeje sa pasažier, ktorý svoj povestný zmysel pre humor nestrácal ani vtedy. „Pýtal som sa konduktora, či nemám nárok na zľavu na cestovnom, keď cestujem ako spešnina. Že sa mi to zdá byť neadekvátne štandardu cestovania druhou triedou. Odpovedal, že on by na mojom mieste napísal sťažnosť na riaditeľstvo, ale nevie, či bude vybavená v môj prospech. On bol z toho viac vyplieskaný, ako ja."

Radko Soročina žiadnu sťažnosť nepodával. „Mojím cieľom nie je znevažovať železnice, len poukazujem na problémy, ktoré sú." Cesta s balíkmi bola aj poučná: „Vtedy som si uvedomil jednu vec, že Slovenskou poštou, a zvlášť železničnou dopravou, by som neposlal nič." S typickým smiechom dodáva, že tam „tak hádže z balíkmi, že nápis ´krehké´ je len veľmi slabou ochranou."

Dobrodružná cesta príchodom Bratislavy neskončila. Tam totiž Radko presadol do karosy, ktorá viezla partiu zdravých i hendikepovaných ľudí na výlet do Talianska. V autobuse strávil ďalších 16 hodín. „Bola to zverina, " hovorí a zdôrazňuje, že ten výlet napriek všetkým cestovným peripetiám stál za to.

Radkovi nechýba nadhľad, ani zdravý prístup k životu. Problém má s niektorými bariérami. Medzimestské autobusy prakticky využívať nemôže, taxíky sú pridrahé, a tak mu z verejnej dopravy ostáva len železnica. Vyrážať musí z Kysaku. Raz si síce vyskúšal nechať pristaviť vagón na prestup, ale potom musel v Kysaku na rýchlik v horúčave čakať tri a pol hodiny. „Dá sa to, ale je to príliš komplikované, " podotkol. Preto by uvítal, keby vlaky smerom na Bratislavu vyrážali priamo z Prešova. Občas sa mu cesta predraží nielen pre taxík do Kysaku, ale aj preto, že musí mať sprievodcu, ktorý jazdí zdarma (on platí polovicu), ale za spiatočnú cestu bez ťažko telesne postihnutého musí platiť plnú sumu.

Čítajte viac:http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/4464485/vozickar-cestoval-vlakom-ako-balik.html#ixzz345LQmJ4R